Zo všeobecne biologického hľadiska ide o zaujímavý príklad potvrdzujúci teóriu, že hmyz cicajúci krv je odvodený od foriem cicajúcich pôvodné šťavy, nektár a miazgu.
Je zároveň dôkazom toho, že spôsob života motýľov nie je ešte zďaleka tak dobre preskúmaný, ako sa niekedy neprávom tvrdí.


2.6 Nepriatelia a choroby motýľov
V prírode majú motýle a ich vývojové štádiá mnoho nepriateľov a trpia – tak ako zvieratá – rôznymi chorobami. Moderné výskumy ukazujú, že najviac nepriateľov majú húsenice a vajíčka motýľov. Z hmyzu sú to zástupcovia radu dvojrídlovcov ( napríklad mušiarky alebo kuklice ) a chrobákov ( napríklad húseničiar pižmový, zdochlinár štorbodkový ). No najväčšími nepriateľmi húseníc sú lumky, lumčíky a iné skupiny blanokrídlovcov. Motýle a ich vývojové štádiá ohrozujú aj iné nákazy a choroby. Napriek tomu, že práve nákazlivé choroby húseníc vždy pomáhali obmedziť či postupne zničiť kalamitné množstvo škodcov, začali sa intenzívnejšie študovať až v posledných rokoch. Pôvodcov ochorení motýľov je veľmi veľa. Sú to rôzne vírusové ochorenia ( z nich je najznámejšia takzvaná polyedria ), bakteriálne nákazy ( z nich je najznámejšie sú choroby, ktoré vyvoláva Bacillus thuringiensis ), hubovité ochorenia, nákazy vyvolané prvokmi ( najznámejšou je takzvaná pébrina priadky morušovej ). Už z tohto veľmi povrchného prehľadu vidieť, že mnoho motýľov padne za obeť svojim nepriateľom a chorobám. A to ešte nespomínam úlohu stavovcov, najmä vtákov v boji proti motýľom. V súčasnosti sa choroby motýľov a ich parazity intenzívnejšie študujú, aby sa tieto mohli využiť ako účinné zbrane biologického boja proti škodcom.





2.7 Zaujímavosti o motýľoch
Motýle zaraďujeme nesporne k najkrajším príslušníkom triedy hmyzu. O ich obľube svedčí aj to, že sú nevyhnutnou ,,poetickou výzbrojov“ mnohých básnikov, práve tak ako sa stali vďačným námetom mnohých maliarom.
Motýľ sa stal symbolom krásy a krehkosti. Medzi motýľmi sú skupiny, ktorým sa z estetického hľadiska dáva prednosť pred ostatnými. Sú to predovšetkým zástupcovia tropických druhov a z týchto za najkrajšie druhy pokladajú zberatelia urániu madagaskarskú (Chrysidiria madagascariensis) a príslušníka čeľade tropických vidlochvostovitých, druh Bhutanitis lidderdalei.
Rovnako ako v iných skupinách hmyzu i medzi motýľmi sú druhy, ktoré zberatelia a odborníci označujú za ,,vzácne“. Ide o druhy, ktoré sa dajú ťažko získať a v svetových zbierkach sa nachádzajú z nich niekoľko kusov.
Za najvzácnejšie druhy sa považujú jasoň Parnassius autocrator ( z ázijských veľhôr ) a dva druhy z čeľade vidlochvostovitých Ornithoptera alexandrae a Papilio antimachus. Papilia antimacha prvý raz ulovili v roku 1782. Trvalo 82 rokov, kým sa podarilo získať ďalší exemplár. Papilio antimachus má ešte jeden rekord, je najväčším tzv. denným motýľom. V rozpetí krídel má 21 cm.