(27.12.1822 Dôle - 28.9.1895 Villeneuve l´Etang )
Francúzsky chemik, biológ a lekár, zakladateľ mikrobiológie a lekárskej imunológie. Po skončení Ecole Normale v Paríži pôsobil v Dione. Od 1849 bol profesorom na univerzite v Štrasburgu, od 1854 v Lille, 1867 na Sorbonne a od 1889 bol prvým riaditeľom Pasteurovho ústavu v Paríži. Člen IF, Kráľovských spolkov a iných vedných spolkov. Spočiatku študoval optickú aktivitu kyseliny vinnej. Objavom optickej izomérie uhlíkového atómu prispel základom stereochémie. Výskum optickej neúčinnej kyseliny hroznovej a objavy, ktoré obrátili Pasteurovu pozornosť na otázky biológie, na život mikroorganizmov, najmä na látkovú premenu. Dokázal, že kvasenie je istý druh látkovej premeny živých organizmov, ktoré možno zastaviť vysokou teplotou. V praxi tým umožnil zachovanie akosti, čistoty a predĺženie skladovateľnosti rozličných materiálov termosterilizáciou (pasterizácia) a sterilnú prácu v mnohých oblastiach biológie a medicíny. Vypracoval veľa laboratórnych metód pestovania mikroorganizmov na živných pôdach, pričom dokázal, že ani baktérie nevznikajú sami od seba, ale dostávajú sa napr. vzduchom do sterilných látok. Významný bol Pasteurov objav anaerobiózy u baktérií maslového kvasenia, ktoré znamenal základné poznatky pre ďalšie štúdium procesov dýchania a kvasenia. Venoval sa štúdiu nákazlivých chorôb zvierat. Dospel k všeobecnému záveru, že všetky nákazlivé choroby spôsobujú mikróby. Pri výskume cholery hydiny využil poznatky E. Jenneru a dokázal, že infekcia organizmu oslabenou kultúrou choroboplodných zárodkov nespôsobí smrť, ale vyvoláva odolnosť proti príslušnému ochoreniu. Takto vytvoril základy aktívnej imunizácie, ako metódy preventívneho očkovania proti nákazlivým chorobám. Veľký praktický význam Pasteurových poznatkov o ochrane proti besnote podnietil vznik špeciálneho strediska na výrobu očkovacej látky; z neho vznikol Pasteurov ústav, ktorý vyškolil mnoho generácií svetových mikrobiológov a lekárov. Jeho zobrané spisy Oeuvres de Pasteur vyšli 1922-‘39.