Malá Fatra

Lesy podhorského a horského stupňa Malej Fatry majú veľmi bohatú flóru. Iný charakter má však v lese ihličnatom a iný v lese listnatom. Všetky rastliny, nielen chránené, si museli vydobyť svoje miesto v určitom type lesa. Hoci hlavnou zložkou horských porastov sú stromy, predsa existuje okrem ich vplyvu celý rad ďalších činiteľov, ktoré sa podieľajú na tom, čo kde bude rásť. K týmto činiteľom patrí napríklad obsah humusu, živín a zastúpenie mikroorganizmov v pôde, svetlo prenikajúce cez koruny stromov, vlaha, priestor a podobne. Rozmanitosť na jednej strane a harmónia týchto činiteľov v lesných spoločenstvách na strane druhej sa odráža v každom type lesa. Každý má svoje charakteristické usporiadanie drevín, bylín, machov, lišajníkov a húb. V podhorskom stupni Malej Fatry prevažujú dnes bučiny, ktoré tu zaberajú rozličné stanovištia a tak vytvárajú mnoho typov. V nich sa vyskytuje pestrá paleta rastlinných druhov, z chránených sú to orlíček obyčajný, črievičník papučkový, ľalia zlatohlavá, jelení jazyk celistvolistý a tis obyčajný. V horskom stupni sa dnes vyskytujú prevažne smrečiny, i keď prechod od bučín k smrečinám nie je ostrý a niekde sa v horskom stupni vyskytujú aj listnaté lesy. V smrečinách sa vyskytujú ďalšie chránené druhy, ako sú chvostník (plavúň) jedľovitý, soldanelka maďarská, kortúza Matthiolova, rebrovka rôznolistá a horec luskáčovitý. Najteplejšie lokality podhorského stupňa v Malej Fatre zaberajú reliktné boriny. Rozšírené sú na strmých vápencových bralách Sokolia, Bobôt a Dier. Po floristickej stránke sú nesmierne bohaté. Vyskytujú sa v nich mnohé vzácne druhy rastlín, z chránených poniklec slovenský, medvedica lekárska, muchovník vajcovitý a klinček peristý. Nech Vás neprekvapí, ak niektoré z uvedených rastlín nájdete rásť aj inde, nielen v lese. Niektoré možno vidieť rásť aj na lesných čistinách a rúbaniskách, napríklad horec luskáčovitý, chvostník (plavúň) jedľovitý sa vyskytuje aj na skalách a v kosodrevine, na druhotných holiach nájdeme soldanelku maďarskú. Svedčí to o tom, že na týchto miestach bol v minulosti les, alebo sú vhodné podmienky pre existenciu týchto druhov aj mimo lesa. I keď táto skupina rastlín nebola do nedávnej doby zvlášť ohrozená, dnes situácia vyzerá ináč. V minulosti boli niektoré druhy zbierané najmä pre svoj atraktívny vzhľad, alebo boli využívané v ľudovom lekárstve.
Podobne bol aj tis obyčajný na mnohých lokalitách vyhubený pre vzácne drevo, ale aj v súčasnosti je v niektorých oblastiach používaný na výzdobu hrobov. I keď dnes tieto formy ohrozenia pretrvávajú, pridali sa k nim ďalšie – predovšetkým priemyselné exhaláty, na pôsobenie ktorých sú druhy lesov podhorského a horského stupňa citlivé. Na rastliny sme si zvykli pozerať ako na bežnú súčasť nášho života. Často sa domnievame, že odtrhnutím jedného kvietka alebo odlomením jedného konárika sa nič nestane. Predstavme si však, že každý návštevník by odišiel z prírody z takouto trofejou. Čo by z nej ostalo?
Hoci sa nedá presne určiť, ktorá skupina rastlín je najviac ohrozená vo svojej existencii, možno konštatovať, že práve druhy podhorských a horských lúk najviac utrpeli vplyvom ľudskej činnosti. Väčšina z nich nie je ohrozená priamo, ale zmenou životných podmienok, v dôsledku čoho ich lokality rýchlo ubúdajú. Ide o rôzne hospodársko-technické zásahy v krajine ako sú regulácie vodných tokov, úprava brehov riek a potokov, stavba vodných nádrží, ťažba rašeliny; no najmä rôzne argotechnické zásahy – meliorácie, rekultivácie a používanie nadmerných dávok umelých hnojív. Ťažbou rašeliny a melioráciami lúk sa rýchlo stráca napríklad rosička anglická, ktorá je kriticky ohrozená na území Slovenska a prvosienka pomúčená; rekultiváciami a odvodňovaním lúk žltohlav najvyšší. Priamou ľudskou činnosťou sú najviac ohrozené tie rastlinné druhy, ktoré majú liečivý účinok, ako napríklad rosička okrúhlolistá. Táto hmyzožravá rastlina patrí k ohrozeným druhom flóry Slovenska, podobne ako aj plavúň obyčajný. Iné dekoratívne druhy možno častejšie nájsť vo vázach alebo presadené v záhradkách ako na svojich prirodzených stanovištiach – napríklad ľaliu cibuľkonosnú a mečík strechovitý. Urbanizácia krajiny, rozvoj priemyslu a intenzifikácia poľnohospodárstva a lesníctva v súčasnosti podstatnou mierou negatívne ovplyvňujú základné zložky prírody a životného prostredia. Nadmernou exploatáciou prírody človek ohrozuje vlastnú existenciu. Na Slovensku máme dnes 327 kriticky ohrozených druhov, 261 veľmi ohrozených a 305 ohrozených druhov rastlín. Často sa bohužiaľ stretávame s ľuďmi, ktorí si rastliny odnášajú domov tvrdiac „veď je to len obyčajná tráva“. Neuvedomujú si, že miesto, odkiaľ rastlinu odtrhli, môže byť jej poslednou lokalitou.