Potrava a význam jej zložiek

Racionálne zložená strava má obsahovať primerané množstvo – BIELKOVÍN, TUKOV, CUKROV, MINERÁLNYCH LÁTOK, VITAMÍNOV a VODY

Množstvo energie, ktoré musí človek v potrave prijímať závisí na pohlaví, veku, telesnej výške a váhe a na stupni telesnej práce. Časti živín používa organizmus k rastu a prestavbe vlastnej živej hmoty, časti na krytie energetických potrieb a zbytok ukladá do zásob.
- potrava musí spĺňať 5 základných požiadaviek:
1. musí byť kaloricky výdatná
2. musí zachovávať optimálny pomer medzi cukrami, tukmi a bielkovinami
3. musí byť biologicky hodnotná t.j. musí obsahovať nevyhnutné aminokyseliny (bielkoviny živočíšneho pôvodu sú hodnotnejšie než bielkoviny rastlinného pôvodu)
4. musí obsahovať nevyhnutné množstvo vitamínov
5. musí obsahovať nevyhnutné množstvo minerálnych látok a vody

BIELKOVINY /PROTEÍNY/
- sú nenahraditeľnou zložkou potravy, ktorú nie je možné chemicky vytvoriť ani z cukrov ani z tukov
- sú hlavnou stavebnou látkou živých organizmov – buniek a tkanív
- organizmus nedokáže ukladať proteíny do zásoby
- v priebehu trávení sa bielkoviny rozkladajú na jednotlivé AMINOKYSELINY
- bielkoviny by mali tvoriť asi 15% dennej dávky potravy /deti, dospievajúci, tehotné ženy a chorí majú vyššiu bielkovinovú potrebu/
- ŽIVOČÍŠNE - plnohodnotné bielkoviny - obsahujú nepostrádateľné aminokyseliny /mlieko, vajíčka, pečeň, srdce, mäso, ryby/
- RASTLINNÉ – menej hodnotné (výnimku tvorí sója) /obilie, strukoviny/

CUKRY /SACHARIDY/
- sú základným zdrojom energie, nevyhnutné pre metabolizmus buniek
- sú pred vstrebávaním v tráviacom systéme rozkladané enzýmami na jednoduché cukry
- prenikanie cukrov do bunky riadi INZULÍN
- dôležitou rezervou sacharidov v organizme je GLYKOGÉN – živočíšny škrob uložený v pečeni a svaloch, pri zvýšenej námahe (chorobe) je glykogén uvoľňovaný a rozkladaný na sacharidy
- sacharidy by mali tvoriť 55 – 65 % dennej dávky potravy
- pri nedostatočnom prívode sacharidov potravou sa zásoba glykogénu nevyčerpáva úplne, ale získava sa premenou z tukov a aminokyselín

TUKY /LIPIDY/
Funkcie:
1) energetická - ich energetická pohotovosť je síce menšia než u sacharidov, ale tukové tkanivo je dlhodobou rezervou pre uvoľňovanie energie
2) stavebná - tuky sa spájajú s bielkovinami, vytvárajú LIPOPROTEÍNY - potom sú súčasťou bunkových membrán
- tiež sú základom niektorých hormónov
3) ochranná - lipidy sú zlým vodičom tepla, a tým chránia organizmus pred tepelnými stratami
- tuky by mali tvoriť asi 20 – 30% denní dávky potravy
- sú dôležité pre vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch /A, D, E, K/

VITAMÍNY
- telo ich získava z potravy a až na nepatrné výnimky ich nedokáže vytvoriť
- bez vitamínov nie sú účinné enzýmové reakcie, a preto pri ich nedostatku dochádza k poruchám látkovej výmeny v tkanivách
- vitamín A je dôležitý pre správnu funkciu kostného a zubného tkaniva, taktiež aj pre pokožku, zostruje zrak. Zdroj: mlieko, vaječný žĺtok, pečeň, rybí tuk, farebná zelenina, hlavne mrkva
- B skupina vitamínov je dôležitá pre všetky metabolické procesy a tieto sú hlavne nachádzané v droždí a pečeni.
- vitamín C je dôležitý pre syntézu a údržbu spojivového tkaniva. Zdroje vitamínu C sú hlavne v citrusových plodoch, paradajkách a zelenej zelenine. Obidva vitamíny, C aj B by mali byť pravidelným prísunom, sú rozpustné vo vode a nie sú ani dlho zdržované v organizme. - vitamín E je hlavne potrebný na pleť a funkciu mozgu, podporuje činnosť pohlavných žliaz a správny priebeh tehotenstva a nachádza sa hlavne v listovej zelenine, orechoch a obilných klíčkoch.
- vitamín D vystupuje podobne ako hormón a je využitý pre regulovanie metabolickej aktivity a hustoty kostného tkaniva. Ľudia získavajú tento vitamín zo slnečného žiarenia (vzniká v koži) alebo masla, mlieka a rýb.
- vitamín K je nevyhnutný hlavne pre zrážanie krvi a pri rekonvalescencii. Nachádza sa v listovej zelenine, kvasniciach a je tvorený v hrubom čreve.

MINERÁLNE LÁTKY
- sú nahromadené v kostiach a zuboch, v krvi udržujú stály osmotický tlak
- dôležité sú hlavne sodík, vápnik (kostra a zuby, pomáha pri zrážaní krvi), draslík, fosfor (kosti), železo (stavba hemoglobínu), jód, fluór a stopové prvky

VLÁKNINA
- je nestráviteľný zvyšok rastlinných potravín, ktorý prechádza črevom. Keďže nemá nijakú energetickú hodnotu, je základom správnej činnosti čriev. - na zabezpečenie dostatočného príjmu vlákniny sú najvhodnejšie celozrnné obilniny, ovocie a zelenina.

VODA
- tvorí 65 – 75 % hmotnosti tela
- je hlavnou stavebnou zložkou, prakticky všetkých tkanív
- tvorí prostredie pre väčšinu chemických reakcií prebiehajúcich v tele, je dôležitá pre rozpúšťanie látok, prenos a vyplavovanie prebytočných látok
- krv obsahuje 3 litre vody, v tkanivách je asi 35 litrov
- denný príjem tekutín by mal byť 2-3 litre.