Baktérie patria v biologickom systéme spolu so sinicami do ríše Prokaryotae.Bakteriálne bunky sa líšia v mnohom od buniek eukaryotických tj.od buniek rastlinných a živočíšnych.Jadro baktérie neobsahuje jadrovú membránu.Bakteriálne bunky sú cca 10x menšie ako eukaryotické, netvoria tkanivo a majú charakteristické biochemické a fyziologické vlastnosti.Baktérie klasifikujeme podľa Gramovho farbenia,podľa tvaru buniek,podľa tvorby spórov,puzdier bičíkov,podľa vzťahu ku kyslíku ,podľa rastových vlastností v rôznych podmienkach ,podľa biochemických vlastností,podľa antigénov,podľa %-ualneho obsahu báz v DNA,prípadne iných vlastností.Týmto sa baktérie odlišujú od vírusov.
Definovať vírusy nie je ľahké lebo predstavujú nesmierne rôznorodú skupinu agens.Sú to nebunkové organizmy a nie sú schopné samostatnej existencie,a preto potrebujú pre život hostiteskú bunku, z čoho vyplýva že vírusy sú nebezpečné parazity.Vírusy sa navzájom odlišujú veľkosťou, tvarom i chemickým zložením,majú rozmanitých hostiteľov a rozdielne na nich pôsobia.Pre praktické účely môžme vírusy považovať za veľmi malé mikróby, kt.nerastú na bakteriologických pôdach a nie sú citlivé na bežné antibiotiká.V skutočnosti sú vírusy celkom zvláštne organizmy,ktoré sa od mikróbov líšia týmito znakmi:
1.zrelé vírusové častice obsahujú len jediný typ nukleovej kyseliny,buď DNA alebo RNA
2.nemnožia sa delením,ale syntézou svojich zložiek
3.pri tejto syntéze sú závislé na ribozómoch hostiteľskej bunky.
Z týchto znakov plynie zmenená neschopnosť rastu na neživých pôdach a necitlivosť na bežné antiboitiká. .Jedna z definícií vraví, že vírusy sú častice tvorené jednou alebo niekoľkými molekulami buď DNA alebo RNA ,zvyčajne pokryté bielkovinou, sú schopné preniesť svoju nukleovú kyselinu z jednej hostiteľskej bunky do druhej a využiť jej enzymatický aparát k tomu, aby sa v nej rozmnožili.Čo sa týka toho, aký je pôvod vírusov, názory sú rôzne. Podľa všetkého vznikom a vývojom primitívnych buniek vznikali a vyvíjali sa aj ich parazity. Len o pozvírusoch sa pripúšťa ,že mohli vzniknúť spätným vývojom, parazitárnou degeneráciou pôvodne samostatných buniek. O ostatných vírusoch sa predpokladá aj taká možnosť, že pochádzajú z genetického bunečného materiálu, ktorý ich nabil schopnosťami existovať a fungovať aspoň sčasti nezávisle.






Popis niektorých bakteriálnych a vírusových agens:

Medzi bakteriálne choroby patrí napr.Treponema pallidum(Syfilis), Chlamýdia trachomatis, alebo Lymphogranuloma venereum(-a),Gonorhea(Kvapavka), medzi parazitárne Trichomonáza a medzi vírusové patrí najznámejšia chodba AIDS a Hepatitída(žltačka) typu B, ale táto choroba nepatrí medzi pohlavné choroby tak ju nebudem rozoberať.
A:ochorenie spôsobené baktériami:
1.Syfilis (pôvodca-Treponema pallidum):
T. pallidum patrí do rodu Treponema. Príslušníci tohto rodu majú tvar jemných špirál, ktoré vybiehajú na konci v terminálne osové vlákna.Sú to ohybné vlákna schopné kontrakcie,flexie,rotácie a všetkých pohybov, pretože majú na povrchu poddajný periplast namiesto rigidnej bakteriálnej membrány. Delia sa priečne, sú prísne anaerobné, žijú len parazitárne a niektoré druhy sú patogénne pre človeka.Treponema pallidum je pôvodcom Syfilisu (Lues) a bola objavená v roku 1905 Schaudinom a Hoffmanom.
Morfológia:
Je dlhá 6-15 mikrometrov ,silná asi 0,2 mikrometra.Jej telo je stočené do 6-14 strmých závitov vzdialených od seba asi 1 mikrom.V elektrónovom mikroskope dokážeme tenký periplast a jemné vlasové výbežky asi po štyroch na póloch aj inde na na povrchu.T.pallidum vykonáva trojitý druh pohybu -rotuje okolo svojej pozdĺžnej osi,vykonáva kývavý pohyb,zmršťuje sa a naťahuje.Delí sa priečne buď v dvoch rovnako dlhých spirochetách(izotopicky), alebo v niekoľko krátkych nerovnakých útvaroch(anizotopicky).
Kultivácia:
Na umelých živných pôdach sa zatiaľ nepodarila.
Rezistencia:
T.pallidum je veľmi málo odolná na vonkajšie vplyvy. Neznáša vyschnutie,poškodzuje ju aj vzdušný kyslík.Hynie už pri teplote 42°C a usmrcujú ju aj slabé dezinfekčné prostriedky.