Zvieratá i rastliny sa museli začať prispôsobovať novému životu v novom prostredí. Ten, kto to nedokázal utiekol alebo zahynul. Tak sa po nejakom čase úplne zmenil ekosystém.

lesy vyšších polôh

Hovorilo sa, že v stredoveku mohla veverička prejsť po stromoch z Pyrenejí až do Paríža preskakujúc z konára na konár a zo stromu na strom bez toho, aby sa dotkla zeme. Lesy v tej dobe boli veľmi husté a pokrývali viac ako tri štvrtiny Európy. Lesy sa o seba vedeli postarať prirodzenou cestou. Staré a slabé stromy, ktoré by nevedeli prežiť vyschli a spadli na zem. Tak do lesa prenikalo viac svetla, ktoré využili mladé stromčeky a porasty. Tieto stromy a porasty mohli rásť ďalej a nahradili tak stratu, ktorá vznikla vyschnutím a spadnutím stromu. O vyschnutý strom bolo tiež postarané. Okolitý hmyz a drobné živočíchy začali rozkladať spadnutý strom a obohacovať tak pôdu o humus, ktorý bol tiež dôležitý pre rast a obnovu lesa. Na týchto drobných živočíchoch sa zas priživili drobné vtáky, ktoré začali pomaly hľadať v strome chrobáky a tak tiež prispievali k likvidácii stromov. Taký strom bol však tiež zaujímavý príklad ekosystému. Stom svojou korunou ponúkal tieň pre rastliny žijúce pod ním. Niektoré rastliny či huby sa priživovali na kmeni stromu. Vtáky lovili hmyz žijúci na strome. V strome žili veveričky, ktoré ohrozovali kuny. Človek neskôr začal ovplyvňovať počet lesov tým, že ich kvôli úrodnej pôde vypaľoval. Preto sú dnes skutočné lesy len na vysoko položených miestach nedostupných človeku. Teraz však človek začal lesy opätovne vysádzať. Les totiž chráni človeka pred lavínami a zosuvmi pôdy. V niektorých krajinách ako napríklad v Kanade sa po ťažbe dreva vysádza les, aby nebol priveľký úbytok. V rôznych lokalitách sa začína s umelým vysádzaním ihličnatých stromov. Les v týchto oblastiach je listnatý a stromy sa aj bez pričinenia človeka ďalej rozmnožovali a neraz vznikajú veľké úseky ihličnatého lesa. V inej časti tejto oblasti sa stalo niečo podobné, ale tento raz úplne bez pričinenia človeka, keď v priebehu niekoľkých rokov vyrástol uprostred listnatého lesa malý borovicový háj.

pohoria

Niekto si môže myslieť, že na vysokých úpätiach skál nie je priveľmi rušno a je tam málo života, ale určite sa mýli...Pred 60 miliónmi rokmi začali postupne pracovať pozemské sily a pomaly vytvárali Alpy a Pyreneje. Z rozsiahlych rovín sa stali nedostupné pohoria. Neskôr sa na pohoria dostal prach a privialo i zopár semien, takže odolné a nenáročné rastliny mohli začať život v nových, drsných podmienkach.