Problematika šľachtenia:
Fazuľa sa pestuje kvôli zrelému zrnu (poľná), alebo nedozretým strukom (záhradná). Od šľachtenia sa očakáva zlepšiť úrodnosť zrna či strukov, odolnosť voči chorobám a škodcom a tiež kvalitu tejto plodiny. Z hľadiska mechanizácie sú výhodné skoré odrody a kríčkovitého vzrastu s umiestnením vyšším umiestnením strukov. Vo vyšších polohách sú výhodné odrody odolné voči mrazu. Kvalitu strukov ovplyvňuje dĺžka a hrúbka struku, neprítomnosť blany a vlákna v struku, minimálny obsah vlákniny, zvýšený obsah bielkovín, cukrov a vitamínov. Rozoznávame tri odrody fazule: fazuľu kríčkovú (poľnú), polopopínavú a popínavú (týčkovú). Fazuľa je teplomilná plodina. Často sa však pestuje v drsnejších podmienkach, pretože existuje množstvo odrôd rozdielnych z hľadiska skorosti a iný fyziologických vlastností. Taktiež sa dbá na úrodnosť, lebo v drsnejších podmienkach sú tieto rastliny náchylné na choroby a celkovo dochádza k väčším stratám. Okrem zvýšenia produkčnej schopnosti sa usilujeme aj o zvýšenie istoty úrody. Tá závisí hlavne od väčšej schopnosti odolávať jarným mrazom, chladu, chorobám a suchu.

Východiskový materiál:
Za východiskový materiál fazule sa pokladá veľké množstvo rozmanitých foriem, ktoré sa vyšľachtili. Použiť sa dajú aj rôzne divé formy a rozličné šľachtence, napr. kmene, línie, mutanty a podobne obzvlášť ak vynikajú nejakou cennou vlastnosťou. Najviac divých foriem rastie v Strednej Amerike a v Mexiku. Veľká skupina foriem pochádza aj z južnej Ázie. Podľa toho rozlišujeme americké a Ázijské druhy. Rod Phaseolus je zastúpený zhruba 200 druhmi.

Medzi americké druhy zaraďujeme:
Fazuľa záhradná – Phaseolus vulgaris
Má kríčkovú varietu (var. nanus) 0,25 – 0,5 m vysokú a týčkovú varietu (var. communis) až 5 m vysokú. Je pravotočivá a má stredne veľké až veľké kvety bielej, zelenobielej, ružovej, alebo fialovej farby.

Fazuľa mesiacovitá – Phaseolus lunatus
Vytvára kríčkovité a popínavé formy. Je náročná na teplo, ale zato je veľmi odolná voči chorobám. Má malé zelenobiele alebo fialové kvety usporiadané do strapca. Struk je kratší, široký, ohnutý. Má žltohnedú farbu. Semeno je stredne veľké až veľké, rozlične zafarbené. Farebné semeno obsahuje jedovatý glykozid phaseolunatum, ktorý sa pri varení vyluhuje, preto ju zlievame do vody. Biele zrná tento glykozid neobsahujú.

Fazuľa šarlátová – Phaseolus coccinatus
Používa sa hlavne ako okrasná rastlina. Má veľké ohnivočervené, niekedy aj biele kvety.

Z tejto rastliny sa konzumujú aj zelené struky. Tvorí popínavé formy vysoké 5 m. Struky sú široké s 3-5 strukmi obličkovitého tvaru. Je odolná proti mrazom.

Fazuľa končistolistá – Phaseolus acutifolius
Vytvára kríčkovité formy ukončené úponkami. Je odolná proti suchu. Má drobné fialové alebo zelené kvety a drobné ploché semeno.
Medzi Ázijské druhy zaraďujeme:

Fazuľa zlatá – Phaseolus aureus
Tvorí kríčkovité formy zakončené úponkami. Vyskytuje sa hlavne v tropickej Ázii. Tvorí veľké zlatožlté kvety a veľmi drobné semená.

Fazuľa urdová – Phaseolus mungo
Tvorí nízke kríčkovité formy. Strapcovité súkvetie je zložené z drobných citrónovožltých kvetov. Struk je svetlo-hnedo-čierny a veľmi chlpatý. Má zelené, zelenožlté, alebo hnedé zrno niekedy posiate čiernymi škvrnami. Pestuje sa hlavne v v tropickom a subtropickom pásme východnej Ázie.

Fazuľa prilbicolistá – Phaseolus aconitifolius
Nízka rastlina, dobre rozkonárená a značne chlpatá. Odolná proti suchu. Má drobné žlté kvety a krátke struky, v ktorých je 5 – 7 semien. U nás pestujeme fazuľu obyčajnú a len v malej miere fazuľu mesiacovitú a fazuľu ohnivú. Ostatné druhy sa môžu v šľachtení využiť pre niektoré hospodársky dôležité znaky a vlastnosti. Všetky druhy fazule sú diploidné. Výhodou je, že sa u nás vyskytuje veľké množstvo odrôd fazule záhradnej. Tieto krajové populácie vďačia svojmu vzniku najmä volnému kríženiu, prirodzeným mutáciám, prírodnému a náhodnému výberu. Sú cenným materiálom pre šľachtenie nových odrôd dobre prispôsobených určitej oblasti. Okrem toho existuje veľké množstvo šľachtených odrôd. Šľachteniu sú k dispozícií divé druhy, ale tiež aj šľachtence, ktoré neboli schválené ako odrody, ale vynikajú nejakou hospodárskou vlastnosťou.

Šľachtiteľské ciele:

Šľachtenie na úrodnosť
Zvyšovaním úrodnosti chápeme zvyšovanie úrody zrna pri semenných odrodách a zvyšovanie strukov pri strukových odrodách.
Úroda semena fazule sa pohybuje v rozmedzí 1 – 4 t na 1ha. Preto sa úrodnosť zvyšuje a ustaľuje. Variabilný je aj počet semien v struku. V oblasti s teplým a vlhkým podnebím sa vyskytujú odrody s veľkým počtom semien v struku a v oblasti s kratším bezmrazovým obdobím so 4 – 6 semenami v struku. Odrody vyskytujúce sa v suchších oblastiach majú struky s menšími semenami a odrody vo vlhších podmienkach majú väčšie semeno.

Šľachtenie na kvalitu:
Akosť semena hodnotíme hlavne podľa obsahu bielkovín, ich kvality a kalorickej hodnoty. Ďalšími kritériami je varivosť, jemnosť šupiek, vôňa, chuť farba a tvar.

Obsah bielkovín u šľachtených odrôd je 20 – 30 percent a viac. Túto hodnotu je dobre udržovať a zvyšovať, lebo pri niektorých odrodách je obsah v semene len 12 percent. Je dôležité aby bol obsah bielkovín menej variabilný vplyvom prostredia. Varivosť semena je tiež dôležitým kritériom. Semeno fazule sa má rýchlo a rovnomerne variť. Rýchlosť varenia kvantifikujeme jeho uvarením do 60 minút a jeho rovnomernosť varenia počtom uvarených semien zo všetkých. Ďalším kritériom je nízky počet šupiek a ich jemnosť. Konzumenti požadujú fazuľu so svetlejším až bielym menším a stredným semenom.
Fazuľa je cenná pre vyšší obsah bielkovín, cukrov a vitamínov hlavne skupiny B. Vyžadujú sa bezvláknité, bezblanité a krehké struky s hrubšou dreňou. Na priereze musia byť kruhovité. Majú mať žltozelenú alebo zelenú farbu, príjemnú vôňu a chuť. Počas konzervácie nesmú struky meniť farbu a nálev musí ostať číry.
Šľachtenie na dĺžku vegetačného obdobia
Rozličné stupne skorosti umožňujú pestovanie fazule v rozličných výrobných oblastiach. Vyskytujú sa veľmi skoré odrody, skoré, poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody.
Skoré odrody pestujeme v menej priaznivých podmienkach. Odrody s dlhším vegetačným obdobím sú úrodnejšie.

Šľachtenie na odolnosť proti suchu:
V suchých podmienkach fazuľa znižuje úrodnosť. Naopak však, v čase schádzania jej viac vadí vlhkosť. V období kvitnutia a tvorby strukov je náročná na vlahu. V období dozrievania jej zasa škodí vlhkosť. Pri vysokej teplote zviňuje listy, ktoré na okrajoch hnednú. Na strukoch sa vyskytujú nepravidelné alebo okrúhle škvrny. Môžu byť hnedé alebo červenohnedé. Výber odolnejších typov proti tejto fyziologickej chorobe býva úspešný,

Šľachtenie a odolnosť voči nízkym teplotám:
Fazuľa začína klíčiť pri teplote 8 – 10 stupňov. Mladším rastlinám vadí už mráz -0,5 stupňa, staré krátkodobo odolávajú aj mrazom -2 stupne. Optimálna teplota pre nasadzovanie pukov a kvetov je 20 – 25 stupňov. Pri väčšom striedaní dennej a nočnej teploty sa nasadzuj menej strukov. Preto je na mieste zvyšovanie odolnosti tejto plodiny proti chladu.

Šľachtenie na odolnosť proti chorobám:
Pozornosť sa venuje odolnosti proti vírusovým (mozaika, nekróza), baktériovým a hubovým (múčnatka, hrdze, hnedá škvrnitosť, antraknóza, pleseň a iné) chorobám. Zo živočíšnych škodcov jej škodí hlavne zrniarka fazuľová. Priaznivé výsledky sa dosiahli pri šľachtení fazule na odolnosť proti mozaike. Postupne sa získavajú aj odrody odolné proti nekróze. Veľkú odolnosť voči chorobám má napríklad Phaseolus coccineus.

Dosiahli sa tiež úspechy pri zvyšovaní odolnosti proti baktériovým chorobám. Najnebezpečnejšia choroba fazule je antraknóza, ktorou sa rastliny infikujú z pôdy po prudkých dažďoch. Preto sú výhodné odrody, ktoré majú vyššie nasadené a na stonke dobre rozmiestnené struky, zdola chránené listami. Fyziologická odolnosť sa dá získať pri medzidruhovom krížením fazule obyčajnej s imúnnymi odrodami fazule šarlátovej a mesiacovitej. Odrody odolné proti hubovým chorobám sú žiadané do vlhkejších oblastí alebo závlahových podmienok. Odrody odolné proti vírusovým chorobám sú naopak vhodné do suchších oblastí. Zatiaľ ešte nie sú priaznivé výsledky zo šľachtenia na odolnosť proti zrniarke fazuľovej.

Šľachtenie na vhodnosť na mechanizáciu:
Na mechanizáciu sú vhodné kríčkovité typy odrôd. Prvé struky majú mať nasadené vyššie, aby sa pri zbere nepoškodili a nevznikali straty na najhodnotnejšom semene. Polopopínavé a popínavé typy obmedzujú využitie mechanizácie. Z hľadiska obmedzenia strát je dôležitá aj nepukavosť strukov. Nepukavé struky majú odrody záhradnej fazule. Predpokladom vhodnosti na mechanizovaný zber je rovnomerné a súčastné dozrievanie všetkých strukov na rastline a opadanie listov pred zberom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Fylogenéza fazule