I. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASTNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA.
1.CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA
1.1 VYMEDZENIE A POLOHA ÚZEMIA PREŠOVA
Územie mesta leží v centrálnej časti východného Slovenska v severnej časti Košickej kotliny. Prešov má výhodnú dopravnú polohu na tradičnej križovatke ciest vedúcich zo západu na východ a zo severu na juh. Mestom prechádza medzinárodný severo-južný železničný koridor Poľsko - Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa - Maďarsko. V cestnej doprave je Prešov uzlom západo - východného cestného ťahu Česko - Žilina - Prešov - Vyšné Nemecké - Ukrajina a severojužného ťahu Poľsko - Vyšný Komárnik - Svidník - Prešov - Košice - Milhosť - Maďarsko. Z politicko - správneho hľadiska je Prešov sídlom Prešovského kraja, prvého medzi ôsmymi slovenskými krajmi, podľa počtu obyvateľov a druhého v poradí, podľa rozlohy. Je hlavným administratívnym centrom gréckokatolíckych a pravoslávnych veriacich v SR. Vo veľkostnom rebríčku slovenských miest je Prešov tretí za Bratislavou a Košicami. Najbližšími veľkomestami sú (podľa vzdušných vzdialeností) Košice (35 km), Užhorod (96 km), Miskolc (115 km), Tarnów (127,5 km), Nyíregyháza (135 km), Rezsów (142 km), Krakow (168 km), Debrecen (185 km) a Satu Mare (198 km). Od Budapešti je Prešov vzdialený 250 km a od hlavného mesta SR Bratislavy až 345 km.
1.2GEOMORFOLOGICKÉ POMERY
Podľa geomorfologického členenia Slovenska je zaújmové územie súčasťou severnej časti Košickej kotliny a podcelku Toryská pahorkatina.
Riešené územie sa nachádza v rovinnom až mierne členenom území údolnej nívy rieky Sekčov, v nadmorskej výške 245-255 m.n.m
Z litogeografického hľadiska je územie heterogénne. Najstaršou časťou sú eocénne flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu, ktoré budujú západnú časť územia.
Litogeografické podmienky sa odrážajú v reliéfe. Na území Prešova zasahujú tri geomorfologické celky. Košická kotlina vypĺňa dve tretiny územia na východe. V severozápadnej časti tu zasahuje Spišsko-šarišské medzihorie a v juhozápadnej časti Šarišská vrchovina.
1.3 HORNINOVÉ PROSTREDIE
1.3.1Geologická stavba
Predmetné územie je budované sedimentami kvartéru a neogénu. Kvartér je v celom rozsahu záujmového územia zastúpený fluvialnými sedimentami. Vo výplni údolia Sekčovského potoka dominujú štrkovité sedimenty, charakteru hlinito-piesčitých štrkov s pokryvom hlín a piesčitých hlín.
Kvartér dosahuje v údolnej časti mocnosť 5,0 – 8,0 m, na terasovom stupni 2,0 – 4,7 m.
Pravá (západná) strana údolia je lemovaná zvyškami riečnej terasy. Okraj terasy prekrývajú deluviálne sedimenty charakteru hlinito-kamenitých sutí.
Na východnom okraji údolia je vyvinutý mohutný náplavový kužeľ potoka Šebastovka, na ktorom leží takmer celá obec Ľubotice. Proluviá sú zastúpené málo vytriedeným materiálom – štrkmi, pieskami a hlínami.
V území nemožno vylúčiť výskyt navážok rôznorodého charakteru, nerovnorodej uľahlosti a mocnosti, vytvorených v minulosti pri terénnych úpravách.
V podloží kvartéru sa nachádzajú neogénne sedimenty molasovej formácie, zastúpené šedými piesčitými vápnitými ílmi s vložkami pieskov a jemnozrnými vápnito-ílovitými pieskovcami.
1.3.2 Inžinierskogeologická charakteristika
V zmysle regionálnej inžinierskogeologickej rajonizácie Slovenska patrí záujmové územie do rajónu riečnych náplavov typu F. Podľa STN 73 1001 možno predbežne jednotlivé genetické typy sedimentov kategorizovať následovne:
· Povrchové hliny – trieda F5 (typMI) až F6 (typ CL)
· Fluviálne piesčité štrky – trieda G3 (typG-F) až G4 (typ GM)
· Piesky – trieda S4 (typ SM)
· Íly – trieda F6 (typ CL).
Z hľadiska zakladania objektov je potrebné v budúcnosti venovať pozornosť predovšetkým možnosti výskytu málo únosných organických sedimentov a vysokej hladine podzemnej vody.
1.3.3 Geodynamické javy
Lokalita sa nachádza v stabilnom území aluviálnej nivy; v posudzovanom území nie je dokumentovaný výskyt geodynamických javov.
Z hľadiska seizmicity sa v zmysle STN 73 00 36 (Seizmické zaťaženie stavieb) sa predmetné územie nachádza v zdrojovej oblasti seizmického rizika 3. Základné seizmické zrýchlenie pre túto oblasť je a = 0,6 m.s-2.
1.4 KLIMATICKÉ POMERY
Územie patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, ktorú charakterizuje dlhé leto, teplé a suché, veľmi krátke prechodné obdobie, s teplou až mierne teplou jarou a jeseňou, zima je mierne teplá, suchá až veľmi suchá s krátkym trvaním snehovej prikrývky (50-80 dní).
Počet mrazových dní v roku je 120-130, z toho je odvodená aj priemerná hĺbka premŕzania 106 cm podľa STN 73 6196.
Klimatické charakteristiky záujmového územia boli vyhodnotené podľa dlhodobých pozorovaní SHMÚ z meteorologickej stanice Prešov, pre obdobie rokov 1931-1990.
Tab.1 Základné klimatické ukazovatele
Ukazovateľ I II III IV V VI VIIVIII IX X XI XIIRok
Priemerné úhrny zrážok v mm 29 28 32 44 65 86 89 74 53 44 42 33 619
Maximálne úhrny zrážok v mm 89 70 106 121 146 179 182 244 162 185 114 74 955
Minimálne úhrny zrážok v mm 3 1 1 3 15 13 11 8 2 1 5 4 343
Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou21,416,9 6,6 0,2 0 0 0 0 0 0,1 2,5 1360,7
Priemerná vlhkosť vzduchu v % 86 85 79 73 74 75 74 76 79 82 84 86 79
Priemerná oblačnosť v % 73 72 63 59 60 59 55 51 52 59 73 76 63
Priemerný počet dní s hmlou 7,9 6,7 3,8 2,3 1,7 1,1 0,8 1,4 4,5 7,2 6,9 8,853,1
Priemerné teploty vzduchu v 0C-3,7-1,5 2,7 8,713,617,318,617,813,8 8,6 3,5-1,3 8,2
Priemerný počet dní s prízemnou inverziou16,416,314,913,512,210,4 9,710,812,614,816,017,2164
Priemerná rýchlosť vetra v m/s 2,1 2,3 2,6 2,5 2,0 1,7 1,5 1,8 1,9 2,1 2,3 2,0 2,1
Tab.2 Priemerná častosť smerov vetra v % podľa rýchlostných tried
Smer S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie Suma
Bezvetrie 32,7 32,7
1- 2,5 m/s 8,3 3,9 1,4 8,1 7,2 1,7 3,3 5,7 37,6
2,6-7,5 m/s 5,4 2,3 1,1 3,7 5,0 1,2 1,8 4,3 24,8
> 7,6 m/s 1,5 0,3 0,1 0,6 1,0 0,1 0,2 1,1 4,9
Suma 15,2 6,5 2,6 10,4 13,2 3,0 5,3 11,1 32,7100,0
Severojužná orientácia údolia Sekčova, v nadväznosti na rieku Torysu, usmerňuje prúdenie v prizemnej vrstve vzduchu, s prevahou severného smeru. V porovnaní oblastí okolo Prešova s inými oblasťami Slovenska má oblasť okolo Prešova pomerne nízke percento bezvetria. Pomerne široké údolie Torysy nevytvára možnosti pre dlhodobé stagnácie chladného vzduchu. Inverzné polohy sú v nízko položených miestach v okolí Torysy. Na ich formovaní sa podieľajú stekavé prúdy chladného vzduchu, najmä zo západných svahov Slanských vrchov.
1.5 VODA
1.5.1 Povrchové vody
Riešené územie sa náchádza v povodí rieky Sekčov, ktorý je ľavostranným prítokom rieky Torysy, do ktorej sa vlieva v južnej časti mesta Prešov. Hydrologickú sieť územia dopĺňajú ľavostranné prítoky rieky Sekčov - Šebastovka, bezmenný potok pretekajúci obcou Ľubotice a Ľubotický potok, Šalgovický potok, Soľný potok.
Zaručený prietok 355 dní v roku pre tok Sekčov je 288 l/s.
Povrchové toky pretekajúce riešenou oblasťou patria k tokom vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým režimom odtoku, s akumuláciou vôd od decembra do januára. Vysoká vodnosť tokov propadá na mesiace február až apríl. Najvyššie pozorované prietoky pripadajú na mesiac marec a najnižšie prietoky sa vyskytujú v mesiaci september a november.
1.5.2 Podzemné vody
Kolektor podzemných vôd v záujmovom území tvoria kvartérne nivy rieky Sekčov, ktoré sú charakterizované vysokým stupňom zvodnenia. Reprezentované sú piesčitými štrkmi, ktoré sú prekryté rôzne mocnou vrstvou povodňových ílovitých hlín. Podzemná voda sa nachádza v hĺbke 0,5-4,0 m, v závislosti od morfologickej konfigurácie terénu a vzdialenosti od vodného toku. Priepustnosť štrkov sa najčastejšie pohybuje v rozmedzí rádu koeficienta filtrácie kf 10-4 m/s.
Podložné íly predstavujú takmer nepriepustné podložie a ich morfológia lokálne usmerňuje prúdenie podzemných vôd.
Režim podzemných vôd je ovplyvňovaný vodnými tokmi pretekajúcimi územím, s ktorými sú podzemné vody v hydraulickej spojitosti. Kolísanie hladiny podzemnej vody ovplyvňujú klimatické pomery a hydrologické stavy riek. Generálny smer prúdenia podzemných vôd je S-J až SSZ-JJV.
1.5.3 Minerálne vody
V širšom okolí sa nenachádzajú žiadne prirodzené vývery mineralných vôd. Menšie pramene kyseliek sa vyskytujú v Cemjate, Haniske, Borkúte, a lokalite Kvašná voda. Tieto minerálne vody odtekajú prelivom a sú využívané miestnym obyvateľstvom.
Základnym hydrotermálnym geofyzikálnym a geologickým prieskumom bola v okolí Prešova identifikovaná perspektívna geotermálna oblasť.
Prieskumným vrtom P1 hĺbky 3000 m bola zachytená termálna voda s teplotou 80 0C.
1.5.4 Vodohospodársky chránené územia
Podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 525/2002 Z.z. sú vodné toky Sekčov a jeho ľavostranný prítok Šebastovka zaradené do zoznamu vodohospodársky významných tokov, pričom Šebastovka patrí v úseku km 9,5 – 13,2 aj medzi vodárenské toky.
1.6 PôDA
V alúviu Sekčova a vodných tokov dominujú fluvizeme karbonátové. Z pôdnych druhov sú prevažne zastúpené pôdy hlinité, často sa však vzhľadom na geologickú stavbu a pôdotvorný substrát vyskytuje vyššie tastúpenie ílu v podorničnej vrstve. Pôdy sú bez skeletu alebo len skeletnaté. Pôdy sú hlboké, s hlbklou pôdneho profilu nad 60 cm. Pôdy v riešenom území a jeho bližšom okolí patria medzi menej produkčné a v dôsledku podmáčania, o čom svedčí aj vysoké zatrávnenie PPF a jeho extenzívne využívanie v alúviu.
1.7 BIOTA
1.7.1 Flôra a vegetácia
Na základe fytogeografického členenia Slovenska kataster Prešova patrí do oblasti západokarpatskej flóry, obvodu východobeskydskej flóry, okresu Východné Beskydy a podokresu Šraišská vrchovina.
Súčastné druhové a priestorové zloženie bioty je výsledkom dlhodobých zmien , ktoré na uvedenom území prebehli v predošlých rokoch, je odrazom pôsobenia pozitívneho a negatívneho vplyvu človeka na prírodu tohto územia. Posudzované územia je dnes priestorom, na ktorom sa rozprestiera priemyselná zóna, obkolesená silne urbanizovanou a obytnou zónou. Pôvodné živočíšne a rastlinné spoločenstvá chýbajú, sú z priestoru vytlačené, resp.pozmenené. existujúce spoločenstvá sú v súčastnosti neustále po tklakom antropogenného spoločenstva.
Stav vegetačného krytu posudzovaného územia je značne odlišný od prirodzeného, rekonštruovaného stavu. Z pôvodnej vegetácie sa nezachovali ucelené asociácie. Plošne na obmedzených plochách vystupujú ruderálne druhy rastlín. Vlhkomilná vegetácia sa iba vo fragmentoch zachovala na mezofilných a podmáčaných plôškach na periférií zastavaného územia.
1.7.2 Fauna
V posudzovanom území prebieha rozhranie dvoch zoogoegrafických provincií. Z juhu zasahuje provincia Vnútrokarpatskej zníženiny s oblasťou panónskej zníženiny. Do priestoru mesta údolím Torysy preniká jej juhoslovenský obvod, košického okrsku.
V severnej časti mesta už vystupuje provincia Karpát. Stretá sa tu oblasť Západných a Východných Karpát. Západné Karpaty sú zastúpené vonkajším obvodom a podtatranským okrskom. Východné Karpaty zastupuje obvod prechodný s okrskami nízkobeskydským (severnejší) a slanským (južnejší).
Údolím Sekčov vedie hlavná jarná a jesenná migračná cesta vtáctva.
Pred reguláciou leho koryta tvorili zamokrené plochy a miesta so stálou vodnou hladinou oddychové lokality migrujúcim druhom.
1.7.3 Charakteristika biotopov a ich významnosť
V širšom území sa vyskytujú nasledovné typy biotopov, na ktoré sú viazané rôzne druhy zoocenóz:
· Hydrické biotopy
· Lesy
· Nelesná drevinná zeleň
· Antropogénne biotopy
Hydrické biotopy
Typu tečúcich vôd- tvorené hydrickými ekosystémami (brehové porasty) potoka Sekčov a jeho ľavostranného prítoku.
Ľudské sídla
Jedná sa o biotop s prítomnosťou synantropných druhov a druhov so širokou ekologickou valenciou:
· Bocian biely (Ciconia cicona), kuvik obyčajný (Athene noctua), lastovička obyčajná (Hirundo rustica), beloritka obyčajná (Delichon urbica), trasochvost biely (Motacilla alba), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), drozd čierny (Turdus merula), vrabec domový (Passer domesticus), jež východoeurópsky (Erinaceus concolor), krt obyčajný (Talpa europaea), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), myš domová (Mus musculus), potkan obyčajný (Rattus novrvegicus), tchor obyčajný (Putorius putorius) a pod.
Lesy
· Lužné lesy podhorské a horské (alúvium Sekčova) – porasty okolo toku zregulovaného Sekčova zaraďujeme medzi významné biotopy a dôležitý genofondový a migračný koridor,
· Kultúry topoľov – vysadené rýchlorastúce klony euroamerickývh topoľov, ktoré slúžia ako vetrolamy. Bežné, málo významné biotopy, ohrozené dožívaním a zánikom.
· Remízky, skupiny drevín – maloplošné porasty drevín mimo súvislého lesa, ktoré sú refúgniom lesných drevín v nelesnej krajine.Sú to významné biotopy.
Nelesná drevinná zeleň
· Kriačiny s vŕbou popolavou – vyskyt vo vĺhkych terénnych depresiách pôvodného alúvia potoka Sekčov. V zložení prevládajú košaté kroviny s dominanciou vŕby popolavej – významný biotop,
· Tŕnkové kriačiny – vznik v opustených, nevyužívaných plochách – významné biotopy.
· Mezifilné lúky - lúky na mezofilných stanovišťiach s prevahou vysokostebelnatých tráv. Na extrémnych stanovišťiach prevažujú nižšie trávy, nižšej kvality. Na druhotných antropogénnych stanovišťiach (hrádze, násypy, okraje ciest) sú v porastoch ruderálne druhy - významné biotopy,
· Vlhké plochy v alúviu vodného toku a v podmáčaných depresiách – zaplavované alebo podmáčané plochy na alúviách tokov a v bezodtokových depresiách v podudzovanom území. Jedná sa všeobecne o silne ohrozené biotopy (okraj posudzovaného územia). Zachovalé plochy – významné biotopy,
· vysokosteblové ostricové porasty litorálneho stupňa – porasty vysokosteblových ostric s dominanciou jedného druhu (ostrica štíhla). Územie je pod vplyvom antropogénnej činnosti. Jedná sa o významné biotopy.
Antropogénne biotopy
· biotop zastavanej priemyselnej zóny – prostredie zastavané výrobnými, skladovými prevádzkami – málo významné biotopy,
· biotopy na opustených a nevyužívaných plochách – opustené nevyužívané plochy, materiálové jamy po obvode areálu postupnou sukcesiou zarastajú inváznymi, nepôvodnými agresívnymi druhmi vegetácie – málo význm.biotopy,
· biotop záhrad a ovocných sadov – dlhšiu dobu s rôznou intenzitou obhospodárované i neobhospodárované územia záhrad. Väčšinou sú tu nálety drevín z okolia – významný biotop vtáctva.
II. KRAJINA,SCENÉRIA, OCHRANA, STABILITA
2.1 ŠTRUKTÚRA A SCENÉRIA KRAJINY
Z hľadiska fyziogonómie môžeme rozlíšiť v krajinnej štruktúre časti:
· Urbánna štruktúra (sídla, doprava)
· Prirodzená krajinno-ekologická štruktúra (brehové porasty, rozptylená strmová a krovitá zeleň)
· Priemyselná štruktúra-administratívne, výrobné, skladové priestory bez vegetácie.
Okolité územie predstavuje dočasne voľnú , nezaťaženú časť územia. Má charakter pufrovacej zóny bez smerového funkčného využitia a obmedzení.
Jej charakter udal pôvodný zásah do územia (budovanie dopravných spojení, inžinierskych sietí, priemyselné a skladovacie areály, skládka stavebného materiálu, kanalizačné siete, likvidácia pôvodných komunikácií a regulácia koryta Sekčova).
2.2 OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
2.2.1 Územná ochrana prírody
Do územia nezasahujú žiadne veľkoplošné ani maloplošné chránené územia. V širších vzťahoch z navrhovaných veľkoplošných chránených území okrajovo zasahujú do mesta Prešov CHKO Čergov, Čierna hora a Slánske vrchy.
2.2.2 Druhová ochrana prírody
V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 93/1999 Z.z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o sopoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chr.živočíchov a drevín, ktorú od 1.1.2003 zrušil zákon o ochrane prírody a krajiny, v záujmovom území doposiaľ nebol zaznamenaný trvalý výskyt žiadnych chránených druhov rastlín ani živočíchov.
Najbižšou vyhlásenou, genofondovo významnou plochou ležiacou severne od posudzovanej lokality je neregulovaný úsek vodného toku Sekčov. Ide o krajinno-štruktúrny prvok – vodný tok s brehovými porastami na zvyškoch aluviálnych lúk. Zaznamenaný je tam výskyt vzácneho teplomilného druhu blyskáč záružlolistý. Zo zoologického hľadiska je významný priestorovými možnosťami v mŕtvych ramenách pre reprodukciu obojživeľníkov( ropucha zelená, ropucha obyčajná, rosnička zelená), vtákov (chrapkáč poľný, rybárik obyčajný, trsteniarik veľký, kane močiarnej, potápky malej, chrišť bodkovaný, trasochvost žltý, svrčiak slávikovitý, kúdeľníčka lúžna), cicavcov – vydra riečna.
2.2.3 Chránené stromy
V posudzovanom území sa nenachádza žiadny chránený strom.
2.3 PRVKY ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY
V riešenom území sú vymedzené tieto prvky kostry územného systému ekologickej stability:
Regionálne biocentrá
· Okruhliak
· Dúbrava
· Zabijaná
· Cemjata
· Kvašná hora
· Ščerbova hora
· Malkovská hora
· Borkút
· Podlabanec
· Stavenec
Regionálne biokoridory - hydrické
· Torysa
· Sekčov
· Deľňa
Z uvádzaných prvkov sa nachádza najbližšie k posudzovanej lokalite regionálny biokoridor Sekčov. Jedná sa o brehové porasty jelšových vrbín v úseku Kapušany-Prešov. Koryto toku je v spomínanom úseku hlboko zarezané a nie je regulované.
Do územia patrí aj mŕtve rameno Sekčova pri trati so vzácnejšou močiarnou vegetáciou a krovinatými formáciami vŕb.
Ekologicky významné segmenty
· Kvašná voda
· Lesopark Dúbrava
· Krajinný priestor Kvašná voda
· Krajinný priestor Borkút.
III. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA A KULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA.
3.1 OBYVATEĽSTVO
Na celkový populačný vývoj územia, jeho rozsah a štruktúru ovyvateľstva v uplynulom období výraznou mierou pôsobil prirodzený vývoj a tiež migrácia obyvateľstva, ktorá sa vyznačovala dosídľovaním obyvateľstva do mesta z vidieckych sídiel. V rokoch 1970-1991 vzrástol počet obyvateľov o 35 851, čo v porovnaní s rokom 1970 znamená 69 %-ný prírastok. Uvedený nárast počtu obyvateľov úzko súvisel s rozvojom bytovej výstavby a rozvojom pracovných aktivít výrobného i nevyrobného charakteru. Od tohto obdobia až do roku 2000 bol taktiež zaznamenaný nárast počtu obyvateľov, ale už nie taký významný ako v predošlom období. V obci Ľubotice najväčší nárast počtu obyv. bol do r.1991, od tohto obdobia sa nárast spomalil. Z porovnania vývoja obyv. v nasledujúcej tabuľke vidieť, že nárast počtu obyv. pretrváva v miernejšej podobe ako v uplynulých desaťročiach, ale situácia v území je i naďalej v tomto smere priaznivá.
Tab.3 Vývoj počtu obyvateľov v Prešove
Obec 1970 1980 1991 1995 2000 2001
Prešov 51 914 68 529 87 765 92 687 94 058 94 768
Tab.4 Vývoj počtu obyvateľov v obci Ľubotice
Obec 1970 1991 1996 2000 2001
Ľubotice 1100 2143 2279 2373 2448
Rok Celk.počet 0-14 roční 5-59(54ženy) 60+(55+ženy) index
Obyvateľov A % A % A % vitality
1991 87 765 24 752 28,2 51 447 58,6 11 566 13,2 214
2000 94 058 19 510 20,74 60 340 64,15 14 208 15,11 137,17
A-absolútny počet
Vyjadrenie indexu je následovné: hodnota indexu typ populácie
nad 200 progresívny
151-200stabilizovaný rastúci
121-150stabilizovaný
101-120stagnujúci
pod 100 regresívny
Vekovú štruktúru obyvateľstva hodnotíme podľa základných vekových skupín (predproduktívny, produktívny, poproduktívny). Index vitality vyjadruje pomer predproduktívnej a poporoduktívnej skupiny obyvateľstva ´ 100.
Pomery medzi predproduktívnou, produktívnou a poproduktívnou skupinou obyv. vypovedajú o miere perspektívnosti sídelnej populácie. Obyv. Prešova sa vyznačovalo progresívnou demografickou mobilitou, ktorá bola predovšetkým výsledkom nadpriemernej natality obyv. Prešova. Z toho hľadiska bola teda situácia v Prešove dobrá , nakoľko tu podiel obyvateľov do 15 rokov dával predpoklad k populačnému rozvoju sídla z vlastných zdrojov.
Prirodzený prírastok má však v posledných rokoch mierne klesajúcu tendenciu. V r.2000 už možno charakterizovať populáciu v Prešove ako stabilizovanú, čo v porovnaní čo v porovnaní s rokmi predošlími znamená zhoršenie stavu, ale ako som už vyššie uviedol, že i napriek nastúpenému trendu (pomalší nárast) je situácia v meste ešte priaznivá a dáva predpoklad, že sídlo sa môže i naďalej rozvíjať z vlastných zdrojov.
Z tohto pohľadu je horšia situácia v obci Ľubotice. Z celkového počtu obyv. 2 373 (v r. 2000) bolo 21,29 % v predproduktívnom veku, 63,05 % v produktívnom a 22,80 % v poproduktívnom veku. Index vitality v danom roku (75,05) nedáva predpklady rozvoja sídla z vlastných zdrojov. Ide o typ populácie regresívneho charakteru.
Zamestnanosť
Podmienky zamestnanosti obyvateľov širšieho okolia vytvára samotné krajské mesto Prešov, kde pracuje prevažná časť ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. V úrovni ekonomickej aktivity sa výrazne prejavujú väzby na hospodársku základňu ďalších miest, najmä mesto Košice.
Najväčšiu ponuku pracovných príležitostí poskytuje v Prešove terciálna sféra, na druhom mieste bol priemysel, ďalej poľnohospodárstvo.
Na základe posledného ščítania obyvateľov, domov a bytov bolo zistené, že v r. 2001 bolo v Prešove 46 025 ekonomicky aktívneho obyvateľstva EAO bez pracujúcich dôchodcov), z toho 23 223 mužov a 22 802 žien. Podiel EAO z celkového počtu trvale pracujúceho obyv. bol 49,6 % čo v pomere k celkovému počtu trvale bývajúceho obyv. predstavuje mierny pokles (0,8 %) v porovnaní s rokom 1991.
3.2 SÍDLA
V súčastnosti je mesto Prešov sídlom mestských, okresných a krajských úradov. Je administratívnym, hospodárskym, kultúrnym a spoločenským centrom Šarišského regiónu.Predstavuje centrum nadregionálneho významu s tým, že pri plnení niektorých funkcií dosahuje i vyšší ako nadregionálny význam. Mesto má kompletnú základnú i vyššiu vybavenosť.
Historické jadro mesta bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na jeho hlavnej ulici sa nachádzajú najcennejšie historické pamiatky. V okolí mesta sa nachádza viacero vyhľadávaných rekreačných stredísk (Sigord, Lipovecká dolina a i.). Mesto má predpoklady pre ďalší rozvoj predovšetkým svojou polohou, demografickou skladbou, výrobnými tradíciami, podnikateľskými aktivitami v území, svojími výrobnými kapacitami a pod.
3.3 PRIEMYSELNÁ VÝROBA
Odvetvová štruktúra priemyslu v Prešove je výrazne diverzifikovaná. Najvyznamnejší je strojársky, kovospracujúci, konfekčný, drevospracujúci, polygrafický a potravinársky priemysel.
Prešov poskytuje pracovné príležitosti vo veľkých výrobných celkoch ako sú napr. Závody na výrobu ložísk, Závody priemyselnej automatizácie, Solivary a ďalšie.
Uvedené závody v súčastnosti prešli, alebo prechádzajú procesom ekonomickej transformácie. Priemyselnú štruktúru dopĺňa celý rad menších podnikov a výrobných družstiev.
Na základe situovania jednotlivých podnikov v rámci teritória mesta, možno v meste Prešov hovoriť o nasledovných priemyselných zónach:
1. juhozápadná priemyselná zóna (ul. Budovateľská, ťažiskovým priem. je tu elektrotechnický, strojárenský a potravinársky priemysel.)
2. južná priemyselná zóna (ZVL – Deľňa, najväčším podnikom je tu ZVL, strojárstvo, areály stavebnej výroby, čiastočne gumárenská výroba. Patrí sem aj areál Odevných závodov, Solivar, Záhradnícky podnik a Autodružstvo. V južnej časti Hydinárske závody).
3. severovýchodná priemyselná zóna (Kronospan Slovakia,Dopravný podnik, Poľnohospodársky nákup, Uhoľné sklady).
3.4 POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA
Poľnohospodárska výroba je zastúpená hlavne potravinárskym priemyslom zameraným hlavne na spracovanie poľnohospodárskych a prírodných produktov na potravinárske produkty (mliekarne, mlyny, pekárne, mäsopriemysel, konzervárne, mriazarne, Solivar a závod Hydina Prešov).
V okolí Prešova vyvíjajú poľnohosp.činnosť poľnohospod. družstvá, štátne podniky, štátne majetky a súkromne hospodáriaci roľníci (napr. Agroanin, š.p.Malý Šariš, PD Šarišan, Sviná, ŠM Chminianska Nová Ves, Chmiňany a iné.).
V rastlinnej výrobe prevláda pestovanie obilín, olejnín, zemiakov, zeleniny, cukrovej repy a krmovín. V živočíšnej výrobe prevládal chov ošípaných, hovädzieho dobytka a cov oviec.
3.5 LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Základným ukazovateľom poukazujúcim na hospodárske využitie územia je stupeň pokryvnosti lesnej pôdy. Z celkovej výmery územie okresu Prešov 36,3 % rozlohy zaberajú lesy, čo je mierne pod celoslovenským priemerom (40,6 %).
Z celkovej výmery lesov je 80 % lesov hospodárskych, 10 % lesov ochranných a 4 % lesov osobitného určenia. V lesoch prevládajú listnaté dreviny. Lesy obhospodaruje lesný odštepný závod Prešov (47 748 ha), časť patrí pod lesné závody susedných okresov. Územie Vydumanec- Prešov obhospodarujú Mestské lesy Prešov so sídlom v Haniske-Borkút.
3.6 DOPRAVA A DOPRAVNÉ PLOCHY
Dopravné spojenie mesta s okresom a s ďalšími regiónmi zabezpečuje železničná a cestná doprava. Mestskú hromadnú dopravu má v kompetencii dopravný podnik mesta Prešova.
Sieťou autobusových
a trolejbusových liniek jej denný výkon je takmer 12000km s prepravou asi 130000 osôb. V poslednej dobe sa rozšírili najmä trolejbusové trate, ktoré v meste fungujú od roku 1962. V roku 1993 uplynulo 120 rokov od uvedenia do prevádzky železničnej trate Prešov-Orlov (Plaveč), 100 rokov od sprevádzkovania trate Prešov-Bardejov a 50 rokov od spustenia prevádzky na trati Kapušany pri Prešove-Strážske. V minulosti mala význam aj úzkokoľajná železnička zo Solivaru do údolia Delne v Slanských vrchoch, ktorá zabezpečovala prísun dreva, paliva pre soľnobanský výrobný komplex. Železnička s dĺžkou 18,9km fungovala od roku 1917.
Cestná doprava
Riešeným územím prechádzajú 2 hlavne vnútroštátne cestné ťahy medzinárodného významu:
· Cesta I/18 vo východno-západnom smere ako európska cesta E-50
· Cesta I/68 v severo-južnom smere, na ktorú v priestore Prešova nadväzuje ďalšia severo-južná cesta E-371, resp. I/73 Prešov-Lipníky-Vyšný Komárnik.
Vo fáze projektovanej prípravy sa nachádza zámer výstavby diaľnice D1, ktorá bude spájať Bratislavu-Žilinu-Prešov-Košice s Ukrajinou. Táto by mala zo západu tunelovým spôsom obchádzať mesto.
Zo západnej strany areálu Kronospanu Slovakia prešov je trasovaná výhľadová komunikácia K-5 v dopravnom systéme mesta definovaná ako radiála spájajúca sídlisko Sekčov so sídliskom III.
Železničná doprava
Územím mesta predchádzajú následovné trate:
· Trať č. 193 – Strážske – Prešov je jednokoľajová elektrifikovaná železničná trať situovaná východne od centra mesta.
· Trať č.194 – Prešov – Bardejov.
· Traťč.188 z Plavča do Prešova a Kysaku je situovaná v obytnej časti mesta.
· Železničná stanica Prešov je stanicou I. triedy. Je zriaďovacou stanicou.
Letecká doprava
Letisko Prešov Nižná Šebastová je v správe a užívaní MO SR. Okrem vojenskej cvičnej prevádzky helikoptérovej základne slúži pre nepravidelné civilné lety aerotaxi a činnost SNA. Má trávnatú VPD dĺžky 1900 m.
Priame letecké spojenie Prešov nemá, je napojený na letisko Košice.
3.7 PRODUKTOVODY – TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA
3.7.1 Elektrická energia
Na území Prešovského kraja nie sú významnejšie zdroje elektrickej energie. El.energia je dodávaná z nadradenej prenosovej sústavy z uzlov Spišská Nová Ves 400/110 kV, Lemešany 400/220/110 kV a Voľa 220/110 kV.
3.7.2 Zásobovanie plynom
Zásobovanie plynom v Prešovskom kraji sa zabezpečuje medzištátnym plynovodom Ukrajina – Slovensko o parametoch DN 700 a PN 6,4 Mpa. Na tento plynovod nadväzuje sústava vysokotlakových plynovodou (VTL).
V predmetnom území z tejto sústavy je zabezpečované napojenie nasledovnými vetvami VTL:
· VTL DN 300PN 4,0Mpa v trase: Hradišská Molva – Nižný Hrušov – Vranov n/T.- Hlinné – Podlipníky – Prešov.
· VTL DN 300/200 PN 4,0 Mpa vedený v trase : Drienovská N.V. – Prešov – Bardejov, ktorý je pri obci Fintice prepojený s plynovodom Vranov – Hlinné – Podlipníky.
· VTL DN 200 PN 2,5 Mpa vedený na trase: Prešov – Sabinov – Lipany.
3.7.3 Vodné hospodárstvo
Územie mesta Prešov je zásobované pitnou vodou zo skupinového vodovodu Vyšný Slavkov - Tichý Potok - Prešov a vodárenskej nádrže Starina.
Kanalizačná sústava mesta je vyústená do čistiarne odpadových vôd s dostatočnou kapacitnou rezervou. Správu vodovodov a kanalizácie zabezpečuje štátny podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie, ktorý je zároveň aj cenotvorným orgánom pre určovanie cien vody a odvádzania splaškových vôd.
Kanalizačný komplex Prešov Tvorí jednotná stoková sústava na území mesta Prešov, časti Šarišských Lúk, Ľubotíc, Solivaru s možnosťou napojenia ďalších obcí. Celková dĺžka stokovej sústavy Prešova Bude cca 114 km bez domových prípojok. Kanalizácia má koncovku v čistiarni odpadových vôd mesta Prešov.
3.7.4 Odpadové hospodárstvo
V roku 2000 boli v okrese Prešov prevádzkované 2 spaľovne nebezpečných odpadov. Z toho je jeden spaľovňa iba na odpady zo zdravotnej starostlivosti (NsP).
Najnovšou a technický najmodernejšou spaľovňou v okrese je spaľovňa odpadov FECUPRAL s.r.o., Veľký Šariš so zabudovaným ekologickým kotlom a s využitím vznikajúceho tepla.
V rámci firmy EBA s.r.o. Bratislava je v Prešove 1 zariadenie na výrobu kompostu, kde je možné zhodnocovanie odpadov. Kapacita zariadenia je 10 000 ton ročne. V okrese pôsobí niekoľko zariadení na zhodnocovanie odpadov – napr. PlasTT, Fecupral s.r.o., ESP s.r.o. recyklácia plastov, EKOL Prešov ... V okrese Prešov je v súčasnosti prevádzkovaná jedna skládka na nie nebezpečný odpad v k.ú. obce Petrovany (voľná kapacita 13 000 m3). 3.8 CESTOVNÝ RUCH
Prešov je pre domácich aj pre zahraničných návštevníkov východného Slovenska príťažlivý bohatstvom historických pamiatok, pestrým výberom kultúrnych zariadení, služieb a peknou okolitou prírodou s niekoľkými strediskami cestovného ruchu. Pri pohľade na prešovské historické námestie sa môže návštevníkovi zdať, že sa ocitol v stredovekom mestečku. Na Slovensku existuje len niekoľko lokalít, kde sa zachovalo toľko honosných renesančných a barokových meštianskych domov s typickými atikovými strechami a bohato zdobenými priečeliami. Prešov je povestný čistou a v letnom období bohatou kvetinovou výzdobou. V historických domoch a pivniciach mestského jadra pozýva na príjemné posedenie viacero pohostinných zariadení. Z veže Kostola sv.
Mikuláša je pekná vyhliadka na celé mesto a blízke okolie. Na juhovýchode sa zreteľne črtajú Slanské vrchy. Aj keď v nich prevládajú listnaté lesy, ich sopečný pôvod prezrádzajú skalné útvary vystupujúce až na povrch. Najvýznamnejším rekreačným a dobrým východiskom pre pešie túry je Sigord ležiaci v údolí potoka Delňa. Umelá vodná nádrž je v lete obľúbeným výletným miestom Prešovčanov s možnosťou kúpania, člnkovania, a vodných športov, ale aj rajom rybárov, pretože je umelo zarybňovaná pstruhovitými rybami. V blízkosti Sigordu sa nachádza minerálny prameň Šťavnica. Ak pokračujeme hore dolinou Delne - dostaneme sa do podhorskej obce Zlatá Baňa. Jej pohnutú históriu z konca druhej svetovej vojny pripomína malé múzeum. Najkrajším a súčastne najvyšším vrcholom Slanských vrchov je Šimonka (1092m). Z jej odlesneného temena sa odkrýva nádherná panoráma okolia. Severne od Prešova ležia zrúcaniny dvoch stredovekých hradov. Šarišský hrad z polovice 13. storočia patril svojho času medzi najväčšie na Slovensku.
Jeho dominantou bola 28m vysoká veža a palác s rytierskou sálou. Hrad bol sídlom Šarišskej župy a vojensky nebol nikdy dobitý. Po nešťastnom výbuchu pušného prachu a po požiari v druhej polovici 17 storočia už nebol obnovený. Hradný vrch je prírodnou rezerváciou pôvodných listnatých lesov. Prístup je z obce Veľký Šariš po zaznačenom chodníku. Vrch, na ktorom sa vypínajú ruiny Kapušianskeho hradu z 13. storočia, je takisto prírodnou rezerváciou niektorých teplomilných druhov rastlín. Prístupný je z obce Kapušany po značenom chodníku. Na sever od Prešova je pohorie Čergov. Jeho dlhý hlavný hrebeň sa tiahne až po poľské hranice. Najvýznamnejšie turistické stredisko Drienica - Lysá leží v južnej časti pohoria. Centrá Drienica – Lysá spája sedačková lanovka. Nachádza sa tu aj krytý bazén. Na západ od Prešova sa rozprestierajú pohoria Branisko a Bachureň. Stretávajú sa v Lačnovskom údolí, v ktorom sa nachádza rekreačná oblasť Lipovce – Búče. Malebnú prírodnú rezerváciu Kamenná baba nad obcou Lipovce tvorí dolomitový kaňon s bizarnými skalnými útvarmi a vzácnym rastlinstvom. V Lipoveckom údolí je viacero minerálnych prameňov, z ktorých najvýznamnejší je Salvator, obľúbená stolová voda s liečivými účinkami.
Peknú prírodu možno nájsť aj v bezprostrednej blízkosti Prešova. Cieľom peších vychádzok bývajú minerálne pramene Borkút, Kvašná voda, Cemjata.
V letných horúčavách poskytujú Prešovčanom a hosťom osvieženie dve kúpaliská a prírodný areál Delňa s atraktívnym tobogánom.
3.9 KULTURNOHISTORICKÉ PAMIATKY
Stredoveký stavebný rozmach sa zachoval v hodnotnej architektúre historického centra, ktoré bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na námestí vretenovitého tvaru je centrálne
situovaný farský Kostol sv. Mikuláša. Pôvodne ho postavili v polovici 14. storočia ako jednoloďový v gotickom slohu a po vyše sto rokoch trvajúcej prestavbe v roku 1515 vzniklo halové trojlodie. Dominantou je 66m vysoká neogotická veža. K najcennejším pamiatkam interiéru patrí monumentálny
oltár z roku 1696, predstavujúci vzácnu symbiózu gotického a barokového sakrálneho umenia. Na štíte stoja plastiky anjelov z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kostole sa nachádzajú aj viaceré ďalšie diela tohto nevšedného neskorogotického spišského umelca svetového významu.
Oltár patrí medzi najkrajšie sakrálne umeleckohistorické diela na Slovensku. Neďaleko stojaci evanjelický kostol je neskororenesančná stavba z rokov 1637 až 1642. V strede námestia stojí stavebne zaujímavá budova starej mestskej školy (1492, stavebná úprava 1887) a evanjelické kolégium (1667). V parku za budovou kolégia púta pozornosť súsošie Immaculaty z roku 1738. V parku na južnej strane kostola stojí Neptúnová fontána. Dal ju postaviť Marek Holländer (v roku 1840) na znak vďaky za to, že ako prvý židovský obchodník (resp. žid) sa mohol v meste natrvalo usadiť. Na námestí a v priľahlých uličkách sa už v stredoveku sústreďoval hospodársky a kultúrny život. Dokladom toho sú meštianske domy, spravidla dvojpodlažné s dlhým dvorným taktom. Miestnosti na poschodí sú prístupné z pavlače. Charakteristickým stavebným prvkom sú fasády so štítovými atikami a bohatou, individuálne riešenou ýzdobou, predstavujúcou na Východnom Slovensku osobitný typ renesancie. Uprostred východnej strany je palác, ktorý si reprezentačnou prestavbou nechal koncom 16. storočia spraviť sedmohradský knieža Žigmund Rákoci. Klobušického postavili v roku 1756.
Jeho priečelie zdobí bohatý barokový štukový dekor. Mestská radnica v radovej zástavbe námestia bola pôvodne meštiansky dom, v 18. storočí prebudovaný klasicisticky a v 19. storočí v neobarokovom slohu. V zadnom trakte smerom od Jarkovej ulice prilieha k radnici tzv. Caraffova väznica (1504), ktorá slúžila ako zbrojnica a skladisko. Budova Čierneho orla bola pôvodne postavená v roku 1562 ako mestský hostinec. Koncom 19. storočia v jej zadnej časti pristavali koncertno-tanečnú sálu. Dnes je sídlom Parku kultúry a oddychu (PKO- čierny orol). V južnej časti historického námestia je situovaný gréckokatolícky katedrálny Chrám sv. Jána Krstiteľa. Stojí na mieste pôvodného kostolíka karmeliánov.
V roku 1881 bol kostol v súvislosti so zriadením gréckokatolíckeho biskupstva povýšený na katedrálu. Na chrám nadväzuje biskupský palác. V krypte pod chrámom sú pochovaný biskupi a významné osobnosti gréckokatolíckej cirkvi. Významnou časťou mestskej pamiatkovej rezervácie je aj Župný dom na Slovenskej ulici. Postavili ho pre potreby administratívnej správy Šarišskej stolice. V Prešove sa ešte nachádza veľa krásnych stavebných pamiatok ako napr. : Ortodoxná synagóga, Bosákova banka, budova Kumštu, Kováčska bašta, Floriánova bránka....
3.9.1 KULTÚRA
Prešovskú kultúru reprezentuje viacero profesionálnych i amatérskych kultúrnych zariadení. Divadlo Jonáša Záborského sídli od roku 1990 v novej modernej budove. Na Slovensku ide o najväčšiu s prvú špecializovanú divadelnú scénu realizovanú v bývalom Česko-slovensku od roku 1918. Veľká sála má kapacitu 660 miest, malá 250. Od svojho založenia súbor (1945) divadla odohral vyše 650 premiér a každoročne uvádza takmer 300 predstavení. Divadlo Alexandra Duchnoviča uvádza činohry v rusínskom jazyku a väčšinu predstavení absolvuje na zájazdoch po rusínskych mestách a obciach. Súčasťou divadla je aj Súbor piesní a tancov PUĽS. V honosnom renesančnom Rákociho paláci sídli Vlastivedné múzeum.
Za vyše 50rokov svojej existencie si vybudovalo stále expozície –
archeologickú, prírodovedeckú, históriu mesta 9.-19. storočia, 100 rokov korunovej meny na Slovensku, „Zbrane a hrad Šariš“ a na Slovensku ojedinelú expozíciu Človek a oheň – o minulosti a prítomnosti požiarnej ochrany. Súčasťou múzea v neďalekom kaštieli v Župčanoch je expozícia „Literárne tradície“ východného Slovenska a v kaštieli obce Svinia je inštalovaná výstava o vývoji poľnohospodárstva regiónu nazvaná „od háka po kombajn“. V židovskej ortodoxnej synagóge sa nachádza stála Expozícia judaík z Bárkaňových zbierok. Bohatý a zaujímavý program ponúka návštevníkom Hvezdáreň a planetárium. Planetárium je vybavené renomovaným prístrojom firmy Zeiss. Hvezdáreň sa zameriava na pozorovanie slnečnej fotosféry a je v tomto odbore medzinárodným koordinačným centrom. Množstvo hodnotných kultúrnych podujatí ponúkajú : Park kultúry a oddychu, Odborový dom kultúry a Regionálne kultúrne stredisko. Takmer 30 rokov pôsobí v Prešove folklórny súbor Šarišan. Tak isto je tu spevácky súbor Prešovčatá. O úspechoch tohto súboru svedčí len to, že piesne v podaní tohto detského zboru zazneli vo vyše 350 televíznych vystúpeniach a v piatich hudobných filmoch. V Prešove sú dve kiná – Panoráma a Klub (pozn. donedávna boli 3 /*k 14.1.2003*/,pozn.2 matrix2 -22.5.2003 ;0)).
Prešov je sídlo Slovenského rozhlasu a Rádia Flash.
3.10 ZDRAVOTNÍCTVO
Potrebnú zdravotnícku starostlivosť pre obyvateľov mesta ako aj jeho zázemia poskytuje sieť Nemocníc, polikliník, zariadenia ambulantnej starostlivosti a liečebné ústavy. Po zániku Okresného Úradu Národného Zdravia (OÚNZ) pôsobia v súčasnosti v Prešove 4 nemocnice s poliklinikou. 3.11 ŠKOLSTVO
Okrem siete základných škôl má Prešov aj 6 gymnázií, 10 stredných odborných škôl, 12 stredných učilíšť, na ktorých študuje cca. 12000 študentov. Mesto je aj vysokoškolským centrom, kde študuje približne 3000 poslucháčov denného štúdia. Prešovská Univerzita v Prešove má 5 fakúlt – filozofickú, pedagogickú, gréckokatolícku bohosloveckú a pravoslávnu, fak.humanit.a prírodných vied. Ďalšou vysokou školou je Fakulta odborných štúdií Technickej univerzity v Košiciach.
