Kobra čiernooká vystrekuje narozdiel od kobry kráľovskej obeti jed do očí. Vystreknutý jed nieje smrteľný, ale vyvolá prenikavú bolesť a môže oslepiť. Prúd jedu dostrekne až do vzdialenosti 3 metrov, pričom ciel zasiahne na vzdialenosť 2 metrov. Pomocou tejto zbrane kobra vystríha nepriateľa z bezpečnej vzdialenosti.

Niekedy sa však stane situácia, že na plaza zaútočí silnejší protivník a tak prichádza na rad obrana. Medzi najdokonalejšiu obranu u plazov sú považované panciere u korytnačiek. Nazývané sú tiež carapax a tvoria kosteno-rohovinové platničky. Zospodu je prirastený ku kostiam, takže telo korytnačky je dokonale chránené a odoláva takmer všetkým útokom. V nebezpečenstve si ukryje do panciera aj hlavu a končatiny. Pod bruškom má ďalší pancierový štít, nazývaný plastrón. Najmenšia vodná korytnačka Severnej Ameriky (10 cm) nie je chránená len pancierom, ale pri podráždení vydáva nepríjemný zápach zo zvláštnych pachových žliaz. Vie dobre šplhať a vajíčka kladie do vlhkej pôdy.
Tiež sú plazy, ktoré namiesto útoku alebo obrany zvolia metodu oklamania nepriateľa. Užovka Heterodon pri stretnutí s nepriateľom napodobňuje štrkáča. Vztýči hlavu, šúcha si chvost o telo, a tak vydáva štrkavý zvuk. Ak nepriateľa neodstraší, prevráti sa na chrbát a predstiera, že je mŕtva, pričom leží celkom nehybne s otvorenými čeľusťami. Cicavce a vtáky sa dajú väčšinou oklamať, hoci pred chvíľou videli, že had je živý. Veľká časť zvierat nežerie mäso uhynutých plazov, lebo má nepríjemnú chuť a môže byť jedovaté. Ďalším živočíchom, ktorý preferuje oklamanie nepriateľa je scink. Ten si môže oddeliť chvost od tela a ten sa nejakú dobu ešte hýbe. Tým upúta pozornosť nepriateľa a tak si šikovne zachráni život. Chvost dospelého scinka stráca významné sfarbenie.

V období párenia sa mnohé samce predvádzajú, pretože chcú zapôsobiť na samičky. Samce niekedy medzi sebou bojujú o družku alebo o územie. Avšak ešte pred obdobím párenia si musí samec krokodíla nílskeho vybojovať s ostatnými samcami svoje územie na brehu rieky. Samec potom stráži každý kúsok vody v blízkosti brehu, hlasnými zvukmi vystríha ostatné samce a napadá votrelcov. Keď je nablízku samica. šíri okolo seba silný zápach a vydáva hlučné zvuky. Spojí čeľuste, búcha chvostom a víri vodu okolo seba. Krúži okolo samičky, až kým sa nedostane tak blízko, aby sa mohli spáriť. Omnoho jednoduchší a jemnejší typ dvorenia si vyberajú vretenice. Tie na začiatku jari tancujú ľúbostnú predohru. Samec sa odzadu priblíži k samičke a šúcha si o jej chvost hlavu a hrdlo.