(Giraffa camelopardalis)

Pozornosť návšetvníkov zoologických záhrad upútava žirafa najmä pokojným a dôstojným krokom. Tento kopytník je najvyšší cicavec - dosahuje obyčajne okolo 4,5 m, niektoré samce až 6m! Najtypickejším znakom žirafy je dlhý krk, ktorý jej umožňuje spásať vysokánske africké stromy. A pritom krčnú časť chrbtice žirafy tvorí, tak ako u takmer všetkých stavovcov, iba sedem stavcov, lenže veľmi predĺžených. Žirafa má teda rovnaký počet krčných stavcov ako človek či myš. V korunách stromov sa uplatňuje aj dlhý, pevný a pohyblivý jazyk. Zviera ním lapá vetvičky a stŕha z nich lístie, v tom jej pomáha aj zarastená horná pera. Pretože patrí medzi prežúvavce, v čase oddychu vyvrhuje z predžalúdka jednotlivé hlty späť do papule a dôkladne ich znova spracúva. Ich cestu hore a dolu pažerákom možno na dlhom krku žirafy dobre sledovať. Pretože má dlhý krk, musí mať žirafa aj veľké srdce, ktoré pumpuje krv hore krkom až do hlavy.
Pozornejšiemu divákovi neujdú ani ďalšie zaujímavosti. Čo spôsobuje zvláštnu chôdzu žirafy? Skutočnosť, že sa pohybuje súčasne vždy oboma nohami na jednej strane tela. Takémuto spôsobu chôdze hovoríme mimochod. Rovnako chodia aj niektorí ďalší obyvatelia stepí a saván - ťavy, gazely, ale aj vlky hrivnaté.
Málokto sa môže pochváliť, že videl žirafy spať. Občas síce oddychujú postojačky, ba i poležiačky, ale tvrdý spánok je veľmi krátky, trvá len jednu-dve minúty. Spia poležiačky, hlavou položenou na bočnú stranu stehna.
Žirafy sú veľmi mierumilovné, tiché tvory. Iba vzácne sa ozývajú krátkym zabučaním alebo frknutím - je to z časti aj preto, že žirafy majú zakrpatené hlasové ústroje. Ich spoločenstvá nemajú pevné zloženie a jedince často prechádzajú z jedného stáda do druhého. Ak v čase ruje bojujú dva samce, ide o súboj symbolický, pri ktorom sa sokovia iba strkajú plecami. Žirafy žijú v čriedach, často v spoločnosti antilop. Malé žirafy patria nesporne medzi najmilšie mláďatá. Rodia sa obyčajne ako jedináčikovia, len zriedkavo ako dvojčatá - koniec koncov ako ľudia. Pri narodení meria žirafiatko asi 170 cm a váži 40 až 50 kg. Rožky má zatiaľ uložené voľne v koži, iba neskoršie mu prirastú k lebke.
V súčasnosti sa žirafy vyskytujú iba na savanách a v bušoch Afriky. Sú poslendým zvyškom kedysi hojnej čeľade, ktorá v treťohorách žila aj v Indii a v Južnej Európe.