Úvod :

Život je najdôležitejší prvok v reťazci vývoja Zeme, a preto by sme si ho mali vážiť a chrániť.V niektorých krajinách umiera veľké množstvo ľudí dôsledkom rôznych prírodných katastrôf ako napríklad nedávne zemetrasenie v Afganistane, kde zomrelo veľa ľudí. Ale ľudia, často nevinní, zomierajú aj následkom strašných vojen. Toto však nie sú všetky príčiny, prečo ľudia zomierajú. Sú tu ešte choroby: liečiteľné, neliečiteľné alebo také, ktoré nás sprevádzajú po celý život, lebo sme sa s nimi narodili. Medzi takéto choroby patria aj pohlavné choroby. Prečo som si vybrala túto tému?Pretože je to téma, ktorej sa podľa mňa nevenuje veľa pozornosti a často sa na ňu zabúda a úmyselne sa utláča do pozadia aj keď si myslím, že je to vec, ktorou sa treba zaoberať aj verejne. Najviac ohrozenou skupinou sú mladí ľudia, pretože sú vo veku, kedy sa sex stáva pre nich aktuálnym, niečím novým , a práve ich neskúsenosť a častokrát i neinformovanosť zapríčiňuje, že sa dostávajú do problémov spätých s pohlavnými chorobami. A preto by mali kompetentní ľudia vynaložiť viac snahy, aby bolo čo najmenej chorých mladých ľudí. Prevažná časť ľudí však udržuje v jednom období len jeden ľúbostný pomer. Ale nájdu sa aj takí, ktorí majú niekoľko intímnych pomerov vo veľmi krátkom časovom období. Čo si myslíte je päť alebo šesť partnerov za pol roka veľa alebo málo??? Ak sa však máme zhovárať o AIDS táto otázka je bezpredmetná. Stačí jediný nechránený pohlavný styk a môžete sa nakaziť.A práve preto som si zvolila túto tému, aj keď je dosť ťažká. Dennodenne sa stretávame s ľudmi, ktorí sú nainfikovaní a my o tom nevieme. Možno že to nevedia ani oni sami a možno ste si s niekým takým podali ruky.Mnohí odsudzujú takých ľudí, ale väčšina z nich za to nemôže, buď sa stali obeťou znásilnenia, alebo nevedeli o svojom partnerovi, že je pozitívny.
V dnešnej dobe sa s problémom nakazenia nejakou chorobou, a často aj pohlavnou, stretávame na detských ihriskách, kde narkomani nechávajú svoje ihly z nedbalosti. Tak sa stane, že sa malé nevinné dieťa pri hre poraní a nainfikuje.
Chcem svojou prácou dokázať, že nás mladých zaujímajú aj takéto vážne témy, ako sú pohlavné choroby, a že o nich vieme a chceme o nich hovoriť. Len tak sa predsa pred nimi môžeme chrániť a dozvedieť sa o nich niečo viac.

Rozdelenie pohlavných chorôb:

Infekcie delíme na bakteriálne, parazitárne , mykotické a vírusové.

Baktérie patria v biologickom systéme spolu so sinicami do ríše Prokaryotae.Bakteriálne bunky sa líšia v mnohom od buniek eukaryotických tj.od buniek rastlinných a živočíšnych.Jadro baktérie neobsahuje jadrovú membránu.Bakteriálne bunky sú cca 10x menšie ako eukaryotické, netvoria tkanivo a majú charakteristické biochemické a fyziologické vlastnosti.Baktérie klasifikujeme podľa Gramovho farbenia,podľa tvaru buniek,podľa tvorby spórov,puzdier bičíkov,podľa vzťahu ku kyslíku ,podľa rastových vlastností v rôznych podmienkach ,podľa biochemických vlastností,podľa antigénov,podľa %-ualneho obsahu báz v DNA,prípadne iných vlastností.Týmto sa baktérie odlišujú od vírusov.
Definovať vírusy nie je ľahké lebo predstavujú nesmierne rôznorodú skupinu agens.Sú to nebunkové organizmy a nie sú schopné samostatnej existencie,a preto potrebujú pre život hostiteskú bunku, z čoho vyplýva že vírusy sú nebezpečné parazity.Vírusy sa navzájom odlišujú veľkosťou, tvarom i chemickým zložením,majú rozmanitých hostiteľov a rozdielne na nich pôsobia.Pre praktické účely môžme vírusy považovať za veľmi malé mikróby, kt.nerastú na bakteriologických pôdach a nie sú citlivé na bežné antibiotiká.V skutočnosti sú vírusy celkom zvláštne organizmy,ktoré sa od mikróbov líšia týmito znakmi:
1.zrelé vírusové častice obsahujú len jediný typ nukleovej kyseliny,buď DNA alebo RNA
2.nemnožia sa delením,ale syntézou svojich zložiek
3.pri tejto syntéze sú závislé na ribozómoch hostiteľskej bunky.
Z týchto znakov plynie zmenená neschopnosť rastu na neživých pôdach a necitlivosť na bežné antiboitiká. .Jedna z definícií vraví, že vírusy sú častice tvorené jednou alebo niekoľkými molekulami buď DNA alebo RNA ,zvyčajne pokryté bielkovinou, sú schopné preniesť svoju nukleovú kyselinu z jednej hostiteľskej bunky do druhej a využiť jej enzymatický aparát k tomu, aby sa v nej rozmnožili.Čo sa týka toho, aký je pôvod vírusov, názory sú rôzne. Podľa všetkého vznikom a vývojom primitívnych buniek vznikali a vyvíjali sa aj ich parazity. Len o pozvírusoch sa pripúšťa ,že mohli vzniknúť spätným vývojom, parazitárnou degeneráciou pôvodne samostatných buniek. O ostatných vírusoch sa predpokladá aj taká možnosť, že pochádzajú z genetického bunečného materiálu, ktorý ich nabil schopnosťami existovať a fungovať aspoň sčasti nezávisle.

Popis niektorých bakteriálnych a vírusových agens:

Medzi bakteriálne choroby patrí napr.Treponema pallidum(Syfilis), Chlamýdia trachomatis, alebo Lymphogranuloma venereum(-a),Gonorhea(Kvapavka), medzi parazitárne Trichomonáza a medzi vírusové patrí najznámejšia chodba AIDS a Hepatitída(žltačka) typu B, ale táto choroba nepatrí medzi pohlavné choroby tak ju nebudem rozoberať.
A:ochorenie spôsobené baktériami:
1.Syfilis (pôvodca-Treponema pallidum):
T. pallidum patrí do rodu Treponema. Príslušníci tohto rodu majú tvar jemných špirál, ktoré vybiehajú na konci v terminálne osové vlákna.Sú to ohybné vlákna schopné kontrakcie,flexie,rotácie a všetkých pohybov, pretože majú na povrchu poddajný periplast namiesto rigidnej bakteriálnej membrány. Delia sa priečne, sú prísne anaerobné, žijú len parazitárne a niektoré druhy sú patogénne pre človeka.Treponema pallidum je pôvodcom Syfilisu (Lues) a bola objavená v roku 1905 Schaudinom a Hoffmanom.
Morfológia:
Je dlhá 6-15 mikrometrov ,silná asi 0,2 mikrometra.Jej telo je stočené do 6-14 strmých závitov vzdialených od seba asi 1 mikrom.V elektrónovom mikroskope dokážeme tenký periplast a jemné vlasové výbežky asi po štyroch na póloch aj inde na na povrchu.T.pallidum vykonáva trojitý druh pohybu -rotuje okolo svojej pozdĺžnej osi,vykonáva kývavý pohyb,zmršťuje sa a naťahuje.Delí sa priečne buď v dvoch rovnako dlhých spirochetách(izotopicky), alebo v niekoľko krátkych nerovnakých útvaroch(anizotopicky).
Kultivácia:
Na umelých živných pôdach sa zatiaľ nepodarila.
Rezistencia:
T.pallidum je veľmi málo odolná na vonkajšie vplyvy. Neznáša vyschnutie,poškodzuje ju aj vzdušný kyslík.Hynie už pri teplote 42°C a usmrcujú ju aj slabé dezinfekčné prostriedky.

Na proti tomu znáša veľmi dobre veľmi nízke teploty.V tkanive pri -78°C vydrží až niekoľko mesiacov.V zrazenej krvi a v krvnom sére vydrží 24h ,ale krv stráca infekciozitu asi až za tri dni a tkanivo 1-5 dní.
Patogenese lues: U človeka T.pallidum vyvoláva pohlavné ochorenie Lues - Syfilis ktorésa objavilo v Európe asi v r.1492 a možno bolo prinesené Kolumbovými námorníkmi.V 90% je vstupnou bránou infekcia kože a sliznice mužských a ženských pohlavných orgánov. Len výnimočne vstupuje infekcia cestou extragenitálnou a to najčastejšie okolo úst a v dutine ústnej. Zdrojom nákazy je vždy chorý človek.
Inkubačná doba: 3-6 týždňov.
Lues prebieha u človeka v troch štádiách.V mieste vstupu infekcie sa vytvára primárny vred - ulcus durum s chronickou lymfadenitidou.Tento nebolestivý defekt sa zdanlivo hojí.Po niekoľkých týždňoch kľudného štádia sa objavuje druhé štádium infekcie,charakterizované generalizáciou.V tomto štádiu býva postihnutá koža (condylomata lata)ale aj rôzne orgány (periostitis a keratitis)Po rôzne dlhom štádiu latencie dochádza k tretiemu štádiu, kde bývajú napadnuté rôzne orgány a ochorenie má mnohotvárne klinické prejavy. Lues je vysoko nákazlivá v prvých dvoch štádiách ochorenia. Odlišný charakter má vrodený Syfilis-Lues congenita.Vzniká tým že T.pallidum prechádza placentou v dobe tehotenstva a spôsobí kongenitálnu infekciu plodu. Ochorenie môže prebehnúť v podobe rôzneho štádia ochorenia.
Imunita:
V priebehu infekcie sa nevytvára skutočná treponemocidná imunita, ale len relatívna infekčná imunita.Táto imunita zamedzí reinfekcií len tým istým kmeňom. Dá sa ale prekonať iným,vitálnejším kmeňom T.pallidum.
Laboratórna diagnostika:
V primárnom štádiu vzniká vred a je to kľudné štádium.
Od druhého štádia sa dajú u lues dokázať aj špecifické imobilizačné protilátky pomocou Treponema pallidum imobilizačného testu (TPI-test)alebo Nelsonovho testu. Jeho princíp spočíva v tom,že živý Nikolsonov kmeň treponemy je imobilizovaný a zhlukovaný leutickou protilátkou ktorú obsahuje obsahuje vyšetrovacie sérum. Najnovšie sa používa imunofluorescencia (FTA-test) a pasívna hemoglutinácia (TPHA-test).
Terapia:
Ako najlepší liek,podstatne skracujúci dobu liečenia lues sa používa penicilín.Dobre sa osvedčil aj tetracyklín.

2.Lymphogranuloma venereum ( pôvodcaChlamýdia trachomatis):
Chlamýdie sú gramnegatívne mikróby farbiace sa najlepšie bázickými farbivami.Napr.farbením bázickým fuchsínom podľa Gimnézie sa ukážu ako červené na zelenom podklade. Dobre sa farbí aj Giemsou,ale farba tu závisí na fáze vývojového cyklu.Chlamýdie sa množia len v živých bunkách a to zvláštnym vývojovým cyklom:po sfagocytovaní sa malá forma (elementárne teliesko veľké asi 0,2 mikrom.) s pevnou stenou a menia sa na väčšie(1,5mikrom.), tenkostenné,neinfekčné,ale veľmi aktívne retikulárne teliesko. Retikulárne teliesko sa potom delí priečne a vytvára v bunečných vezikulách mikrokolónie.

Cyklus končí kondenzáciou dcériných retikulárnych
teliesok v infekčné malé elementárne telieska. Po metabolickej stránke sa dajú chlamídie charakterizovať ako energetické parazity.
Táto venerická infekcia zapríčinená, mikroorganizmom Chlamýdia trachomatis typ L1, L2, L3 sa u nás vyskytuje zriedkavo ale predsa.
Inkubačná doba: 14 dní
Klinický obraz: Po inkubačnej dobe vznikajú v genitálnej oblasti, príp.na iných miestach podľa spôsobu sexuálneho styku, nebolestivé drobné vezikuly alebo papuly, ktoré sa ulcerózne rozpadávajú. Lymfatické ingvinálne uzliny sú po 2-4 týždňoch zväčšené, bolestivé a sú spojené so zapálenou kožou. Uzliny kolikvujú a mnohopočetnými fistulami vyteká hnis. Proces sa hojí jazvami a elefantiackymi zmenami.
Diagnóza:opiera sa o mikroskopický a kultivačný dôkaz vyvolávateľa a o sérologické vyšetrenie (mikroimunofluorescencia).
Liečba:podáva sa tetracyklín,erytromycín alebo sulfonamidy.

Ochorenie podlieha povinnému hláseniu. Liečbu a dispenzarizáciu riadi dermatovenerológ !!!

Existuje aj nie veľmi známa ale v populácií
dosť rozšírenú chorobu:

3.Trichomonáza (pôvodca- Trichomonas vaginalis-bičíkovec pošvový):
Trichomoniaza je v populácii menej známa avšak dosť rozšírená choroba spôsobená T. vaginalis. Tento parazit je chúlostivý na podmienky vonkajšieho prostredia. Do urogenitálneho prostredia mužov a žien sa bičíkovce dostávajú predovšetkým pri pohlavnom styku, hoci sa diskutuje aj o nesexuálnych spôsoboch prenosu, napr. v termálnych bazénoch. Potravu prijíma pinocytózou z okolitého prostredia, má však aj významnú fagocytovú aktivitu. Fagocytuje baktérie, kvasinkovité huby, ale aj škrobové zrná. Svoju energiu čerpá z vaginálneho glykogénu, ktorý sa štiepi za anaeróbnych podmienok
Kultivácia: Patogenita Trichomonas vaginalis sa jednoznačne dokázala na tkanivových kultúrach za podmienok in vitro. Kultivuje sa pri teplote 37°C, výsledky možno odčítať už po 24, ale aj po 48 hodinách.
Inkubačná doba:
Táto choroba prebieha v štádiách, ktorých priebeh môže byť odlišný u mužov a žien.
Klinický obraz:
Trichomonáza u mužov má vo väčšine prípadov asymptomatický priebeh. Niekedy sa muži označujú za asymptomatických uretrálnych nosičov tejto infekcie. Všeobecne ochorenie prebieha v troch fázach a to ako :
1. primárne akútne ochorenie s krátkym inkubačným časom, nadväzujúcim na pohlavný styk. Má symptomatológiu akútnej uretritídy gonoroického typu s výraznými dyzurickými ťažkosťami a s hojným purulentným výtokom z močovej rúry.
2.primárne chronické ochorenie s plazivým začiatkom.

Ťažko možno určiť inkubačný čas.Zjavuje sa riedky, niekedy sklovitý výtok, neskôr ranná kvapka v ústí uretry.
3.primárne latentné ochorenie, ktoré hneď prebieha asymptomaticky.
Všetky štádiá môžu prejsť do sekundárne chronického alebo sekundárne latentného s lokalizáciou trichomonád v uretre, uretrálnych žliazkach a v prostate. Na partnerku sa infekcia prenáša pohlavným stykom, pričom nákazlivosť choroby sa pohybuje v rozmedzí 22-100% .
Trichomonáza u žien má tiež niekoľko štádií:
1.Začiatočné štádium ochorenia vzniká najčastejšie u mladých žien po prvom pohlavnom styku, spravidla uniká pozornosti pacientky.
2.Kulminujúce štádium sa gynekologicky najčastejšie diagnostikuje. Charakterizuje ho riedky, spenený, páchnuci fluor, niekedy bezfarebný, inokedy žltý až žltozelený, ktorý vniká do všetkých záhybov pošvy a vonkajších genitálií. Zapálená sliznica pošvy je začervenaná, endomatózna a krváca. Následkom osídlenia uretry trichomonádami majú pacientky dyzurické ťažkosti. V tomto štádiu je pravidlom výskyt bohatej primiešanej baktériovej mikroflóry.
3.Chronické štádium ochorenia trvá roky. Symptomatológia kolptídy ustupuje, ubúda trichomonád aj leukocytov. Premiešaná baktériová mikroflóra však pretrváva.
4.Latentné štádium charakterizuje ojedinelý výskyt Trichomonas vaginalis, bez známok kolptídy.
Uvažuje sa aj o vzťahu trichomonádovej infekcie a infertility žien.
Diagnóza:
Ochorenie sa diagnostikuje mikroskopicky a kultivačne. Na Trichomonas vaginalis sa u mužov vyšetrujú stery z uretry, exprimát z prostaty a sediment z prvej porcie moču. Dôležité je, aby pacient pred odberom dlho nemočil. U žien sa vyšetrujú výtery z pošvy. Na mikroskopické vyšetrenie sa používa natívny preparát, fázový kontrast, tmavé pole, alebo sa preparát farbí podľa Giemsu. Môže sa použiť aj fluorescenčné vyšetrenie farbením akridínovou oranžovou (Kepec). Na kultiváciu sa používa Szenesova pôda, trichomonádové médium (Oxid) a ďalšie kultivačné médiá.
Liečba:
Používajú sa imidazolové prípravky (matronidazol -Entizol). V súčasnosti sú však už známe aj kmene Trichomonas vaginalis rezistentné na metronidazol.Skúša sa i vakcinoterapia.

Infekcia HIV/AIDS:

Infekcia HIV/AIDS predstavuje jednu z najzávažnejších chorôb minulého a tohto storočia. Je to choroba vzťahov??? NIE, takže čo vlastne znamená skratka AIDS??? Niektorí ľudia si pod ňou predstavujú niečo čo sa ich netýka a nemôže sa k nim nikdy dostať, nieto ešte že by sa spájal tento názov s ich menom. AIDS je skratka štyroch anglických slov "Acquired Immuno Defficiency Syndrome" čo to znamená? Je to "Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti". Laicky povedané defekt v obranyschopnosti ľudského organizmu. Aj keď je toto slovo také krátke niektorých ľudí bude sprevádzať po celý život.

Niektorým je to jedno, ale tí druhí stratia všetko, čo v živote mali: rodinu, priateľov a zmysel života...
Prečo hovorím o dvoch skupinách ľudí? Pretože tá väčšia, sú muži a ženy "voľných mravov", bisexuáli, homosexuáli a tí, ktorí striedajú mnohých partnerov. Ale je tu ešte tá menšia skupina nakazených a to sú ľudia ktorí sa nedobrovoľne stali obeťami znásilnenia, malé deti na ktoré sa preniesla choroba z matky či už pri pôrode, pred ním alebo po ňom keď matka dieťa kojí, alebo sa stane že partneri nevedia o sebe všetko (aký viedli pred tým život) alebo jednoducho z nedbanlivosti toho druhého. Takisto ako som už spomínala na začiatku, keď sa deti hrajú na znečistených ihriskách a v neposlednom rade mladí ľudia, ktorí vidia niečo nové v príležitostnom sexe( na rôznych akciách, zábavách atď.) Ale tých by som zaradila do tej prvej skupiny, pretože títo mladí nerozvážni ľudia síce boli upozornení rodičmi a inými ľuďmi, ale nedali si povedať. Neodsudzujem ich, pretože tak isto som aj ja zvedavá ako ostatné mladé decká, ale viem čo by mohla spôsobiť nerozvážnosť a ešte napoly detský rozum. Myslím si však, že každý by mal svojho partnera dobre poznať, či už po psychickej alebo fyzickej stránke.
Niečo z histórie tohoto ochorenia:

Túto chorobu spôsobuje vírus HIV.Objavili ho v 80.rokoch 19.storočia vo Francúzsku.Ako prvý ho objavil a pomenoval prof.Luke Montagnie z Pasteurovho inštitútu v Paríži.Dal mu meno LAV (lymphadenopathy-associated virus). Prvé ochorenia AIDS boli zaznamenané súčastne v New Yorku, San Franciscu a Los Angeles. Druhý kto preskúmal toto ochorenie v roku 1981 bol americký výskumník prof.Gallo z Centra pre kontrolu chorôb v Atlante.

Toto centrum za krátky čas zhromaždilo stovky prípadov s týmto ochorením.Tento raz dostal vírus druhé meno - HTLV III (human T-lymohotropic virus type III).
Nikto však nevie, odkiaľ sa tento vírus vzal a vedci to nevedia ani teraz.Bolo milión dohadov, odkiaľ sa tento vírus vzal napríklad taký dohad že, vírus prišiel odkiaľsi zo slnečnej sústavy a na Zem bol prinesený kométou alebo meteorom, čo je si myslím dosť nepravdepodobné.Avšak je tu druhý dohad - reálnejší, že
tento vírus sa do populácie dostal z opíc - afrických Kočkodanov zelených.

Čo je to HIV???

Retrovírus ktorý sa šíri ako epidematická nákaza.A myslím, že po všetkých tých vojnách tvorí druhú najväčšiu hrozbu nášho ľudstva.
Je to špeciálna forma vírusu ktorý obsahuje špecifický enzým (reverznú transkryptázu) ktorá umožňuje včlenenie vírusu do DNA - bunky.
Navhodnejšimi hostiteľmi sa stávajú T-lymfocyty, ale aj makrofágy, Langerhansove bunky, keratinocytu a iné bunky pomocou ktorých sa dostáva do organizmu.

V súčasnej dobe sú darcovia krvi a plazmy testovaní na protilátky na HCV, HIV a HIV-1 antigény, čo sú vlastné vírusové proteíny. Avšak, stále existuje "doba okna", počas ktorej darca môže byť infikovaný, a pritom môže mať negatívne monitorovacie testy. Použitím NAT testov na HCV, "doba okna" na odhalenie HCV sa zníži o 57 dní (priemer 82 až 25 dní). Na HIV-1, priemerná "doba okna" s testmi na protilátky je 22 dní. Antigénne testovanie skráti "dobu okna" na približne 16 dní a NAT ďalej skráti toto obdobie na 12 dní. V klinických pokusoch, ktoré potvrdzujú tieto testy, celkove z 342 729 darovaní od 48 000 darcov, získaných v 33 plazmaferéznych centrách bolo testovaných na HIV-1 a HCV. NAT testy odhalili množstvo HIV a HCV infekcií, ktoré by neboli odhalili použitím predchádzajúcich metód.

Kultivácia:
Vírus sa dokazuje v periférnej krvi, lymfatických uzlinách, slinách, slzách, sperme, cervikálnom sekréte, kostnej dreni a v mozgovom tkanive chorých osôb.
Prenos:
Nákaza sa prenáša najčastejšie sexuálnym stykom /najmä cez mikrotraumami narušenú sliznicu/, ďalej krvou a krvnými derivátmi /injekčnými ihlami a striekačkami kontaminovanými krvou chorých osôb, transfúziou krvi alebo jej zložiek a transplantáciou orgánov od chorých darcov, poranením kože zdravotníckych pracovníkov kontaminovanými nástrojmi/ a z HIV-infikovanej matky na plod počas gravidity alebo pôrodu.

Inkubačná doba:
Inkubačná doba sa ťažko stanoví - pohybuje sa v rozpätí 4 - 60 mesiacov.Takže chorobu môžete nosiť v tele aj niekoľko rokov a nemusíte o nej vedieť.
Skupiny ľudí s rizikovým správaním:
Všetci ľudia, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, ktorí majú nechránený sexuálni styk s partnerom, ktorého zdravotný stav nepoznajú
narkomani, ktorí si podávajú drogu do žily jednou ihlou
ženy a muži "voľných mravov" s viacerými sexuálnymi partnermi

AIDS sa nedá preniesť na človeka z domácich zvierat, hmyzom (napr.komáre), kvetinami, jedlom, nápojmi, príbormi alebo riadom, šatstvom, peniazmi, knihami, kľučkou na dverách, spoločným používaním záchodu alebo sprchy, ani vo verejných dopravných prostriedkoch,
ani pri návšteve divadla, kina, prednášky, ani vzduchom alebo na voľnom priestranstve či pri kúpaní, ani pri bežnom spoločenskom styku či pri podávaní rúk.

Prvé príznaky infekcie :(môžu a nemusia sa prejaviť krátko po infekcii/

chudnutie o viac ako 10% telesnej hmotnosti ( v priebehu 2 mesiacov)
nechutenstvo, nevoľnosť, vracanie, únava
pocit slabosti ( bez inej zjavnej príčiny)
dlhotrvajúce bolesti hlavy, nespavosť
pretrvávajúca horúčka ( bez inej zjavnej príčiny)
nočné potenie
dlhotrvajúci ( nie fajčiarsky) kašeľ
dlhotrvajúce ( inak nevysvetliteľné) hnačky
inak nevysvetliteľné kožné vyrážky ( na viacerých miestach súčasne)
zväčšené miazgové uzliny ( krk, pazucha, slabiny )

Klinický obraz: Nákaza zapríčiňuje progresívnu imunodeficienciu, ktorá vyúsťuje jednak do baktériových, mykotických, vírusových a toxoplazmových infekcií s ťažkým priebehom, jednak do nádorového bujnenia.Veľká časť symptómov svedčiacich pre infekciu AIDS sa prejavuje ne koži a na povrchových slizniciach. Začiatočné štádium choroby imituje chrípkový stav a počas neho a následne sa tvoria HIV- protilátky (asymptomatická infekcia).
Neskôr sa vyvíja perzistujúca generalizovaná lymfadenopatia (PGL, resp. LAS- lymphodenopathy syndrome), pripája sa rýchle a výrazné zníženie telesnej hmotnosti, únava, horúčka, hnačky, potenie v noci, orálna kandidóza ( ARC- AIDS - related complex). Vyšetreniami sa zisťuje lymfopénia, leukopénia, trombocytopénia, výrazne zvýšená sedimentácia erytrocytov, anémia a HIV - protilátky v sére. Infikovaní jedinci majú zníženú odolnosť proti bežným nákazám. Toto štádium sa niekedy označuje aj ako pre - AIDS (pre - acquired immuno defficiency syndrome). Predchádza niekoľko rokov plne rozvinutý klinický obraz AIDS. V konečnom štádiu nákazy sa u chorých zjavujú prejavy rozličných infekcií kože a vnútorných orgánov, často zapríčinené oportúnnymi (príležitostne patogénnymi) mikroorganizmami. K týmto nákazám patria pneumónie vyvolané Pneumocystis carinii, diesminovaná alebo mozgová toxoplazmóza ( Toxoplasma gondii), časté sú nákazy Mycobakterium tuberculosis a inými mykobaktériami, ďalej Candida albicans, dermatofytmi, cytomegalovírusmi, vírusom herpes simplex, Cryptococcus neoformans, Histoplazma capsulatum a inými mikroorganizmami. Tieto nákazy bývajú často bezprostrednou príčinou smrti chorého.
U osôb infikovaných vírusom HIV sa vyskytujú niektoré dermatózy, ktoré svojou chronickosťou a rezistenciou na terapiu môžu upozorniť na základnú chorobu - AIDS - ešte pred jej prepuknutím. Je to napríklad Kaposiho sarkóm, dermatitis seborhoica, leucoplakia, linguae, candidosis mucosae oris, pyodermie, vírusové infekcie kože a i. U chorých sa na AIDS sa často vyskytujú malignity ( lymfómy, karcinómy kože aj vnútorných orgánov). Choroba je letálna
Diagnostika:

Opiera sa o vyhľadávací test ELISA a overovací test Western blot. Ďalej sa využíva nepriamy imunoflorescenčný test, test na priamy dôkaz genómu vírusu v bunke alebo v plazme a iné metodiky. V krvi sa zisťuje leukopénia, lymfopénia, zvýšená sedimentácia erytrocytov, trombocytopénia, vysoké koncentrácie cirkulujúcich imunokomplexov a pomer lymfocytov T4 ku T8 v periférnej krvi je nižší ako 1,0. U väčšiny chorých sa zisťuje hypergamaglobulinémia, pozitívny C- reaktívny proteín a zvýšené koncentrácie beta - 2 - mikroglobulínu v sére. Epikutánne testy sú negatívne.

gp120 - prekrytá molekula, ktorá je pripojená na receptor hostiteľskej bunky
gp41 - obalené proteíny
Matrix - bunečná hmota
p24Kapsida - bielkovinový obal obklopujúci RNA (kyselina ribonukleová)
Nukleokapsida - obsahuje reťazce RNA ktoré nesú genetické informácie
Antigény - bielkovinové útvary, ktoré spôsobujú naviazanie vírusu na leukocyty, konkrétne lymfocyty.Tieto sú potom ničené.

Prevencia:
Pretože ani liek ani vakcína nie je v dohľadne, musíme sami bojovať proti tejto zákernej chorobe. Najjednoduchší spôsob ako sa vyhnúť nakazeniu je nestriedať partnerov a používať prezervatívy. Nedotýkať sa krvi iného a hlavne nedovoliť, aby ste dostali injekciu s ihlou, ktorá nebola zabalená v sterilnom obale. Dôležitejšie je: nemajte sex s niekým koho nepoznáte a nič o ňom neviete pretože môže byť HIV-pozitívny. Preto je najlepšie mať jedného partnera a toho dokonale poznať. Pred vstupom do intímneho vzťahu sa spoločne otestovať a byť si verný.

Liečba:
V súčasnej dobe je snaha vyvinúť lieky proti vírusu HIV, ktoré pôsobia na molekulárnej úrovni. V podstate sa hľadajú odpovede na tieto otázky:
- ako zabrániť preniknutiu vírusu do hostiteľskej bunky
- ako zabrániť účinku reverznej transkriptázy
- ako prerušiť kolobeh množenia vírusov
- ako posilniť imunitu
- ako „uskutočniť výmenu niektorých častí imunitného systému“, napríklad použitím lymfocytov od zdravých darcov, a pritom zabrániť, aby sa aj tieto lymfocyty stali obeťou HIV
- ako prípadne spomínané metódy skombinovať
Na liečbu sa používa liek ktorý je známy pod skratkou AZT (Azidodoexythymidín) a jeho deriváty - tieto lieky sú prevažne deriváty purínov a pyrymidínov. Podľa výsledkov na 4. medzinárodnom sympóziu o AIDS roku 1988 v Štokholme liek vírusy v bunkách nezničí, čiže pacienta úplne nevylieči, iba choroba vďaka nemu nepokračuje obvyklým zhubným tempom. Liek má na vyše na organizmus veľa nežiadúcich účinkov. Najvážnejšie je, že pôsobí na kostnú dreň ako jed, čím tlmí tvorbu krvi a pacient musí dostávať transfúzie. Okrem toho pacient trpí veľkými bolesťami hlavy, čo mu tiež život nezľahčuje.Denne taký človek zoberie 15 tabliet čo je 105 tabletiek za týždeň a nie sú to tabletky na aké sme zvyknutí, ale sú strašne veľké. Niektorí im hovoria „konské dávky“, ale nedá sa zatiaľ nič robiť, kým vedci nevymyslia niečo nové, menšie a hlavne účinnejšie. Namiesto záveru:

Keď ľudia začínajú nový vzťah niečo od neho asi očkávajú.Ale čo ? Vernosť, lásku, pomoc, úprimnosť, čestnosť, dôveru, priateľstvo, či iba sex? Každý má iné očakávania.Ale očakáva však niekto od vzťahu AIDS? Určite nie, no i napriek tomu sa na svete každých 15 sekúnd niekto nakazí. Či už je to chlapec alebo dievča v mojom veku alebo niekto starší. Nikto z nich s tým nepočítal, ale stalo sa .. "Istá organizácia zaznamenala prípad mladého 17 ročného anglického dievčaťa, ktoré odišlo s rodičmi na dovolenku do Talianska. Zoznámila sa s mladým, pekným Talianom. Počas krátkeho milostného dobrodružstva s ním mala pomer.

Pre ňu to bolo prv krát, to však nevedela že sa jej stane osudným. Po návrate domov po niekoľkých mesiacoch ochorela. Krvné testy potvrdili že bola HIV-pozitívna. Zomrela ešte pred svojimi 19 narodeninami."
Síce sa tento príbeh zdá neuveriteľný a každý mladý človek si povie: "to sa mne nemôže stať", ale predsa sa vždy niekto nakazí a čím ďalej tým sa stávajú obeťami takýchto nehôd mladšie a mladšie deti. Katastrofické ochorenia Európa poznala už aj v 14.storočí. Vtedy to boli epidémie ako mor, španielska chrípka, šarlach, suchoty a mnoho iných ktoré vyhubili milióny ľudí. V súčasnosti sa odhaduje, že v niektorých oblastiach strednej a južnej Afriky je tretina mladých odsúdená na smrť novým morom - HIV. V New Yorku umiera na AIDS každý týždeň najmenej 100 ľudí. Odhadom sa vo Veľkej Británií každý deň nakazí ďalších 56 ľudí. Francúzsko má nakazených trikrát toľko ľudí. Európsky kontinent je napadnutý novým morom, ktorý pomaly ale isto zabíja ľudskú populáciu. Od konca 60. rokov sa prelomili ľady na tému sex, ktorá bola v tej dobe veľké tabu. Dnes veľa ľudí hovorí o tom, aké je to úžasné, hollywoodske hviezdy sa chvália kto, kde a s kým a verejne vyhlasujú také veci ktoré by podľa mňa mali zostať za dverami súkromných spální. Nehovorím, aby sa o sexe nehovorilo, ale niekedy to však dosť preháňajú. Prečo sa však nezaoberáme otázkou ktorá je si myslím dosť dôležitá a to je otázka pohlavných chorôb a hlavne AIDS-u, pretože to je choroba ktorá sa nedá liečiť ale dá sa ľahko chytiť a už sa jej nikdy nezbavíte.. Predovšetkým by sme sa mali o tejto chorobe otvorene rozprávať a zapájať do diskusie mladých, ktorý sú zdraví, ale priviesť medzi nich aj tých ktorí boli nerozvážni a dnes to ľutujú. A nechať ich o tom otvorene rozprávať o tom, ako sa cítili a vyrovnali sa s touto chorobou, čo prežívali a či nepomysleli na to že by bolo lepšie umrieť ako žiť s niečím takým potupným ako je AIDS. Áno, veľa ľudí si myslí že AIDS je niečo strašné, majú pravdu zato, ale netreba odsudzovať nevinných ľudí a nemali by sme na nich pozerať ako na niekoho koho odsúdili ako v 14. storočí za bosoráctvo a idú ho upáliť. Je to tak isto normálny človek, len s tým rozdielom že žije kratšie ako normálny zdravý človek. Veľa ľudí sa odvráti od svojich najbližších keď zistia, že majú AIDS a vtedy človek zistí, čo je naozajstný kamarát.

To sú ľudia, ktorí vedia čo sa stalo, dotyčného človeka podržia v najhorších situáciách a nevykašlú sa naňho ako tí ostatní...
Umiernené dohady tvrdia že každých 9 sekúnd sa niekto niekde nakazí vírusom HIV, nákazou ktorá sa vyvinie do AIDS a vedie až k smrti. Zatiaľ neexistuje žiadna vakcína, ani liek, schopný túto chorobu liečiť. Väčšina z tých, ktorí ju majú, o tom nevedia. Postihnutý človek môže vyzerať úplne zdravo, nik na ňom nespozná, že má v sebe vírus HIV a ten človek ešte dlho môže prenášať nákazu na iných.Vírus bude pracovať potichu v jeho tele, až jedného dňa sa prejaví.
Určite všetci poznáte legendárneho speváka, ktorý mimochodom bol tiež homosexuál , rockovej skupiny Queen - Fredieho Mercuryho. Tento spevák bol zdravý, každý pozná jeho piesne a slávny duet s Montserrat Caballé - Barcelona, ale jedného dňa dostal zápal pľúc, nik nevedel čo mu je, až sa zistilo, že mal chorobu nazývanú AIDS. Za normálnych okolností by sa mu bol ubráni,l ale jeho oslabená imunita to nezvládla.
Ďalej je tu známy tanečník - Rudolf Ňurejev - mal neresť, o ktorej všetci vedeli. Bol závislý od sexu. Tento Geniálny tanečník mal veľa slávnych priateľov ako herec Anthony Perkins - zomrel na AIDS a ďalším zo zoznamu bol aj nemálo slávny gitarista Mick Jagger. Prečo som zvýraznila toto slovo pretože bol tak isto opačne orientovaný a neskrýval to. Na rozdiel od niektorých, ktorí svoju orientáciu skrývajú. Boja sa toho že by ich vylúčili zo spoločnosti na ktorú sú navyknutí, pretože sú iní ako ostatní. Na svete je veľmi veľa mladých ľudí, ktorí majú vzťahy a sú krásne z niektorých sa narodia malé deti a tak to bude vždy. A tak isto tu bude ale aj hrozba, ktorá sa volá AIDS. Aj ja sa jej bojím, lebo nevidím do vnútra toho druhého, ale dúfam, že budem mať šťastie a nikdy sa nestretnem s tým, že budem mať HIV -pozitívneho priateľa. Nebude mi vadiť keď budem mať takého kamaráta, práveže by som mu chcela pomôcť, ako budem vedieť a hlavne ho podržať, keď bude na konci zo silami. AIDS sa šíri a nik dosiaľ nevie povedať, či sa zastaví, nikto preto nevie odhadnúť, koľko bude chorých a koľko zdravých. Zdraví a chorí by nemali stáť proti sebe. Aby zdraví mohli pomáhať chorým stať sa opäť zdravými a chorí, aby zdravých sami chránili pred nákazou.

Mali by sme sa spolu dohovoriť a nie staviť sa jedni proti druhým a vytvoriť dva tábory.

Vysvetlivky:
morfológia - náuka o tvaroch rastlinných a živočíšnych organizmov a orgánov
tinkcia - farbenie mikroskopických organických látok, aby sa dalo zistiť ich chemické zloženie
rezistencia - odolnosť mikroorganizmov proti antibiotikám a iným protimikróbnym látkam
kultivácia - umelé pestovanie a rozmnožovanie organizmov a tkanív
imunita - vrodená alebo získaná odolnosť
natívny - prirodzený
lymfodenitída - zápal miazgových uzlín
latencia - čas kým dačo prebieha v utajenej forme, bez zreteľných príznakov, symptómov alebo čas od okamihu pôsobenia podnetu k zjavnej odpovedi
terminálny - konečný, posledný, vrcholný
rigidita (lat.) - neprispôsobivosť vyvolaná stuhnutím svalov, stuhnutie svalstva v dôsledku niektorých porúch mozgu, strnulosť
perianálny - nachodiaci sa v okolí análneho otvoru
farynx (lat.pharynx ) - hltan
fistula - odvodný kanálik z hnisavého ložiska
elefantiácia - chorobné, nadmerné zväčšenie niektorej končatiny

7.PRÍLOHA

ku projektu Pohlavné choroby

1. príbehy a interviá ľudí

Mám tu príbeh jedného malého dievčatka z Rakúska.

Sarosti starotu
V Rakúskej obci na Dunaji je pekná materská škola. Chodí do nej päťdesiatšesť detí, medzi nimi aj štvorročná Heidi. Deti sa hrajú, spievajú, recitujú básničky a šantia ako vo všetkých iných škôlkách svet. Heidi rada chodí do škôlky, má tu seberovných kamarátov, má rada pani učiteľku, cíti sa dobre. Ale sťahujú sa nad ňou čierne mraky. Jedného dňa Heidi presťahujú k starej mame, lebo mama musí do nemocnice - má AIDS. Heidi nemusela infekciu zdediť, ale žiaľ, nemá to štastie. Testy jednoznačne hovoria, že je nositeľkou vírusu HIV. Napriek hlásanej anonymite a povinnej mlčanlivosti sa zvesť o tom rozletí po obci. Rodičia detí sa vyľakajú a už sú tu aj protesty ptori tomu, aby Heidi ďalej navštevovala škôlku. Protesty sú čoraz hlasnejšie, preto treba niečo urobiť.
Výbor združenia rodičov a priateľov školy sa obráti na prvého muža v obci, na starostu. O tom či má dieťa infekčnú chorobu, rozhoduje pravdaže, lekár, ale o tom či s infekčnou chorobou smie dieťa do škôlky, rozhoduje starosta.
Preto starosta s výborom rodičovského združenia sedia nad problémom. Majú stanovisko kvalifikovaného odborníka, ktoré hovorí, že dieťa by nemohlo do kolektívu, ak by:
1.bolo agresívne a ohrozovalo svoje okolie
2. malo na tele otvorené, mokvajúce rany
3. bolo vo vývoji natoľko zaostalé, že by sa nevedelo prispôsobiť životu a režimu školy
Ani jedna z týchto okolností u Heidi neprichádza do úvahy.Dievčatko je zdravé, vyspelé, milé, nikomu neubližuje. A navyše, možno sa u nej choroba po celý život neprejaví a možno lekárska veda onedlho objaví liek, ktorý zničí neštastný vírusv jej tele. Výbor združenia sa so starostom dohodnú na tom, že rodičia hlasovaním vyjadria svoje stanovisko. A tak hľadajú formuláciu textu na hlasovacíe lístky, lebo všetkýmmsa vidí nevhodné dať hlasovať o tom, či má byť Heidi z kolektívu vylúčená. Napokon je otázka formulovaná takto: Budete posielať svoje dieťa naďalej do materskej školy, kde chodí dieťa o ktorom je známe, že je nositeľom HIV?
áno nie
Začitkom januára 1989 starosta a výbor rodičovského združenia zvolali schôdzku všetkých rodičov. Prítomní si o chorobe a celom probléme vypočuli prednášku, potom nasledovala diskusia. Bola vzrušená.

Vždy znova sa opakovala otázka: kto nám zaručí, že nedôjde k prenosu HIV na naše dieťa?
Takú záruku nemôže dať nikto nikomu. To ako keby sme vyzvali lekára.: zaručte sa mi, že si nezlomím nohu, ak budem chodiť opatrne.
Záručné listy na zdravie neexistujú, ale pokiaľ ide o prenos HIV, veda sa vyjadruje takto: S pravdepodobnousťou hraničiacou s istotou sa HIV pri bežnom styku ani pri používaní spoločného riadu, kúpeľne, WC, bazénov neprenáša. Zhromaždenie rodičov napokon hlasovalo. Z päťdesiatich šiestich rodičov sa tridstaťdva vyjadrilo, že pokiaľ bude do materskej školy chodiť aj Heidi, svoje dieťa tam nepošlú. Týmto hlasovaním Heidi ešte nebola vylúčená, bol to vlastne iba výskum verejnej mienky, no starosta vedel, že musí nejaké rozhodnutie urobiť.
V podobných prípadoch v USA rozdelili učebne sklenou stenou a v každej časti sa o deti stará iná učiteľka. Zatiaľ starosta navrhol prijať ešte jednu učitaľku a zároveň sa obrátil so žiadosťou na vyššie orgány, veď rozhodovanie o takom vážnom probléme nemôže byť ponechané iba na neho. Tým skôr, že starosta musí svojim voličom skladať účty z toho, čo urobil či neurobil.
Nasledovali ďalšie porady, na základe ktorých sa starosta rozhodol zistiť mienku občanov celej obce. A výsledok??? Pre Heidi bol opäť nepriaznivý. Vyššie orgány napokon navrhli urobiť v materskej škole osobitmú skupinu, kde by popri Heidi boli aj deti, ktorých rodičia nemali odmietavé stanovisko. K prípadu sa vyjadrlili aj lekári a psychológovia a tí sú zásadne proti oddeľovaniu či vytváraniu akýchsi get, kde by chorí či nositelia HIV boli odsúdení žiť napokon po celý život. Veď v Rakúsku je ďalších dvadsať detí infikovaných detía ich umiestnenie v kolektívnych zariadeniach by sa mohlo riešiť obdobne ako v tejto obci. Ťahačky okolo Heidi trvajúce celé mesiace sa 20.februára 1989 skončili. Ako? Vlastne veľmi smutne. Heidina babička oznámila, že pre svoju vnučku nežiada o miesto v materskej škole, lebo je zo všetkého psychicky krajne vyčerpanáa nevedela by ďalej znášať virvar okolo Heidi.

Všetko totiž nasvedčuje tomu, že by istotne neutíchol, nech už by padlo akékoľvek rozhodnutie.
Podľa rakúskej televízie

Inetrview s nositeľom HIV

Redaktor: Sedíme v preplnenej kaviarni a ja ustavične rozmýšľam, čo by sa stalo, keby som zrazu vstal a nahlas povedal: Tento chlapec vedľa mňa má AIDS!
Čo by urobila servírka so zvyškami jedla na tanieri, ktoré odnáša? Čo by urobil mládenec s cigaretou vyžobranou od môjho spoločníka, z ktorej si teraz labužnícky poťahuje? A hlavný? Prijal by peniaze z rúk nositeľa HIV?
Je to mimoriadny pocit, všetci máme strach. Známy mi rozprával že sa ráno radšej neholil, keď sa mal popoludní stretnúť s nositeľom HIV. Nechcel si spôsobiť nejakú ranku. A ja? Po prvom stretnutí som všetko zhodil zo seba do špinavej bielizne a pätnásť minút som sa sprchoval. Ide o prvý šok. Pri druhom, treťom, štvrtom stretnutí pominie. To môžem dosvedčiť.
Kto v Československu okrem ošetrujúcej lekárky vie že si nositeľom HIV 1 spôsobujúceho AIDS?
Študent: Myslíš že je jednoduché niekomu to povedať? Ale niekomu to človek povedať musí, lebo by sa zadusil.
Redaktor: Preto si sa mi ozval?
Študent: Nie. Do Mlaďáka som napísal skôr zo strachu, čo keď sa to prevalí? Čo bude potom? Ľudia v Československu ľudia šalejú. Neveria, keď sa im povie, že AIDS sa šíri iba krvou alebo spermou. Keby sa to o komkoľvek prezradilo, ukameňovali by nás. Také vedomie nám úžasne pomáha bojovať s chorobou. To človeka vzpruží. Dodá mu optimizmus. Pekne ďakujeme.
Radktor: Takže si to dokázal utajiť pred všetkými?
Študent: Bodaj by som! Povedal som to dvom dievčatám a jednému chlapcovi.
Redaktor: Prestali sa s tebou stýkať?
Študent:Jedna
Redaktor:To nieje taká zlá bilancia.
Študent:Áno? A čo ak to tá jedna pošepká kamarátke, tá ďalšej a o mesiac to bude vedieť celá škola. Vieš vôbecf ako sa správajú k tým o ktorých sa to už vie? Že im píšu na dvere AIDS, to je maličkosť. Že pred nimi utekajú predavačky v obchodoch, to je psina. Ale že s nimi nikto nechce byť v robote v jednej mistnosti?! A čo si myslieť o doktoroch, ktorí jedného chlapca izolovali na samotke. Potomho špeciálnym autom poslali do Prahy a strašne sa čudovali, keď ho po vyšetrení pustili domov. Stále nemohli pochopiť, že môže ísť domov vlakom ako každý iný. Že môže žiť medzi ľuďmi!!!
Redaktor:Túto hystériu prežila každá spoločnosť v ktorej sa AIDS objavil. Prekoná sa tak chytro, ako chytro ľudia uveria, že normálny styk s nositeľmi vírusu nemôže spôsobiť infekciu.
Študent: A kedy sa toho konečne dočkáme? Akým právom očakávate, že my sa k vám budeme správať ako k ľuďom, keď sa vy tak nesprávate ku nám? Potom postačí aby jednému nositeľovi luplo v hlave. A aký bude výsledok? Niekoľko ďalších chorých a potom asi pogrom na nás všetkých. To sú perspektívy, sktorými sa úžasne žije.
Redaktor: A čo tí dvaja, ktorí neodpadli?
Študent:Idú so mnou občas do krčmy. Keď mi je najhoršie.

Bez nich by som dávno všetko skoncoval.
Redaktor: Ako by sa, podľa teba, mala spoločnosť správať k ľuďom ktorých postihlo nešťastie, že ochoreli na AIDS?
Študent: Ako k chorým a nie ako k zločincom.
Redaktor:V mnohých krajinách príslušníci rizikových skupín odmietajú testovanie na nositeľstvo vírusu HIV. Čo si o tom myslíš?
Študent: Žiadnej spoločnosti by som sa neodvážil vyčítať,že vyhľadáva ľudí, ktorí môžu byť zdrojom nákazy alebo jej obete. Pokiaľ to robí preto, aby im pomohla. Nie preto, aby ich zničila.Keby sa však vyhľadávanie chorých alebo nositeľov vírusu robilo iba preto, aby boli registrovaní, prípadne aby mohla nasledovať represia, je to morálne neprípustné.Vziať krv a zakázať ŽIŤ! V takom prípade sa nesmie nikto čudovať, že príslušníci rizikových skupín okamžite prestanú so spoločnosťou spolupracovať. Prestanú sa dobrovoľne hlásiť na testy, prestanú sa obracať na lekárov.
Redaktor: Ako by si hodnotil súčasnú situáciu v Československu?
Študent:Väčšina homosexuálov má dnes, bohužiaľ pocit, že ide skôr o ten druhý prípad. Napriek tomu, že sa u nás konečne začína niektorým pacientom podávať AZT. Nikto však nemá zatiaľ istotu, že bude pre všetkých. Zato päť rokov nepodmienečne, rozsudok, ktorý bol vynesený nad nositeľom vírusu, človekom smrteľne chorým.. Ja viem, čo urobil, a vôbec neobhajujem jeho správanie. Ale k dôvere nositeľov vírusu v spoločnosti to neprispieva. Ak sa niekto doteraz dal dobrovoľne testovať, pochybujem, že to urobí dnes.
Redaktor: Chceš azda tvrdiť, že to neurobí, pretože ako nositeľ vírusu nebude ochotný zmeniť svoje sexuálne správanie?
Študent: Chcem tvrdiť, že je to dôvera za dôveru. Keď homosexuál vidí, čo sa stalo s homosexuálom ktorý síce nedodržal pravidlá, ale je chorý, začne sa báť skôr o vlastú kožu ako o ostatných. Nebude ochotný vydať sa spoločnosti na milosť a nemilosť.
Z časopisu Mladý Svět

Z Renatinho denníka

Štvrtok 3. októbra 1985: Zomrel americký herec Rock Hudson. Mal AIDS, tú istú smrteľnú chorobu ako ja. V posledných štrnástich dňoch sa však cítim lepšie, ba celkom dobre..
Pondelok 7. októbra 1985: Zase som dostala horúčky a išla som k doktorovi Arndtovi. Spýtala som sa ho, či je možné, že vyzdraviem. Pri vyšetrení mi zase našiel uzlinu v zátylku. Na moju otázku odpovedal: - Nemôžem vám dať uspokojivú odpoveď, lebo o AIDS vieme ešte primálo. - Keď som šla domov, bola som smutná.
Piatok 15.novembra 1985: dnes ma konečne prepustili z nemocnice. musela som ta ísť, lebo pred desiatimi dňami som mala horúčku až štyridsať stupňov a doktor Arndt povedal, že za takých okolností ma nemôže nechať bez riadnej opatery samu doma.
Čas v nemocninci bol pre mňa peklom.

čo som tam skúsila, to tak ľahko nezabudnem. Pri príchode ma uložili v izbe so štyrmi posteľami. Ostatné pacientky boli staršie, odhadoval som, že majú tak do štyridsať rokov. Pani Henselovámala ťažkosti so žlčníkom, pani Millerová zápal pľúc, pani Ladigesová niečo so srdcom. Spočiatku boli ku mne milé, ale to chytro zmenilo.
- Čo vám je? - opýtala sa ma pani Henselová. - Mám AIDS, - odpovedala som bez rozmýšľania .
- Čo? AIDS?! - Pani Ladigesová začala hystericky vrieskať. - A také čosi dajú na našu izbu!
Zvonila na sestru ako divá, a keď sastra prišla, ukázala pani Henselová na mňa: - Táto tu musí okamžite von!
- Prečo?- chcela vedieť sestra
- Pretože má AIDS! rozhorčene sa pridala pani Ladigesová, - a to je veľmi
nákazlivá choroba či to neviete?
Sestra potriasla: Či je tu nebezpečenstvo infekcie, o tom rozhoduje lekár. Ja vám ho zavolám, - a sestra odišla.
Pacintky sa rozrečnili:
- Keď zomrel Rock Hudson, informovala som sa dôkladne o AIDS. Nakazil sa od iného muža, lebo bol homosexuálny.
Pani Millerová si ma opovržlivým pohľadom premerala a opýtala sa ma: - aké je to s takým obojakým mužom?
Neodpovedala som jej, protivili sa mi všetky.
Krátko na to prišiel lekár: - Milé dámy, podľa môjho vedomia nie je tu žiadne riziko infekcie, ale ak na ďalej trváte...
- Že či trváme! - revala Ladigesová. - Ani minútu dlhšienechcem byť s touto fľandrou v jednej izbe!
Aj druhé dve dámy horlivo podporovali túto požiadavku. Lekár sa obrátil na mňa: - Ľutujem ale bude sa musieť presťahovať.
Nemocničný personál prichádzal do mojej izby s rúškom na tvári a v gumených rukaviciach akosi som im to nezazlievala, veď o AIDS vieme tak málo.
Streda 25. decembra 1985: Včerajší Štedrý deň som celý preplakala. Zvláštne - zatiľ som sa ovládala, držala, ale včera ma to premohlo. Nemala som nikoho, s kým by som sa mohla rozprávať. Moja matka matka bola na dovolenke na Kanárskych ostrovoch a môj priateľ Jorg ma opustil, keď sa dozvedel, že som chorá!
Keď som sa ráno postavila na váhu, mala som štyridsať šesť kíl, pred rokom som vážila o desať kíl viac. A som taká strašne ustatá, že mi robí namahu aj z postele vyliezť.
Ďalej už denník nepokračuje pretože Renata zomrela o pár dní.
Podľa rakúskej tlače

Osobné príbehy
"MARIA"
Mám HIV a viem, že s tým žijem 4 roky. Povedal mi to môj doktor.

Keď som zistila, že mám ten vírus, myslela som si, že veľmi skoro zomriem. Strašne som plakala, ale mama a otec ma ukľudnili. Vtedy som mala 9 rokov. Bolo to, ako by som stratila časť srdca. Ľútosť, hnev a smútok bolo to, čo som cítila. A tiež otázka "prečo ja", medzi miliardami ľudí, "prečo ja"!
Ale som rada, že mi to bolo povedané, pretože by som žila ďalej svoj život a bolo by mi zle, bez toho aby som vedela prečo. Myslím, že je užitočné vedieť, či ste chorí, pretože ak dôjde k najhoršiemu, nebude nutné sa veľa pýtať. Je dôležité to vedieť. Užívam veľa liekov, veľké tabletky, ktoré sú väčšinou ako dvojpencová minca. Denne beriem 15 tabliet, to je 105 tabliet za týždeň! Je to otrava, ale je to pre moje dobro. Pre mňa je najťažšie brať DDC, pretože je to tak veľké a vlastné užívanie dlho trvá. Ale som na to zvyknutá. Lieky sú súčasťou môjho každodenného života a môj život je spojený s mojimi liekmi. Dúfam, že objavia jednoduchší spôsob užívania liekov. Ale najviac dúfam, že nájdu liek pre všetkých ako ja. Keď ochoriem, sú to jednoduché prípady ako chrípka, ale ja musím byť prijatá do nemocnice, pretože by to mohlo viesť k niečomu ako hrudná infekcia. Keď som v nemocnici, cítim sa tak smutná a opustená a som rada, keď ma ľudia prídu navštíviť. Mala som dvakrát kiahne a štyrikrát pásový opar a hrudné infekcie a ďalšie infekcie. Raz mi bolo veľmi zle. Mala som 10 nebo 11 a mala som nejakú infekciu žalúdka. Museli mi urobiť biopsiu (z tela sa odoberie tkanivo a vyšetrí sa) a mala som veľmi veľké bolesti. Schudla som a živili ma infúziou. Myslela som si, že umriem, ale pomohli mi a zostala som v nemocnici dva týždne. Nenávidím, keď mi je zle. Myslím, že to nikto nemá rád. Keď mi nebolo dobre, hovorila som si, že si prajem, aby som mohla jednoducho umrieť v spánku, aby bolesť mohla zmiznúť navždy. Nemôžem sa zúčastniť konverzácií, keď moji kamaráti hovoria o AIDS alebo HIV. Niekto by trebárs povedal: "Som rád, že som OK a nemám HIV." Nemám rada, keď ľudia rozprávajú hrozné veci ako toto. Cítim sa potom zle. Napríklad hovoria veci ako "nesmieš sa dotknúť nikoho, kto má AIDS lebo to tiež chytíš."
Dochádzam do našej nemocnice už päť rokov, takže ma celkom dobre poznajú. Veľmi mi pomáha môj doktor, ktorý sa volá Steven, a ďalší ľudia a kedykoľvek potrebujem s niekým hovoriť, vždy sú mi k dispozícii. "SOPHIE"
Nie som si úplne istá, ako som ten vírus dostala. Keď som bola na teste, jeden môj bývalý priateľ práve zomrel pri dopravnej nehode. Možno mal ten vírus a nevedel o tom, neviem. Teraz sa to už možno nikdy nedozvieme.

Niekedy je dosť ťažké skrývať HIV pri toľkých liekoch, škole a všetkom. Dobré je, že pre dievča je normálne ísť na záchod s kabelkou. Často užívam lieky práve tam. V kabelke mám vždy nápoj a to, čomu teraz hovorím steroidy. Keď ich neužijem, začnem ťažko dýchať, som unavená a niekedy vznetlivá. Začalo mi byť špatne asi pred dvoma rokmi a časom sa to zhoršovalo. Najskôr som sa cítila len slabá a unavená. Len dôjsť po raňajkách hore do mojej izby vyžadovalo úsilie. To trvalo deň alebo dva a potom to zas prešlo. Neskôr som v sebe pri takej únave nemohla udržať jedlo, či už v žalúdku … alebo v črevách. Pamätám sa na obdobie, kedy som túžila po "Matoke", ale akonáhle som len zjedla dve lyžice, stratila som chuť. To trvalo asi šesť mesiacov a naozaj som schudla. Na tvárach ľudí, ktorí ma prišli navštíviť, bolo vidieť, že som "stratený prípad". Moja mama sa to naozaj snažila skrývať, ale jej slzy všetko prezradili. Tak poznáte, kto vás miluje a kto je skutočný priateľ. Tí ľudia, obe rodiny a predovšetkým priatelia, ktorí za mnou stále chodili do nemocnice, keď som bola úplne mimo, sú tí, ktorých nazývam pravými bratmi a sestrami. Z toho, že mám ten vírus, mám zmiešané pocity. Sú obdobia, kedy som s tým celkom zmierená a dni, kedy mám chuť sa pomstiť. Napríklad keď som v dobrom rozpoložení, myslím si, že by som to nemala prenášať na iných ľudí, a chodím do spoločnosti a tak. Ale keď som mizerne naladená, cítim, že je to nespravodlivé. Prečo ja?

"CLARA"
Môj prvý priateľ bol chlapec, ktorý sa volal Steve. Keď sme odišli zo školy a ja som začala strednú, začali sme sa odcudzovať. Tesne pred mojimi dvadsiatymi narodeninami zistili mojim rodičom rakovinu a od svojich kamarátov som počula, že Steve začal byť chorý. Steve mal sotva dvadsať a ja som sa ocitla na jeho pohrebe. Tri mesiace potom, čo obaja moji rodičia zomreli, som začala chodiť s Danielom. Poznal Steva i mňa zo školy. Raz večer v nočnom klube sa zmienil, že jeho sestra hovorila, že Steve umrel na AIDS. Odvrkla som mu: "Nikto nepoznal Steva ako ja a on by mi to povedal." Daniel ma objednal na HIV test. Večer po tom, čo som bola na tom hrôzu naháňajúcom krvnom teste, som sa ho spýtala: "Čo budeme robiť, ak som pozitívna?" Mala som to pochopiť z jeho odpovedi: "Spolieham na to, že nie si."
A o tri dni neskôr sa môj život skončil. Bola som si taká istá, že budem negatívna, že som vzala malé dievčatko, ktoré som opatrovala, so sebou. Zavolala som švagrinej, aby pre mňa prišla. Tá správa bola zlá. Bola som na dne a cítila sa taká bezvýznamná.

Povedala som to svojim bývalým partnerom a ich reakcia bola dosť zlá, akoby to už horšie byť nemohlo. Vyhrážali sa mi a obvinili ma z toho, že som vraj mala vedieť, že Steve mal AIDS. Preboha, vtedy som mala len 17. Bola som dieťa, to je všetko. Môj priateľ Daniel to povedal svojim rodičom a bolo to. Bola som sama a nič mi nezostalo. "PAUL"
To, že mám HIV som zistil v roku 1991. Verím, že som tú infekciu dostal od mojej bývalej priateľky, ktorá, teraz už to viem, počas nášho vzťahu spala s inými. V tom čase som mal len šestnásť. Bol som do nej zamilovaný, ale o sex som veľmi záujem nemal. Ona je tiež HIV pozitívna. V období, kedy zistili moju diagnózu, nebolo mnoho informácií o HIV k dispozícii. Vedel som, že najbežnejší zdroj prenosu bol medzi mužmi. V decembri 1991 mi bolo veľmi ťažko. Môj doktor si najskôr myslel, že mám mononukleózu a potom ma požiadal, aby som šiel na HIV test. To bol môj piaty test, a pretože som nikdy nespal s mužom, myslel som si, že to v žiadnom prípade nemôže byť pozitívne. Šiel som na test a štyri týždne som musel čakať na výsledok. Nemôžem ani vyjadriť, aké to čakanie na výsledok bolo. Potom prišiel deň, keď som mal ísť znovu k doktorovi pre výsledok. Šiel som na stredisko a cítil sa veľmi osamelý a vystrašený. Potom ma zavolali do ordinácie doktora a moje srdce búšilo ako o preteky. Sadol som si a doktor mi len povedal: "Je mi to veľmi ľúto, ale ste HIV pozitívny." Len som tam tak sedel a myslím, že mi to úplne nedošlo. Bolo veľmi ťažké to prijať. Neponúkol mi žiadnu podporu alebo radu. Vyzeralo to ako: "Je mi ľúto, dovidenia." Nespýtal sa ma, či som v poriadku alebo niečo také. V tom čase som odišiel z domova a od mojej priateľky a žil som v jednej izbe v Southende. Ešte stále mám kvôli tomu zlosť. Proste som odišiel preč a myslel som si, že za dva roky budem mŕtvy. "MATT"
Vedel som, že som sa niekoľkokrát nechoval bezpečne, ale naozaj som si myslel, že mi je osud naklonený. Cítil som sa dobre, šťastný, veľmi živý. Osemnásteho januára o 10. hodine predpoludním mi diagnostikovali HIV. Môj žalúdok a srdce sa prudko zakolísali, ale ja som sedel, kľudný a pozorný, a počúval, ako sa má môj život nezvratne zmeniť. Nikdy sa mi nestalo niečo podobné tomu, čo som teraz prežíval, nemal som žiaden návod, ako reagovať. Začal som u dvoch nemocničných poradcoch a hľadal som v ich očiach nesúhlas. Žiaden som nenašiel. Šiel som na bicykli na obecný pozemok za mojím domom a díval som sa k domovu. Život tam pokračoval. Medzi tými stenami sedel môj partner, tiež HIV pozitívny, a čakal, až sa vrátim.

Sadol som si na lavičku a premýšľal, ako mu to poviem. Bude moja diagnóza jasná z výrazu mojej tváre? Šiel som domov. Otvoril som dvere, zaviezol bicykel do predsiene a ticho povedal: "Bolo to pozitívne." Môj partner ku mne pristúpil, objal ma a ja som začal plakať. Striedavo som plakal počas väčšiny ďalšieho týždňa. Hlavou mi vírili myšlienky a emócie. Zmenilo sa všetko a nič. Videl som rovnaký obraz v zrkadle, stále mal rád hrianku s marmeládou, stále miloval svojho partnera. Ale cítil som sa nakazený neviditeľnou chorobou. Cítil som sa vnútorne nečistý, špinavý. Cítil som sa ako časovaná bomba, cítil som sa nebezpečný. Po mesiaci mávam dobré dni a špatné dni. Dnes je dobrý deň. Dnes sa cítim silný, dnes sa cítim nezlomný. Aj keď viem, že moja nálada bude kolísať, som a zostanem veľmi živý. O tom som presvedčený. Každý deň sa učím žiť pozitívne. Tu mám odpovede troch mladých ľudí na tieto otázky:

Tak 1.Co si myslis o AIDS?
Stretol si sa s niekim kto ma AIDS?
Pozans nejaku znamu osobnost s AIDS?
Bol si na nejakej akcii/prednaske zameranej na tuto temu?
Co vies o tejto chorobe?

. pochádzam z čiastočne lekárskej rodiny. Lekarske knihy boli a su v mojom okoli uplne bezne a siahal som po nich uz v mladosti. /Povodne som isiel studovat farmácie/. Mam aj primo zo tri knizky o AIDS. Vypisovat tu nema vyznam.Byvam blizko Trencina. V lete sem tam byvaju akci na namesti. Mladi rozdavaju letaky. take mi to pripada ako cez igelit. ako horit o skodlivosti fajcenia a pritom sa nejst pozriet na plucne oddelenie. Fakty o AIDS su jedna vec priame stretnutie s nim vec druha. To priame stretnutie je zatial stretnutim s niekym kto odchadza..., so smrtou. Asi prvym nepriamym stretnutim bola smrt Fredyho Mercuryho, r.1992. Qeen som vtedy pocuval a vtedy tak cloveku realne doslo,ze tu uz nie su rovny a rovnejsi. Jeho fotografie z posledneho obdobia zivota svedcili o strate hmotnosti, vyzeral inak. Vtedy som bol na strednej a pamatam sa na protichodne nazory spoluziakov. Neskor dalsi nepriamy kontakt cez obrazovku - film Philadelphia. to uz bol sirsi zaber prejavov, reakcie ludi, spolocnosti, bolestive dosledky. Nie, osobne v priamom kontakte som sa este s nikym s touto diagnozou nestretol. Osobitne nesledujem danu problematiku vo vztahu ktora znama osobnost bola nainfikovana. Co sa trosku v hlave objavuje z pocuteho myslim, ze spevak zo skupiny Franky goes to Hollywood, jeden z dvojice Pet shop boys, basketbalista Jordan. Momentalne byvam na dedine.

Pre strednu generaciu je stale ochorenie homosexualov, prostitutok a narkomanov, ktore sa ich nemoze dotknut. Lezi mimo nich. ZA seba? Philadelphiu si pozriem vzdy ked viem , ze pojde. Potom mi je zvlastne, zle. Ako ked predcasne skonci mlady, alebo akykolvek iny zivot. AIDS mam kdesi vovnutri v miestnosti spolu s asociaciou smrti. Ano, lieky uz dokazu spomalovat proces degradacie imunitneho systemu, stale je to vsak len o case. Pred casom najlepsi priatel mal zapal nervoveho systemu a bol krocik od konca. Vtedy som stal tam v Blave na Kramaroch vedla jeho postele a hadam som sa zacal aj modlit. To bol mozno priamy kontakt s niekym takmer bez sance. /ak neratam uspesne prve pomoci./

igor, 19

Nepoznam, kto ma aids, ja ho nemam a ani v mojom okoli, aspon si to myslim a viem, ze je to smrtelna choroba, staci?

Ahoj . zaujimavy vyskum .. to mas daku ulohu v skole alebo preco to robis??
Čo si myslíš o AIDS?
Je to neprijemna choroba a zahuba ludstva.
Este nie. nepoznam ani vo svojom okoli nikoho takeho.
Ak ti mam pravdu povedat nezujimam sa celkovo o slavne osobnosti nezaujimam takze ani neviem ktora ma AIDS. Vieš čo je AIDS?
Je to choroba imunitneho systemu .. siri sa nechranenym pohl stykom s infikovanou osobou alebo krvou.Nezomieras na AIDS ale na obycajnu chorobu, s ktoru nedokaze bojovat tvoj imunitny system.
>>Bol si na nejakej prednaske alebo akcii ktora mala nieco spolocne s touto temou?
Uz si veru ani nepametam ale asi na zakladke v 8 tr. sme tusim mali daco take ..
Myslím si však že väčšina ľudí nemá také informácie a hlavne tá staršia generácia.

Ďalej pripájam test na zisťovanie HIV - pozitivity

FDA ODSÚHLASUJE PRVÉ TESTOVACIE SYSTÉMY KYSELINY NUKLEOVEJ (NAT) NA MONITOROVANIE PLAZMY PRE VÍRUS DEFICITU ĽUDSKEJ IMUNITY (HIV) A VÍRUS HEPATITÍDY C (HCV).

Ministerstvo potravín a liečiv (FDA) vydalo prvú licenciu na testovacie systémy kyseliny nukleovej, ktoré sú určené pre monitorovanie darcov plazmy. Očakáva sa, že tieto testovacie systémy zabezpečia väčšiu bezpečnosť produktov, získaných z plazmy, tým že umožnia zavčasu odhaliť HIV, alebo HVC infekcie u darcov plazmy. Hoci sú požadované účinné postupy deaktivácie vírusu pri výrobe všetkých amerických povolených plazmatických derivátov, odstránenie potenciálne infekčných darovaní, pomocou ich monitorovania, zaisťuje väčšiu bezpečnosť tým, že sa zamedzí hromadeniu kontaminácie vírusu, pretože spracovateľský proces musí byť čistý(zdravotne nezávadný).

Nedávno odsúhlasené testovacie systémy boli vyvinuté v Národnom genetickom inštitúte pre monitorovanie plazmy, ktorá sa používa pri výrobe produktov ako napr. zrážanlivosti, alebo imunoglobulínov. Terapeutický ústav Alfa získal povolenie používať nové testovacie systémy vo svojich zariadeniach získavania plazmy.
NAT (test kyseliny nukleovej) bol nedávno vyvinutý a umožnil odhaliť aj veľmi malé množstvá genetického materiálu (DNA, alebo RNA), spôsobom masívneho kopírovania (amplifikácie) genetického fragmentu. Odsúhlasené testovacie systémy umožňujú vysoko citlivé odhalenie RNA z HIV, typu 1(variant HIV, zodpovedný za prevažnú väčšinu AIDS prípadov v USA) a HCV v testových bankách 512 plazmatických vzoriek, získaných od viacnásobných darcov.
Použitie vzoriek plazmatických baniek na testovanie spôsobuje, že NAT testy sú aj cenovo výhodné. Avšak, ak je testová banka pozitívna na akýkoľvek vírus, jednotlivé darovanie s predpokladanou kontamináciu môže byť identifikované a vylúčené z ďalšieho použitia a darca môže byť oddelený a oznámený.
V súčasnej dobe sú darcovia krvi a plazmy testovaní na protilátky na HCV, HIV a HIV-1 antigény, čo sú vlastné vírusové proteíny. Avšak, stále existuje "doba okna", počas ktorej darca môže byť infikovaný, a pritom môže mať negatívne monitorovacie testy. Použítím NAT testov na HCV, "doba okna" na odhalenie HCV sa zníži o 57 dní (priemer 82 až 25 dní). Na HIV-1, priemerná "doba okna" s testami na protilátky je 22 dní. Antigénne testovanie skráti "dobu okna" na približne 16 dní a NAT ďalej skráti toto obdobie na 12 dní. V klínických pokusoch, ktoré potvrdzujú tieto testy, celkove z 342 729 darovaní od 48 000 darcov, získaných v 33 plazmaferéznych centrách bolo testovaných na HIV-1 a HCV. NAT testy odhalili množstvo HIV a HCV infekcií, ktoré by neboli odhalili použitím predchádzajúcich metód.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Pohlavné choroby (projekt)