Niekedy je dosť ťažké skrývať HIV pri toľkých liekoch, škole a všetkom. Dobré je, že pre dievča je normálne ísť na záchod s kabelkou. Často užívam lieky práve tam. V kabelke mám vždy nápoj a to, čomu teraz hovorím steroidy. Keď ich neužijem, začnem ťažko dýchať, som unavená a niekedy vznetlivá. Začalo mi byť špatne asi pred dvoma rokmi a časom sa to zhoršovalo. Najskôr som sa cítila len slabá a unavená. Len dôjsť po raňajkách hore do mojej izby vyžadovalo úsilie. To trvalo deň alebo dva a potom to zas prešlo. Neskôr som v sebe pri takej únave nemohla udržať jedlo, či už v žalúdku … alebo v črevách. Pamätám sa na obdobie, kedy som túžila po "Matoke", ale akonáhle som len zjedla dve lyžice, stratila som chuť. To trvalo asi šesť mesiacov a naozaj som schudla. Na tvárach ľudí, ktorí ma prišli navštíviť, bolo vidieť, že som "stratený prípad". Moja mama sa to naozaj snažila skrývať, ale jej slzy všetko prezradili. Tak poznáte, kto vás miluje a kto je skutočný priateľ. Tí ľudia, obe rodiny a predovšetkým priatelia, ktorí za mnou stále chodili do nemocnice, keď som bola úplne mimo, sú tí, ktorých nazývam pravými bratmi a sestrami. Z toho, že mám ten vírus, mám zmiešané pocity. Sú obdobia, kedy som s tým celkom zmierená a dni, kedy mám chuť sa pomstiť. Napríklad keď som v dobrom rozpoložení, myslím si, že by som to nemala prenášať na iných ľudí, a chodím do spoločnosti a tak. Ale keď som mizerne naladená, cítim, že je to nespravodlivé. Prečo ja?


"CLARA"
Môj prvý priateľ bol chlapec, ktorý sa volal Steve. Keď sme odišli zo školy a ja som začala strednú, začali sme sa odcudzovať. Tesne pred mojimi dvadsiatymi narodeninami zistili mojim rodičom rakovinu a od svojich kamarátov som počula, že Steve začal byť chorý. Steve mal sotva dvadsať a ja som sa ocitla na jeho pohrebe. Tri mesiace potom, čo obaja moji rodičia zomreli, som začala chodiť s Danielom. Poznal Steva i mňa zo školy. Raz večer v nočnom klube sa zmienil, že jeho sestra hovorila, že Steve umrel na AIDS. Odvrkla som mu: "Nikto nepoznal Steva ako ja a on by mi to povedal." Daniel ma objednal na HIV test. Večer po tom, čo som bola na tom hrôzu naháňajúcom krvnom teste, som sa ho spýtala: "Čo budeme robiť, ak som pozitívna?" Mala som to pochopiť z jeho odpovedi: "Spolieham na to, že nie si."
A o tri dni neskôr sa môj život skončil. Bola som si taká istá, že budem negatívna, že som vzala malé dievčatko, ktoré som opatrovala, so sebou. Zavolala som švagrinej, aby pre mňa prišla. Tá správa bola zlá. Bola som na dne a cítila sa taká bezvýznamná.