Pedológia

REGOZEM
Regozeme sú plytké a majú ochrický a horizont. Dalšie diagnostické horizonty sa nevyskytujú. Vytvorili sa na nespevnených silikátových až karbonátových sedimentoch s výnimkou recentných alúvii. Vyskytujú sa na záhorskej, podunajskej a východoslovenskej nížine lokalne sa vyskytujú aj na iných substrátoch. Vyčlenovanie subtypov u tohoto pôdneho typu sa robí na základe zrnitostného zloženia sedimentov. Na strede žažkých sedimentoch sa vyvinula regozem typická so stratigrafiou Ao – C. Na nespevnených psefitických sedimentoch s viac ako 50% frakcie väčšej než 2 mm vznikla regozem psefitická z dalších subtypov sa vyskytuje regozem arenická na piesočnatých sedimentoch a regozem pelická na sedimetnoch s obsahom frakcie 0,001 nad 30%
Aj regozeme majú dve variety silikátová a karbonátová rôzne zrnitostné a chemické zloženie sedimentov, na ktorých regozeme vznikli pomienuje vznik rozdielnych vlastností pôdy, stupeň ich skulturnenie a charakter využivania. Humusový horizont je bud veľmi plytký bez limitácie obsahu humusu, alebo je grubý do 0,3, ale obsah humusu je menší než 1% pôdna reakcia je kyslá až neutrálna regozeme sú stredne až málo úrodné a vhodné len pre niektoré plodiny. Najhoršie podmeinky pre kultúrne rastliny poskytuje regozem psefitická a regozem arenická. Základom zúrodňovacích opatrení na týchto pôdach je aplikácia nimerálnych sorbentov. Vydatne hnojenie organckými hnojivami a vápnenie.
RENDZINA
Tieto pldy majú melanický karbonátovy Ahorizont. Vytvorili sa na zvetralinách pevných a spevnených karbonátových hornín. Sú obyčajne plytké. To znamená, že pod melanickým horizontom sa nachádza materská hornina, alebo skeletnatá zvetralinapodla dalších práznakov rozlišujeme tie to subtypy rendzina typickábez dalších diagnostických horizontov alebo ich naznakov, so zretelným prechodom do C horizontu. Rendzina litická s nastupom pevnej krbonátovej hrniny rendzina kambizemná s náznakmi kambického B horizontu za pritomnosti uhličitanov rendzina organozemná s organogennym O horizontom rendzina sutinová so silne skeletnatým A-horizontom.
Sa vyskytujú v rôznych vyškových polohách a klimatických podmienkach. Sú zančne rozsírené.prítomnosť uhličitanov obmedzuje premiestnovanie koloidov v profile i samotný preces zvetrávania. Tieto pôdy vznikli na rôznorodých pôdtvorných materiáloch preto sú ich vlastnosti rozdielne na dolomitoch sa vyvinuli plytké piesočnato hlinité až hlinité pody a na vápencoch ilovitohlinité až ilovité pody.

Obsah humusu je 2 – 9% v humuse prevládajú vápnikom a horčíkom stabilizované formy. Pôdna reakcia je neutrálna až slabo alkalická v humidnejších podmienkach môže byť aj slabo kyslá sorpčný komplex je plne nasýtený byzickými kation
ČERNOZEM
Má molický černozemný horizont ktorý prechádza cez prechodný horizont do karbonátových substrátov týmito substrátmi sú najčstejšie spraše alebo karbonátvoé aluviálne sedimenty. Vyskytujú sa v podmienkach suchej klímy s evapotranspiratívnym vodným režimom nadbytok vápnika vplýva na stabilizáciu humusových látok ktoré sú nepohyblivé, čo má zároveň vplyv na stabilizáciu podnej štruktúry. Subtypy čenozem typická bez dalších diagnostických horizontov a ich náznakov, černozem arenická na piesočnatých substrátoch, černozem pelická na ilovitých substrátoch bez vertických znakov, černozem hnedozemná s náznakmi luvického horizontu černozem kambizemná s naznakmi kambického horizontu, černozem čiernicová s oxidačnými znakmi glejového hrozontu v C horizonte a černozem pseudglejová s náznakmi mramoraného hrizontu sú najviac rozšírene na sprašových pahrkatinách na podunajskej rovine sa černozeme viažu aj na aluviálne stroholocénne sedimetny a lokalne v kotlinách na zavápnené sprašiam podobné sedimenty. Obsah humusu v A horizonte je do 3% kvalita humusu je priaznivá pôdna reakcia je neutrálna až slabo alkalická celvoá sorpčná kapacitá kolíše. Sorpčný komlpex je plne nasýtený. Tieto pôdy majú priznivé i fyzikálne a biologické vlastosti. Černozeme patria k našim najúrodnejším podam preto sa v polnohos intenzívne využívajú vhodné su na pestovanie velmi šírokéhosortimetnu plodin čo určuje aj ich spatnosť s vhodnýmí klimatickými oblastami v suchších obalstiach a rokoch trpia nedostakom vlahy
















ČIERNICA
Tohoto typu majú momolický čiernicový a horizont ktorý na rozdiel od černozeme vzniká v hydromorfnejších podmienkach nachádzajú sa na aluviálnych sedimentoch v miestach kde dochýdza k prínosu nových aluviálnych náplavoch a kde hladina podzemnej vody je hlbke do 3 m humusový horizont je hrubý do 1m.vysoká hladina podzemnej vody okrem výraznej akumulácie vysokokondenzovaných organických látok podmienuje aj glejovatenie a v prípade že je silne menieralizovaná aj zasolovanie a slancovanie pôd. Čiernica má sedem subltypov čiernica typická s oxidačnými znakmi glejového horizontu v celom profile čiernica arenická na piesočnatých súbstrátochčiernica pelická na ilovitých substrátoch bez vertických zankov čiernica černozemná s oxidačnámi znakmi glejového horizontu.

Čiernica glejová oxidačnými znakmi v A horizonte a s Gr horizontom do 1m. Čiernica organozemná s rašelinovým horzontom hrúbky do 0,3m čiernica slancová náznakmi slancového B-horizontu v klasifikácii sú vyčlenené 3 variety čiernice karbonátova, alkalická, solončáková a 2 formy prekrytá a antropogenna. Humusový horizont obsahuje do 5% humusu s priaznivou kvalitou. Pôdna reakcia je neutrálan až slabo alkalická. Celková sorpčná kapacita kolíše v závislosti od zrnitostného zloženia. Sorpčný komplex je nasýtený až plne nasétený bazickými kationmi. Pôda má dobrú štruktúru a taktiež aj ostatné fyzikálne vlastosti. Ciernice patria medzi naše najúrodnejšie pôdy. Dostatok živín humusu a vody podmieňuje bujný rast vegetácie a vysoké úrody plodín. Pôdy poskytujú vyššie úrody ako černozeme najma v suchších rokoch.
LUVIZEM
Tohoto typu majú eluviálny luvický e horizont a luvický b horizont pod ochrickým a horizontom luvizeme sa vyskytujú na miestach, kde sa stetávajú pahrkatiny s pohoriami a na okrajoch vnútorných kotlín. Sú vyvinuté zväčša na sypkých proluviálnych hlinach.klasifkkácia vyšleňuje päť subtypov luvizemi luvizem typická bez dalších podpovrchových horizontov alebo cih náznakov. Luvizem arenická na piesočnatých substrátoch luvizem podzolová s naznakmi podzolizácia v eluviálnom e horizonte luvizem pseudoglejová s náznakmi mramorovaného diag horizontu. Luvizem rubefikovaná na rubefikovaných substrátoch. Obsah humusu do 2,5% podna reakcia kyslá celková sorpčná kapacita nasýtenaá do 60%. Luvický horizont býva mocný a je pravdepodobné že niekedy vznikol aj precesmi svahovej modelácie a nielen jednoduchou translokáciou látok.tieto pôdy sú málo skultúrnené zaradujeme ich menej úrodným pôdam majú sklon k hrdovatenieu k vytvariu podnej kôry pri zvášenej vlhkosti sa zlievajú medzi zúrodňovacie opatrenia patrí ja hlbkové kyprenie pody
KAMBIZEM
Je charakteristická pritomnostou kambického b horizontu. Ktorý sa nachádza pod ochrickým až melanickým a horizontom. Pôdy tohto typu sú veľmi heterogénne, lebo sa nchádzajú na najrozličnéjších materských horninách.

Subtypy kambizem typická bez dakších podpovrchových diagnos horizontov alebo ich náznakov kambizem psefitická na psefitických substrátoch kambizem arenická na piesočnatých substrátoch kambizem pelická na ilovitých substrátoch kambizem rendzinová s alternačnými znakmi v b horizonte kambizem eutrická s výrazen vyvinutým a sorpčne nasýteným melanickým a horizontom na zvetralinách kambizem districká kambizem andozemná kambizem luvizemná kambizem pseudoglejová kambizem rubefikovaná sú najrozšírenejsím pôdnym typom. V nižších polohách je slabo kyslé a vo vyšších polohách kyslé humus do 3% urodnosť kambizeme je rôzna znižuje sa od nižších poloh do hroských oblasti a od hlbokých bezskeletnatých k plytkým skeletnatým
FLUVIZEM
Majú ochrický nivný a horizont spravidla sa prejavuje i naznaky glejoveho horizontu nachádzajú sa na recentných fluviálnych uloženinách hladina podzemnej vody ktorá vplyvnuje podotvorné procesy kolíše v závislosti od stavu vody v toku. V jarnom období je hladina bližšie k povrchu pôdy, prípadnej je poda zaplavená koncom leta i na jeseň môže vyť v hlke až 2 m pod povrchom ak je pôda zaplavovaná tak sa na povrchu usadzujú sedimetny rôznaho zloženia subtypy fluvizem typická fluvizem pseditická fluvizem arenická fluvizem pelická fluvizem glejová fluvizem slancová s vyčlenených pôdnych subtypov variet a forim je zrejme že fluvizeme majú rpôznorodé vlastosti a rozdielnu podukčnú schopnosť podľa charakteru aluviálneho náplavu môžu byť kyslé neutrálne ale aj alkalické, piesočnaté až ilovité, kremičité aj karbonátové. Obsah humusu je nízky ale ja vysoký a často závisí od množstva vodou naplnených humifikovaných organických látok na vlastnosti fluvizemi podstatne vplýva najmä ich zrnitosť a obsah uhličitanov z charakteristiky vyplýva, že tieto pôdy sú bud veľmi úrodne ale môžu byť aj málo úrodné. Pri zúrodnovaní fluvizeme teba v prvom rade upraviť nivný režim reguláciu vodných tokov a prípadne i odvodnením. Aktuálne je aj prehlbovanie ornice po predchádzajúcom podryvaní hlbkové kyprenie vapnenie a hnojenie organickými hnojivami.

Zdroje:

pedológia skriptá SPU -