Keď nežerú a odpočívajú mávajú prednú časť tela zdvihnutú, takže pripomínajú egyptskú sfingu, od čoho bolo odvodené ich vedecké pomenovanie. Húsenice lišajov sa zvyčajne zakuklia v zemi.
Niektoré druhy z čeľade lišajovité: lišaj cerisiho, lišaj kolibričí, lišaj ružovopásy, lišaj karolínsky, lišaj päťškvrnný, americký lišaj borovicový





3.3 Mlynárikovité ( Pieridae )
Sú čeľaď denných motýľov, do ktorej patria jedny z najhojnejších motýľov na svete. Mlynáriky sú zvyčajne biele, žltkavé alebo pomarančové, niekedy s čiernymi kresbami a sú stredne veľké. Mnohé druhy sa vo veľkom sťahujú , ale tento jav je dosiaľ ešte len veľmi málo preskúmaný. Do rodu mlynárikov patrí známy škodca a jeden z najpočetnejších motýľov strednej Európy, mlynárik kapustový ( Pieris brassicae ). Jeho húsenice ožierajú všetky druhy kapustovitých krížokvetých rastlín. Kukly mlynárikov, podobne ako vidlochvostov , sú koncom zadočka opreté o podklad a upevnené hodvábnym opaskom okolo tela do zvislej polohy.
Niektoré druhy z čeľade mlynárikovité: mlynárik kapustový, mlynárik repový, mlynárik ovocný, mlynárik horský, mlynárik rezedový, mlynárik žeruchový, mlynárik hrachorový, žltáčik zanoväťový, žltáčik ranostajový, žltáčik južný



3.4 Mníškovité ( Lymantriidae )
Sú pomerne veľké, zavalité motýle, ktoré patria medzi významných škodcov. Ich samce na veľkú vzdialenosť láka pach z kukly čerstvo vyšlej samičky svojho druhu. Pokusne sa dokázalo, že samček mníšky veľkohlavej ( Lymantria dispar ) preletel vzdialenosť vyše 3 km, aby sa dostal k samičke. Chlpaté húsenice mníšok živia sa podľa druhov listami listnatých alebo ihličnatých stromov. Mníška veľkohlavá bola okolo roku 1868 zavlečená do Spojených štátov a stala sa nebezpečným škodcom lesných i okrasných drevín na americkom kontinente. Na organizáciu boja s ňou boli vynaložené obrovské sumy peňazí. Samičky mníškovitých kladú 300-500 vajíčok v zhlukoch pokrytých chĺpkami na kamene, kmene stromov a iné predmety.Vajíčka kladú okolo júla a augusta, ale mladé húsenice sa z nich vyliahnu až v marci nasledujúcej jari. Húsenice, ktoré nenásytne ožierajú listy skoro všetkých listnatých stromov a krov, dorastajú a zakuklia sa. Každá húsenica si upradie kokón, ktorý priliepa na kmeň stromu alebo aj inam, a v ňom sa premení na kuklu. Dospelé mníšky sa vyliahnu o niekoľko týždňov. Samičky majú zavalité telo a lietajú len na krátku vzdialenosť.
Aj húsenice mníšky zlatoritky ( Euproctis chrysorrhoea )poškodzujú listnaté stromy.