Organizácia uvedených troch génov je nasledovná:

5´ LTR- g a g – p o l – e n v – LTR 3´

Označenia 5´a 3´ udávajú orientáciu genómu, LTR ( angl. „long terminal repeat“- dlhá koncová repetícia) je tá časť vírusového genómu, ktorá ho spája z jednej alebo druhej strany s bunkovou chromozomálnou DNA, v ktorej je ako provírus integrovaný. Kódujúca časť genómu zahŕňa najmenej deväť spoľahlivo rozpoznaných génov. K ich translácii dochádza v rôznych čítacích rámcoch.
GAG je skratkou toho vírusového genómu, ktorý kóduje syntézu proteínov drene HIV. POL kóduje vírusové enzýmy- reverznú transkriptázu (polymerázu), integrázu a proteázu, ENV (skratka z angl. „envelope“- obal) kóduje vonkajší obal vírusu, ktorého integrálnou časťou sú glykoproteíny gp41 a gp120. Gp120 je pripútaný k obalu nekovalentnými väzbami s gp41. Hlavné štrukturálne proteíny sú produktmi GAG, POL a ENV. Proteíny regulujúce transkripciu ostatných génov HIV kódujú gény TAT a REV. Tieto proteíny sú nevyhnutné pre zložitý proces replikácie HIV. Ďalšie proteíny s funkciami plne ešte neobjasnenými, alebo ktorých funkcia ešte nie je známa, kódujú gény VPU, VPR, VIF a NEF.
Výsledky štúdia experimentálnej infekcie ľudských T- lymfocytov a makrofágov v primárnej kultúre naznačujú, že HIV-1 NEF pôsobí v infikovanej bunke tak, že zvyšuje infekčnosť vírusového potomstva. Funkcia génu NEF by mohla ovplyvňovať in vivo vírusovú záťaž a prinajmenšom touto cestou aj patogenézu ochorenia. Produkty génu NEF bývajú niekedy priraďované ku včasným regulačným proteínom a produkty génov VIF a VPU medzi proteíny regulujúce neskoršie štádiá replikácie HIV.
HIV-2 obsahuje vo svojom genóme špecifický gén VPX, ktorý sa uplatňuje vo včasnom štádiu replikačného cyklu HIV-2.

3. Prenos infekcie.

Vírus HIV-1 vyvoláva ochorenie iba u človeka. Nie je zatiaľ známe žiadne pokusné zviera, u ktorého by experimentálna infekcia HIV-1 viedla k ochoreniu AIDS. Šimpanzi (Pan troglodytes) sú vnímaví na experimentálnu nákazu s HIV-1, nfekcia má však dlhodobo perzistujúci, ale bezpríznakový priebeh. Špecifická choroboplodnosť HIV-1 pre človeka je vyjadrená aj v samotnom označení agensa ako vírusu imunitnej nedostatočnosti človeka. Prenos nákazy sa uskutočňuje zásadne troma cestami:
1. Sexuálnym stykom s osobou nakazenou vírusom HIV, t.j.