Keď som zistila, že mám ten vírus, myslela som si, že veľmi skoro zomriem. Strašne som plakala, ale mama a otec ma ukľudnili. Vtedy som mala 9 rokov. Bolo to, ako by som stratila časť srdca. Ľútosť, hnev a smútok bolo to, čo som cítila. A tiež otázka "prečo ja", medzi miliardami ľudí, "prečo ja"!
Ale som rada, že mi to bolo povedané, pretože by som žila ďalej svoj život a bolo by mi zle, bez toho aby som vedela prečo. Myslím, že je užitočné vedieť, či ste chorí, pretože ak dôjde k najhoršiemu, nebude nutné sa veľa pýtať. Je dôležité to vedieť. Užívam veľa liekov, veľké tabletky, ktoré sú väčšinou ako dvojpencová minca. Denne beriem 15 tabliet, to je 105 tabliet za týždeň! Je to otrava, ale je to pre moje dobro. Pre mňa je najťažšie brať DDC, pretože je to tak veľké a vlastné užívanie dlho trvá. Ale som na to zvyknutá. Lieky sú súčasťou môjho každodenného života a môj život je spojený s mojimi liekmi. Dúfam, že objavia jednoduchší spôsob užívania liekov. Ale najviac dúfam, že nájdu liek pre všetkých ako ja. Keď ochoriem, sú to jednoduché prípady ako chrípka, ale ja musím byť prijatá do nemocnice, pretože by to mohlo viesť k niečomu ako hrudná infekcia. Keď som v nemocnici, cítim sa tak smutná a opustená a som rada, keď ma ľudia prídu navštíviť. Mala som dvakrát kiahne a štyrikrát pásový opar a hrudné infekcie a ďalšie infekcie. Raz mi bolo veľmi zle. Mala som 10 nebo 11 a mala som nejakú infekciu žalúdka. Museli mi urobiť biopsiu (z tela sa odoberie tkanivo a vyšetrí sa) a mala som veľmi veľké bolesti. Schudla som a živili ma infúziou. Myslela som si, že umriem, ale pomohli mi a zostala som v nemocnici dva týždne. Nenávidím, keď mi je zle. Myslím, že to nikto nemá rád. Keď mi nebolo dobre, hovorila som si, že si prajem, aby som mohla jednoducho umrieť v spánku, aby bolesť mohla zmiznúť navždy. Nemôžem sa zúčastniť konverzácií, keď moji kamaráti hovoria o AIDS alebo HIV. Niekto by trebárs povedal: "Som rád, že som OK a nemám HIV." Nemám rada, keď ľudia rozprávajú hrozné veci ako toto. Cítim sa potom zle. Napríklad hovoria veci ako "nesmieš sa dotknúť nikoho, kto má AIDS lebo to tiež chytíš."
Dochádzam do našej nemocnice už päť rokov, takže ma celkom dobre poznajú. Veľmi mi pomáha môj doktor, ktorý sa volá Steven, a ďalší ľudia a kedykoľvek potrebujem s niekým hovoriť, vždy sú mi k dispozícii. "SOPHIE"
Nie som si úplne istá, ako som ten vírus dostala. Keď som bola na teste, jeden môj bývalý priateľ práve zomrel pri dopravnej nehode. Možno mal ten vírus a nevedel o tom, neviem. Teraz sa to už možno nikdy nedozvieme.