V prípade stanovenia cukrov a organických kyselín môžeme rozkvasené mušty zohriať na bod varu, rýchle schladiť a až potom pipetovať. Kvasný proces môžeme zastaviť aj prudkým ochladením. No aj napriek týmto zásahom sa nevyvarujeme chýb, ktoré sú však z praktického hľadiska nepatrné, takže ich nemusíme brať do úvahy. Príprava vzoriek vín na analýzu je vo väčšine prípadov jednoduchá a prakticky spočíva len v zohriatí vína na teplotu 20 oC najmä vtedy, ak vzorky vín sú úplne číre. Zakalené, choré vína (napadnuté birzou) sa filtrujú cez skladaný filtračný papier (najmä pri stanovení alkoholu, extraktu a mernej hmotnosti vína). Nečistoty - kaly vo víne by spôsobili skreslenie výsledkov analýzy. Výhodné je vína filtrovať cez malý Birchnerov lievik, ktorým sa filtruje pomocou laboratórnej vývevy. Temperovanie vín sa robí vždy po uvedených manipuláciách. V prípade šumivých vín sa vzorky vytrepávajú kvôli odstráneniu C02 a až potom sa používajú na analýzu. Akékoľvek podceňovanie úpravy vzoriek pred vlastnou analýzou môže zapríčiniť chyby, ktorých sa možno vyvarovať, aby sa nezískáli skreslené výsledky o chemickom zložení vzorky.

Chyby vznikajúce pri chemických rozboroch
Výsledky chemického rozboru obsahujú určité chyby, ktoré vznikajú počas práce v laboratóriu a ich veľkosť a závažnosť závisí od mnohých faktorov. Vo väčšine prípadov ide o náhodné, sústavné alebo hrubé chyby.
Náhodné chyby. Týmito chybami je zaťažený každý výsledok. Vznikajú pri veľkom počte laboratórnych manipulácií, napr. pri vážení, pri odčítavaní spotreby, meraní absorbancie, pri filtrácii, pri zrážaní atď. Tieto chyby sú zvyčajne nepravidelné a veľmi malé, takže skresľujú výsledky len nepatrne a možno ich spoznať pri paralelných stanoveniach. Tieto chyby sú prakticky neodstrániteľné.
Sústavné chyby. Majú pravidelný charakter, skresľujú výsledky v určitom smere. Spôsobujú, že pri jednej metóde sa získavajú iné výsledky ako pri druhej. Ich príčinou obyčajne býva nedokonalý priebeh vlastnej chemickej reakcie, nedokonalá čistota použitých chemikálií, nepresnosť použitých prístrojov a pod. Tieto chyby sa zvyčajne eliminujú čistením chemikálií, výmenou prístrojov, ale z hľadiska účinnosti je naJvýhodnejšie odpočítavať hodnoty slepého pokusu od vlastného výsledku. Sústavne chyby možno zistiť len vtedy, ak sa výsledky porovnávajú s výsledkom štandardnej vzorky.
Hrubé chyby. Vznikajú nedôslednou prácou jednotlivých pracovníkov, ale aj nevhodne voleným pracovným postupom. Výskyt hrubej chyby podstatne ovplyvňuje správnosť a presnosť výsledku.