Húsenica je jasne zelená a na oboch bokoch tela má po červenom a bielom páse. Na chrbte má skupiny chĺpkov obsahujúcich jed, ktorý spôsobuje pri zadretí chĺpkov do kože vyrážky. Húsenica sa živý listami viacerých drevín a trávami.
Iným príslušníkom tejto čeľade je okáň vidlochvostý ( Tropaea luna ), jeden z najkrajších motýľov tejto čeľade. Má svetlozelené krídla a ich predné okraje lemované purpurovofialovým pásikom. Zadné krídla má predĺžené do dlhých štíhlych ostrôh, ktoré pripomínajú podobnú ozdobu denných motýľov – vidlochvostov. Húsenice tohto okáňa sa živia listami hikory a iných listnatých stromov východnej časti Severnej Ameriky.
Z európskych druhov patrí do čeľade okáňovitých okáň menší ( Eudia pavonia ). Jeho húsenice sa živia lístím trniek, malinčia, čučoriedok, vŕb a pod. Najväčší európsky motýľ je okáň hruškový (Saturnia pyri). Jeho húsenice žijú na jaseňoch, hruškách i ďalších ovocných stromoch. Krásny okáň ostrohatý ( Graellsia isabellae ) žije aj v Európe, a to v hornatých krajoch Španielska. Je bledozelenomodrý s červenohnedým žilkovaním na krídlach.
Niektoré druhy okáňov: okáň menší, okáň bukový

3.9 Piadivkovité ( Geometridae )
Motýle tejto čeľade dostali pomenovanie podľa zvláštneho spôsobu, ktorým sa pohybujú ich húsenice. Húsenice piadiviek mávajú tri páry hrudných nôh, ale na konci tela spravidla len dva alebo tri páry panôžok. Húsenice sa plazia tak, že zdvihnú zadný koniec tela a presunú ho tesne za predný koniec, pričom prostriedok tela spraví slučku. Potom uvolnia hrudné nohy a vysunú predok tela dopredu. Tento pohyb, pripomínajúci meranie na piade, môžu pomerne rýchlo opakovať. Niektoré húsenice piadiviek sa pri vyrušení pridŕžajú podkladu len panôžkami a vzpriamia telo zmeravene dohora, takže vyzerajú ako konárik, na ktorý sa podobajú aj sfarbením.
Dospelé piadivky sú motýle, ktorých krídla majú v rozpätí 12 mm až 14 cm. Zvyčajne sú sfarbené rôznymi odtieňmi hnedej alebo sivej farby, často s jemnou kresbou. Samičky zvyčajne nemajú krídla. Do čeľade piadivkovitých patrí mnoho škodlivých druhov, ktoré žijú v trópoch i vo veľmi chladných krajoch za polárnym kruhom.
Hojným druhom je piadivka zimná ( Erannis defoliara ). Od októbra až do polovice decembra vyliezajú samičky po kmeňoch stromov do korún, kde znášajú vajíčka na pupene, konáriky a kmene. Z vajíčok sa v marci liahnu húsenice ktoré ožierajú na jar pupene a listy ovocných i okrasných stromov. Aby sa tomu zabránilo, obliepajú sa kmene ovocných stromov v jeseni lepiacimi páskami.