referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Meniaca sa tvár Zeme
Dátum pridania: 16.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kulan
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 016
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 6m 10s
Pomalé čítanie: 9m 15s
 
Zemský povrch, ktorý je tvárou našej planéty, prezrádza mnohé z jej minulosti i súčasnosti a vypovedá aj o jej mieste vo vesmíre, ktorého je súčasťou.

Celková tvárnosť Zeme sa mení tak pomaly, že človek počas svojho života, ba ani celé generácie nestačia tieto zmeny zaznamenať. Nepozorujeme, že vrchy rastú, kontinenty sa pohybujú po obvode zemegule, ani že povrchové vrstvy Zeme ustavične miznú. Niektoré miestne zmeny sú naopak také prudké a krátkodobé, že ich vnímame ako prírodné katastrofy – či sú to výbuchy sopiek, zemetrasenia alebo rútiace sa skaly. Všetky tieto zmeny, či už pomalé, alebo rýchle, prebiehajú nepretržite a menia tvár Zeme. Pôvodcami týchto zmien sú tri energetické zdroje – Slnko, zemské vnútro a gravitácia. Slnečná energia je zdrojom takzvaných vonkajších zemských síl, ktoré majú tendenciu zemský povrch ustavične zarovnávať. Znižujú nielen pohoria, ale celý zemský povrch, a vypĺňajú všetky zníženiny materiálom zneseným z vyšších miest. To všetko spôsobuje zvetrávanie hornín, vznik zvetranín, ich transport a usádzanie na inom mieste. Usadzovanie hornín sa volá sedimentácia.
Slnečné lúče zohrievajú zemský povrch, od ktorého sa zohrieva vzduch. To spôsobuje pohyb atmosféry (vzduchu) a hydrosféry (vôd). Tie potom najrôznejším spôsobom modelujú zemský povrch. Slnečná energia je teda tvorcom podnebia i počasia, ktoré spôsobuje zvetrávanie zemského povrchu a všetky s tým súvisiace javy. Počasie vo svojej ustavičnej premenlivosti je základným prejavom slnečnej energie, ktorá je príčinou vzniku dažďa, vetra, mrazu i roztápania. Slnko je aj zdrojom vetra. Slnečné lúče zohrievajú zemský povrch nerovnomerne, a preto aj vzduch, ktorý sa zohrieva od povrchu, má rôznu teplotu. Teplý a teda ľahší vzduch stúpa nahor a chladný, ťažší sa tlačí na jeho miesto. To je podstata vetra. Vietor je schopný unášať aj veľmi ťažké predmety, no najčastejšie unáša prach a piesok. Najväčšie prachové búrky zúrili v ľadových dobách. Vietor unášal prach na obrovské vzdialenosti a ukladal ho najčastejšie na úpätiach náveterných svahov. Tieto prachové záveje sa nazývajú spraše. Známe sú aj piesočné búrky dvíhajúce obrovské mračná piesku, ktoré zakryjú aj slnko. Unášaný piesok zároveň slúži ako brúsny materiál, ktorým vietor opracúva kamene a skaly – niekedy do veľmi exotických tvarov.
Slnečná energia spôsobuje aj kolobeh vody v prírode.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.