Ekosystémy

Ekosystém

Na zemi existuje plno rozličných ekosystémov. Každý z nich nás udivuje svojou výnimočnosťou a funkciou v prírode. Napriek tomu, že ich máme na svete nekonečne veľa (i keď postupne zanikajú ľudským pričinením), tu ponúkam iba tie najzákladnejšie: lúky, kroviny a medze, púšte a pustiny, mokrade, lesy, lesy vyšších polôh, pohoria a rieky a veľtoky

háje a lúky

Sú to rastlinné a živočíšne spoločenstvá, ktoré vznikli/ boli založené počas stredoveku za účelom pasenia zvierat. Je to v podstate spoločenstvo kde prevládajú rastliny menšieho vzrastu. Každá lúka ma iný charakter. O jej vzhľade a zastúpení rastlinstva rozhoduje výška podzemnej vody, typ pôdy a spôsob obhospodarovania. Aby Lúka úplné nezarástla a nepremenila sa po dlhom čase na les je potrebné ju pravidelne kosiť. Priemerná lúka vyprodukuje za jeden rok okolo 10-11 mil ton biomasy čo svedčí o jej nevyhnuteľnosti pre mnoho organizmov.Z menej vysekaných a vypálených častí za poliami vznikali háje. Háje neskôr človek ďalej klčoval kvôli priestoru, pretože si neuvedomoval ich dôležitosť. Háje chránili jeho polia pred vetrom a vodou. Neskôr, keď človek háje vyklčoval, jeho polia boli zničené vodou, či vetrom. Zvieratá žijúce v hájoch tiež ničili škodce na poliach. Teraz už sú takmer za každým poľom drobné háje a lúky, ktoré by ho chránili. Aj vo vyšších polohách sa nachádzajú lúky či háje. Sú v blízkosti ľudských obydlí, takže je na nich poznať ruku človeka. Na niektorých lúkách sú vybudované hracie plochy pre deti, orientačné tabule či smetné koše. Dokonalým príkladom na ekosystém je lúka, ktorá sa nachádza neďaleko ľudských obydlí a vedie pri nej cesta. Na tejto lúke sú drevené preliezačky pre deti, smetný kôš i orientačná tabuľa. V dreve sa usádza hmyz, ktorý spôsobuje značné škody na konštrukcii preliezačiek, no však pre chrobáky sú tam dokonalé podmienky. Lúka je pravidelne kosená a tráva využívaná. Tým, že tu nie je vysoký porast, väčšie i menšie vtáky môžu loviť bez problémov hmyz. Niektorí miestni ľudia dokonca zvyknú vypustiť na lúku sliepky, ktoré tiež žerú hmyz, hlavne dážďovky. Dážďovky prenesú na sliepky parazity a tie sa zas priživia na hydine. Na lúke sa činia aj divo žijúce mačky, ktoré žerú drobné hlodavce a vtáky. Keďže ľudia z okolia chovajú aj sliepky, miestne kuny a lasice si tiež prídu na svoje. Lúčne rastliny poskytujú sladký nektár pre rozličný hmyz.

Ten ich na oplatku dokáže opeliť a tak pomôcť pri rozmnožovaní.Takto si zvieratá aj v prítomnosti človeka dokázali vytvoriť dokonalé podmienky pre svoje pôsobenie.

kroviny a medze

Sú to súvislé porasty krovín, ktoré vznikli na rúbaniskách a pasienkoch. Ich účelom je spevňovať pôdu a udržiavať vlahu. V tomto prostredí žijú osobité živočíchy. Nanešťastie ničením týchto rastlinných spoločenstiev už mnohé vyhynuli. Jedným z nich je aj jarabica. V krovinách je život a preto v nich vtáky nachádzajú potravu a úkryt po cely rok.

púšte a pustiny

V tomto spoločenstve sa vyskytuje nekvalitná pôda bez humusu čo má za následok nedostatok rastlín a stromov. Prevládajú tu húževnaté traviny, ktoré majú vysokú odolnosť voči suchu a teplu. Neuškodí im dokonca ani oheň, pretože ich korene sú zarité hlboko v zemi, aby mali čo najviac vlahy. Jednou z rastlín žijúcich v tomto prostredí je Kavil rozmnožujúci sa vetrom, Poniklec, odolný voči silnému vetru a skalky, ktoré sa dôkazu uspokojiť s kúskom pôdy v skalnej pukline. Počas jari nastáva medzi rastlinami boj o prežitie, pretože toto je jediné obdobie hojna. Potom nastáva obdobie sucha, ktoré ich redukuje. Okrem rastlín sú tu aj živočíchy. Napríklad Valáriky, žijúce v piesočných stenách (Sandberg). Aj toto spoločenstvo ma určité prínosy pre prírodu. A tak ako každé je tiež ohrozené. mokrade

Nájdeme ich pri riekach a vodopádoch. Ich plocha je porastená rôznymi rastlinami. Rastliny majú problémy zo vzduchom a preto sa musia často prispôsobovať zmene podmienok. V mokradiach žijú rôzne živočíchy. Vtákom ponúkajú potravu a niektoré tu kvôli nej aj hniezdia. V mokradiach sa množia komáre a preto sa ľudia pokúšajú tieto prostredia vysušiť. Boli aj pokusy o chemické postreky, ale tie však mali za následok okrem vyhynutia komárov aj vyhnutie ich predátorov. Na ďalší rok nemal ich stavy kto regulovať a tak sa premnožili. V minulosti boli mokrade zdrojom chorôb a rôznych mýtov, lebo im ľudia nerozumeli. Aj keď sa mi zdá že ich existencia nem význam, sú dôležité pre udržiavanie rovnováhy v prírode.

lesy

Každý človek si môže pod pojmom les predstaviť niečo iné. Niekomu môže les pripadať ako malý listnatý háj alebo nedostupná hora. V každom prípade, les je súčasťou nášho životného prostredia či už bližšie alebo ďaleko od domova. Človek si postupne upravoval les podľa svojich predstáv tak, aby mu podmienky na bývanie vyhovovali. Niekde ovplyvnil les viac, niekde menej, záviselo to od nadmorskej výšky a hustote porastu a iných podmienkach. Preto je dnes na niektorých miestach les viac zabývaný človekom či vôbec neobývaný. V každom prípade, človek veľmi ovplyvnil lesy a všetko v nich. Tým, že človek si prispôsobil les, musel sa i les prispôsobiť človeku.

Zvieratá i rastliny sa museli začať prispôsobovať novému životu v novom prostredí. Ten, kto to nedokázal utiekol alebo zahynul. Tak sa po nejakom čase úplne zmenil ekosystém.

lesy vyšších polôh

Hovorilo sa, že v stredoveku mohla veverička prejsť po stromoch z Pyrenejí až do Paríža preskakujúc z konára na konár a zo stromu na strom bez toho, aby sa dotkla zeme. Lesy v tej dobe boli veľmi husté a pokrývali viac ako tri štvrtiny Európy. Lesy sa o seba vedeli postarať prirodzenou cestou. Staré a slabé stromy, ktoré by nevedeli prežiť vyschli a spadli na zem. Tak do lesa prenikalo viac svetla, ktoré využili mladé stromčeky a porasty. Tieto stromy a porasty mohli rásť ďalej a nahradili tak stratu, ktorá vznikla vyschnutím a spadnutím stromu. O vyschnutý strom bolo tiež postarané. Okolitý hmyz a drobné živočíchy začali rozkladať spadnutý strom a obohacovať tak pôdu o humus, ktorý bol tiež dôležitý pre rast a obnovu lesa. Na týchto drobných živočíchoch sa zas priživili drobné vtáky, ktoré začali pomaly hľadať v strome chrobáky a tak tiež prispievali k likvidácii stromov. Taký strom bol však tiež zaujímavý príklad ekosystému. Stom svojou korunou ponúkal tieň pre rastliny žijúce pod ním. Niektoré rastliny či huby sa priživovali na kmeni stromu. Vtáky lovili hmyz žijúci na strome. V strome žili veveričky, ktoré ohrozovali kuny. Človek neskôr začal ovplyvňovať počet lesov tým, že ich kvôli úrodnej pôde vypaľoval. Preto sú dnes skutočné lesy len na vysoko položených miestach nedostupných človeku. Teraz však človek začal lesy opätovne vysádzať. Les totiž chráni človeka pred lavínami a zosuvmi pôdy. V niektorých krajinách ako napríklad v Kanade sa po ťažbe dreva vysádza les, aby nebol priveľký úbytok. V rôznych lokalitách sa začína s umelým vysádzaním ihličnatých stromov. Les v týchto oblastiach je listnatý a stromy sa aj bez pričinenia človeka ďalej rozmnožovali a neraz vznikajú veľké úseky ihličnatého lesa. V inej časti tejto oblasti sa stalo niečo podobné, ale tento raz úplne bez pričinenia človeka, keď v priebehu niekoľkých rokov vyrástol uprostred listnatého lesa malý borovicový háj.

pohoria

Niekto si môže myslieť, že na vysokých úpätiach skál nie je priveľmi rušno a je tam málo života, ale určite sa mýli...Pred 60 miliónmi rokmi začali postupne pracovať pozemské sily a pomaly vytvárali Alpy a Pyreneje. Z rozsiahlych rovín sa stali nedostupné pohoria. Neskôr sa na pohoria dostal prach a privialo i zopár semien, takže odolné a nenáročné rastliny mohli začať život v nových, drsných podmienkach.

Aj keď by sa zdalo, že pohoria sa nemenia, nie je tomu tak. Pohoria stále rastú. Niektoré sú už obrúsené, no iné sú špicaté a ostré a vidno, že sú mladšie. Vietor neustále naráža na bralá a obrusuje ich. Prináša so sebou drobné kúsky hornín, ktoré tiež prispievajú k zmenám v pohoriach. Voda stekajúca z pohorí prehlbuje priesmyky a robí ich väčšími. V zime voda mrznúca v puklinách trhá horninu, ktorá sa môže odtrhnúť a zmeniť tvar pohoria. Tisícročné rozkladanie rastlín vytvorilo malú vrstvu humusu, v ktorej môžu rásť nové, možno menej odolné druhy rastlín. Keď sa objaví viac rastlín, hneď prídu bylinožravce, ktoré stále hľadajú nové pasienky. Ich raj na zemi však nepotrvá dlho, pretože prídu aj dravci, ktorí hľadajú nové loviská. Človek začal postupne dobýjať pohoria a každý výstup na nejakú vysokú horu vzbudzoval uznanie u ostatných ľudí. Aj keď sa ľudia pokúšali zdolávať pohoria, našťastie to veľmi neovplyvnilo život v týchto podmienkach a preto sú dnes pohoria miestami, na ktorých sa v najväčšej miere zachovali pôvodné lesy.

rieky a veľtoky

Ľudia veľmi dávno prišli na to, že rieka sa dá všestranne využiť. Rieka slúžila ako zdroj energie, ale i obživy. Rieky bývali a sú veľmi dôležitými dopravnými spojmi. Rastliny tu majú neobmedzený prísun živín, čoho dôkazom sú bujné porasty pri riekach. Rieky prinášajú z hôr živiny, ktoré rastliny aj využijú. Rieka tiež prináša drobné semienka, z ktorých rastú nové porasty a stromy. Vďaka polohe pri vode majú živočíchy zabezpečené dobré podmienky pre seba a svojich potomkov. Veľa druhov rýb a iných živočíchov čaká na príchod lariev, ktoré im poslúžia ako potrava. Všetky druhy živočíchov si pri riekach nájdu niečo, čo využijú. Vysoká zver a ostatné zvieratá sem chodia piť vodu, mäsožravce lovia ryby a vtáky zas drobný hmyz, ktorého je pri rieke vždy dosť.