Spravidla priliepajú vajíčka na rastliny, ktorými sa neskôr larvy živia, niektoré však vajíčka kdekade roztrúsia. Niekoľko druhov kladie vajíčka aj do rastlinných pletív a priadkovce ( Lasiocampidae ) pokrývajú vajíčka tvrdou ochrannou vrstvou.
Larvy motýľov voláme húsenicami. Majú typický valcovitý tvar tela a po páre nôh na každom z troch hrudných článkov. Nohy nachádzajúce sa na hrudi sú článkované a na konci majú venček drobných pazúrikov. Panôžky, ktoré sú len na brušných článkoch, bývajú mäsité a načlánkované. Na konci majú zopár drobných háčikov. Niektoré húsenice majú veľmi malé nohy alebo, čo je zriedkavejšie, sú celkom beznohé. Húsenice majú hryzavé ústne ústroje a väčšina sa živý rastlinami. Niektoré obžierajú listy, iné vŕtajú v plodoch, v lodyhách, alebo sa živia koreňmi, uskladnenými produktmi, prípadne aj tkaninami. Mnohé spôsobujú veľké škody na hospodárskych rastlinách.
Celý rad húseníc máva nezvyčajný tvar tela a podaktoré bývajú pokryté bradavičkami alebo tŕňmi, prípadne majú na tele nápadné farebné vzory. Všetky tieto útvary i farby pomáhajú húseniciam lepšie sa chrániť pred nepriateľom.
Húsenice hranostajníkov ( Harpia spp. ) vyzerajú hrozivo. Na hrudi majú niekoľko výrazných výrastkov a na konci tela pár teleskopických bičovitých útvarov, ale napriek hrozivému výzoru sú neškodné. Iné húsenice majú farbu kôry a často pripomínajú malé konáriky, najmä ak sú zmeravené a nehybné. Húsenice vidlochvostov majú na predohrudi svojrázny ústroj v tvare Y. V pokojnom stave ho držia zatiahnutý do predohrude, ak sú však nejako vyrušené, vystrkujú cez osobitnú štrbinu tento vidlovitý rozkonárený orgán ( odtiaľ slovenské pomenovanie ) a vypúšťajú ním svojrázny prenikavý zápach.
Mnohé húsenice sa chránia tŕnitými výrastkami. Ak sa takýto tŕň zalomí do rany, vyteká z neho často dráždivá tekutina, ktorá spôsobuje bolestivú vyrážku.
Kukly motýľov sú najčastejšie nepohyblivé a môžu zvyčajne pohybovať len koncovými článkami bruška. Iba niektoré skupiny majú kukly s čiastočne voľnými nohami. Mnohé húsenice sa zakukľujú do hodvábovitého kokóna upradeného z výlučku žliaz, ktoré vyúsťujú na ich spodnom pysku. Výlučok je sprvu tekutý, no na vzduchu ihneď tuhne a mení sa na hodvábovitú hmotu, ktorú húsenice spriadajú aj pri chôdzi. Húsenice priadzovcov ( Yponomeuta ) a iných druhov si robia z hodvábovitej priadze veľké hniezda tak, že svojím hodvábovitým výlučkom pospájajú viacero listov. V rastlinách vŕtajúce húsenice si zas týmto hodvábom vystielajú chodbičky. Väčšina denných motýľov má voľné kukly.