Zvyčajne bývajú pripevnené koncom bruška ku konáriku alebo listu pútkom z hodvábu a neraz mávajú aj hodvábny opasok.
Veľkosť motýľov je rôzna. Drobné mole dosahujú v rozpätí krídel asi 0,2 cm, kým známa exotická mora Okáň atlas ( Attacus atlas ) má v rozprtí až 25 – 30 cm.

2.1 Sfarbenie a kresba motýlích krídel
Ako sme si už povedali vyššie, Krídla motýľov sú na povrchu pokryté drobnými šupinkami. K povrchu krídla sú pripojené malou stopkou a vzájomne sa prekrývajú ako škridle na streche. Ich tvary sú veľmi rozmanité. Tam, kde je šupiniek málo alebo chýbajú vznikajú priesvitné plochy.
V podstate existujú dva typy sfarbenia. Prvé vzniká lomom svetla v šupinkách. Farby sú veľmi lesklé a menia sa podľa toho, z akého uhla na krídlo pozeráme. U väčšiny motýľov je sfarbenie spôsobené chemicky, rôznymi zložitými farbivami. Najznámejšie z nich sú tmavý melanín a biele, žlté a oranžové pteríny. Dlhým pôsobením svetla niektoré z týchto farieb vyblednú. Svetlo je veľkým nepriateľom motýlích zbierok a vystavované exempláre sú vlastne odsúdené na zánik. Preto sa v múzeách nemôžu vzácne exempláre vystavovať. Je pochopiteľné, že oba typy sfarbenia sa môžu vyskytovať aj na jedinom exemplári.
No nielen sfarbenie, aj kresba motýlích krídel je rozličná. Mení sa aj u príslušníkov toho istého druhu, kresba na krídlach je u každého iná. Ide o zaujímavý jav, takzvanú premenlivosť alebo variabilitu.


2.2Premenlivosť motýľov
Premenlivosť motýľov býva zvyčajne stredobodom pozornosti zberateľov. A je to aj preto, že šírka premenlivosti motýľov je obdivuhodná. V minulosti sa tieto odchýlky pomenúvali a popisovali, no nie je účelné hľadať odchylné formy motýľov len kvôli tomu, ale ich štúdium musí mať jasný cieľ.
Poznáme niekoľko skupín premenlivosti. Prvou je takzvaná sezónna variabilita. Ide o ja, keď sa vytvárajú dobre odlišné a navzájom nepodobné formy, napríklad letná a jarná forma babôčky sieťkovanej.
Druhou formou premenlivosti je takzvaná individuálna variabilita, ktorá sa prejavuje najvýraznejšie na sfarbení krídel a v ich kresbe. Najzaujímavejší je takzvaný melanizmus, čo je zosilnenie čiernej alebo tmavej kresby ako dôsledok tvorby tmavých farbív. Z vonkajších vplyvov vyvoláva melanizmus vysoká vlhkosť a nízka teplota. Okrem toho je známy aj takzvaný priemyselný melanizmus. Ide o jav, že tmavo sfarbené jedince sa vyskytujú a prevažujú vo vysoko priemyselných oblastiach nad normálne sfarbenými.
U motýľov býva ešte bežná takzvaná nededičná ekologická variabilita.