Civilizačné choroby 20.storočia-drogy
Od svojho vzniku musel človek vyvíjať úsilie na získanie prostriedkov, aby zachoval svoju vlastnú existenciu, zabezpečil svoju rodinu a potomstvo. Často ho to stojí veľa úsilia a preto potrebuje prostriedky, ktoré mu pomôžu vydržať. Pri pracovnej činnosti a pri prenikaní do zákonitosti prírody objavili ľudia rastliny, ktorých použitie uvoľňovalo fantáziu a podporovalo pocit blaženosti. Ale človek doplatil na tieto krátke stavy. Vypestoval si návyk na tieto omamné látky.
Problematika drog a ich užívania patrí dnes k bežne diskutovaným témam. Posledné oficiálne štatistiky poukazujú na to, že okolo 13 % mladých ľudí už má vlastné skúsenosti s drogami. Svet umelého raja je nesmierne lákavý a príťažlivý hlavne pre mladých ľudí, ktorí sú ich riziku najviac vystavení pre podceňovanie vlastného zdravia a najmä svoju neskúsenosť. Drogy sa stali súčasťou našej spoločnosti a bolo by nezodpovedné myslieť si, že v nej nezostanú. Musíme sa naučiť v tomto svete žiť tak, aby sme nepodľahli tlaku drogy. Prečo vlastne človek siaha po droge? Dôvodov je veľa, zbavenie sa bolesti, zvýšenie výkonu, zvedavosť, túžba po dobrodružstve a neobvyklých zážitkoch, protest, podporenie pocitu slobody, inšpirácia, konflikt, snaha prispôsobiť sa parte, túžba odlíšiť sa, byť zaujímavý, snaha o rýchlu relaxáciu po strese v práci alebo v škole, prekonanie sociálnej nesmelosti.
Čo si myslíte, čo je na týchto dôvodoch a prianiach zvláštne? Respektíve, je na nich niečo zvláštne? Samozrejme, že nie je. Nie je medzi nami nikto, kto by všetky tieto túžby alebo problémy nemal veľakrát v živote. Aj napriek tomu nie je väčšina z nás na drogách závislá. Znamená to, že vieme riešiť svoje problémy a napĺňať svoje priania iným, menej nebezpečným spôsobom. Drogy však závislým ľuďom nepomáhajú riešiť ich problémy, hoci krátko po použití drogy môže mať človek pocit, že sa cíti lepšie, cíti sa plný energie a nápadov no po doznení účinku drogy sa problémy zvýrazňujú ešte viac, čo spôsobuje že človek siaha po ďalšej dávke drogy. Účinky drog na psychiku a celý organizmus, vrátane následného možného poškodenia zdravia sa líšia podľa druhu drogy, na ktorej je človek závislý.
Drogy vyvolávajú u ľudí: uvoľnenie až útlm, spánok so živými snami, blaženosť, tichú alebo hlasitú eufóriu, odstránenie pocitu únavy, zrýchlenie psychických funkcií a pocit nadmerných schopností, zmeny vo vnímaní času, priestoru, zvukov, farieb alebo aj psychotické poruchy v zmysle halucinácií, pocitov prenasledovania. Od jednoduchého zvyku je potom už len krôčik k závislosti, t.j. nutkaniu brať drogu stále a pravidelne pre jej účinok na telo aj psychiku. U človeka poznáme závislosť od drogy psychickú, telesnú aj kombinovanú. Psychická závislosť je ako spiaci had. Had je chladnokrvný živočích. Keď sa ochladí zalezie do diery a spí. Beda ale, keby sa oteplilo, alebo ho niekto dráždil. Potom by had vyliezol a mohol by uštipnúť. Psychickú závislosť nemôžeme úplne odstrániť. Môžeme však zdravým a bezpečným spôsobom života a ďalšími postupmi ju oslabiť tak, že nechá človeka na pokoji. Vziať si drogu je pravým opakom toho, čo chceme. Je to ako by niekto skúšal spiaceho hada závislosti štekliť pod bradou. Fyzická závislosť je stav keď droga zasiahla biochemický metabolizmus každej bunky vášho tela, zabudovala sa do jej štruktúry a ak chýba, metabolizmus odmieta fungovať, čo sa prejavuje abstinenčnými príznakmi ako sú potenie, trasenie a iné závislosti od drogy a jej používania. Kto je vlastne človek závislý na droge?
Podľa mňa je to človek trpiaci chorobou zvanou drogová závislosť. Ide o stav, kedy človek pokračuje v užívaní drogy aj vtedy, keď mu spôsobuje zdravotné, psychické a iné vážne problémy. Nemôže s tým prestať, alebo brať drogu kontrolovane. Organizmus už nemôže fungovať bez drogy. Silná a zdravá osobnosť sa vyznačuje harmóniou, schopnosťou úspešne a efektívne riešiť svoje problémy, rýchlo a dobre sa rozhodovať, má svoj cieľ a rozhoduje sa slobodne na základe informácií. Jeho múdrosťou sú informácie a informácie ho robia slobodným. To, čo závislý človek musí zvládať, je životné volanie organizmu po nasýtení, pri ktorom nepoužíva ani jednu z daností, ktoré nás odlišujú od zvierat.
Väčšina ľudí závislých na droge sú normálny občania, zo všetkých zárobkových a spoločenských vrstiev. Je pravda, že každá vrstva a veková skupina má svoje obľúbené drogy, ale to nie je podstatné. Spája ich však dôvod, alebo dôvody, pre ktoré prepadli drogám. Pod vplyvom drogy sa človek často chová neopatrne a môže druhých vyprovokovať. Druhí tak tiež môžu využiť stav nepríčetnosti nadrogovaného človeka a môžu ho prepadnúť alebo okradnúť. Pod vplyvom drogy konajú ľudia často nezmyselne alebo nebezpečne. Od drog je naozaj len malý krôčik k násiliu. Medzi drogami a násilím existuje viac súvislostí. Niektoré drogy, hlavne pervitin, kokaín, ale aj alkohol, prenikavo zvyšujú riziko násilného jednania. Možnosť násilného jednania rastie i v súvislosti s nepríjemnými duševnými alebo telesnými stavmi po vysadení drogy.
Ľudia, ktorí berú drogy, sú častejšie obeťami násilia zo strany druhých. To má viac príčin. Títo ľudia bývajú neopatrní a môžu byť ľahká obeť útoku. Motívom násilného konania môže byť aj snaha zaobstarať si prostriedky na drogu. Rastúce problémy s drogami, ktoré v poslednej dobe zaznamenávame, nútia spoločnosť zaujať k tejto otázke stanovisko a rozhodnúť sa pre najlepšiu cestu riešenia. Je to úloha nielen pre tých, ktorí riadia a rozhodujú ale pre každého z nás. Prevencia je vlastne predchádzanie problémom choroby. Bohužiaľ prevencia závislosti nie je očkovanie, ktoré môžeme vyrobiť, potom použiť a tým mať problém vyriešený. Je veľmi náročná na čas a vyžaduje rôznorodé prístupy. Musí začať v rodine prakticky od narodenia dieťaťa. Práve v rodine sú uložené základy budúcich náchylností či odolností voči rôznym problémom. Drogová závislosť sa dá liečiť, no nedá sa vyliečiť ! Úspešnosť liečenia narkomanov je 2-3 %, čo je nižšie percento úspešnosti ako pri liečení rakoviny. Všetci liečení už nikdy nebudú abstinenti, celý život ostanú abstinujúcimi narkomanmi. Platí pre nich buď alebo. Narkomani, ktorí sa úspešne liečili, sú schopní prežiť len v prostredí neustálej pomoci pri prevencii, v komunitách a pod celoživotným terapeutickým dohľadom. DROGY
Prírodná alebo umelo vyrobená omamná látka, ktorá sa využíva ako liečivo alebo sa zneužíva pri toxikománií. Všetky drogy sú návykové a ich dlhodobé a nadmerné užívanie poškodzuje organizmus a môže spôsobiť smrť. Patrí sem alkohol, prchavé látky, ktoré sa fetujú (toluén), a iné organické zlúčeniny, halucinogény. Droga je látka, ktorá je schopná vyvolať závislosť.
Dávkovanie Množstvo účinných látok je veľmi premenlivé, takže presné dávkovanie sa dá ťažko určiť, smrteľná dávka je však extrémne vysoká. Amfetamíny:
Tieto látky sa zaraďujú do skupiny amínov. Sú často využívané na povzbudenie, hlavne u športovcov vo forme dopingu (efedrín). Efedrín:
Je to alkaloid pochádzajúci z rastliny Ephedra vulgaris Rich. Má formu bieleho kryštalického prášku bez zápachu, chutí horko. Má povzbudzujúce účinky, ruší účinnosť chloralhydrátu, ktorý navodzuje spánok. Amfetamín (Psychoton, Benzedrín):
Prvý krát bol syntetizovaný v roku 1927. Zvyšuje činnosť životne dôležitých orgánov, slovnú a pohybovú aktivitu, zlepšuje náladu, znižuje ospalosť, pocit hladu. Spôsobuje paranoidné bludy, nekľud, pocity úzkosti. Pri pravidelnom užívaní po dobu trištvrte až jedného roku, dochádza k závažným psychickým a metabolickým poruchám, ktoré obvykle končia smrťou alebo doživotným umiestnením v ústave pre duševne chorých.
Fenmetrazín (Dexfermetrazín, Preludín):
Tento liek mal pôvodne slúžiť k liečeniu porúch sústredenosti, mal pomáhať rekonvalescentom pri rýchlejšom zotavovaní. U deprimovaných ľudí mal zlepšovať náladu, pacientov pripútaných na lôžko rýchlejšie zmobilizovať. Krátko po uvedení na trh sa ukázalo, že ľudia berú nie predpísané štyri, ale niekedy a tridsať až štyridsať tabliet denne. Použitie môže vyvolať poruchy nálady, nekľud, ilúzie a halucinácie.
Methylfenidat (Ritalín, Centedrín):
Má slabšie povzbudzujúce účinky ako amfetamín. Aj napriek tomu naňho vzniká klasický návyk. Po použití sa dostavuje strata citov, poruchy pamäte, spánku, koncentrácie, nekľud, agresivita, halucinácie, paranoidné bludy.
Ópium: Ópium sa používalo k náboženským účelom v Číne a Indočíne. Najčastejšia forma používania ópia je jeho fajčenie. Pojedanie ópia je rozšírené hlavne u mohamedánov. Ďalšou formou užívania je žuvanie. Do surového ópia sa pridávajú latexové látky , ktoré ho zjemňujú. Surové ópium obsahuje asi 20% účinných alkaloidov. Medzi nich patrí morfium 14%, ďalej kodeín 1%, papeverí 0,8%, thebain 1%, narkotín 0,5% a ďalšie. Najúčinnejší a najvyhľadávanejší z týchto alkaloidov je práve morfium. V súčastnej dobe sa morfium používa v lekárstve ako anestetikum alebo je používaný toxikomanmi intraventálne. Kokaín:
Kokaín sa získava z listov kríku nazývaného koka, ktoré rastú na svahoch juhoamerických And. Kokové kríky poznali už Inkovia a používali jeho omamujúceho účinku pri náboženských obradoch. Žuvanie kokových listov sa veľmi rýchlo rozmohlo medzi španielskymi kolonizátormi, pretože bezprostredný účinok žuvania mal za následok vzpruženie síl, potlačenie hladu, smädu a ďalšími zdanlivo priaznivými účinkami. Dlhšie požívanie však malo zhubný účinok, preto bol Španielmi vydaný zákaz užívania kokových listov. Listy koky obsahujú 0,15% čistého kokaínu. Najčastejšie sa kokaín šňupe alebo sa pripravujú kokaínové nápoje. Otrava kokaínom spôsobuje, že ženy sa stávajú nymfomanickými. U mužov vzrastá pohlavná túžba, ale klesá schopnosť ju ukojiť.
Hašiš: Domovom je India. Hašiš je to isté ako je naše konope alebo americká marihuana. Účinné alkaloidy obsahuje návabne páchnuca živica vylučovaná najviac zo samičích kvetov rastliny. V súčasnej dobe sa pod pojmom hašiš rozumieme práve tieto kvety. Marihuana sa najčastejšie fajčí, žuje alebo sa z nej pripravujú rôzne prevažne alkoholické nápoje. Pre účely fajčenia sa najčastejšie používa celá rastlina, ale najvyššieho účinku sa dosahuje u cigariet zhotovených zo samičích kvetov, v účinnosti nasledujú cigarety zo samčích kvetov, potom a listov rastliny a cigarety zhotovené zo stonky sú prakticky bez opojného účinku. Účinok otravy na organizmus sa prejavuje v dvoch štádiách: najprv dochádza k pocitu úzkosti, a potom v štádiu druhom sa dostavuje eufória a pocit vnútornej blaženosti. V druhom štádiu si počínajú niektorý otrávení veľmi detinsky, robia nezmyselné veci a občas upadajú do neztišiteľného smiechu. Táto dobrá nálada ešte niekedy pred spaním prejde v plač, niekedy až v prebúdzanie.
LSD: LSD sa vyskytuje vo forme bieleho prášku, tablety alebo tripu- malého papierika napusteného LSD. Intoxikovaný má rozšírené zorničky, zvýšený krvný tlak, zrýchlený dych, mení sa chápanie času, dostavujú sa bohaté ilúzie, strata chuti k jedlu, pocit ľahkosti, tendencia vyhľadávať samotu. Chemicky ide o diethylamid kyseliny lysergovej alebo LSD-25 (Lyserg-saure-diathylamid), získava sa amináciou e extrakcií námelu. Patrí medzi najsilnejšie halucinogény, vyvíja sa značná tolerancia a závislosť.
Rozlišujú sa legálne a ilegálne drogy. Legálne drogy sú tie, ktoré je bežne dostať v lekárňach (aj v obchodoch) ako lieky na lekársky predpis. Napríklad : alkohol, bolesť utišujúce prostriedky (analgetiká), prášky na spanie, na upokojenie ( niekedy napr.: aj heroín) a rôzne povzbudzujúce prípravky, či látky s budivými účinkami (najznámejšou drogou z tejto skupiny je pervitin, čo je spravidla biely prášok ľahko rozpustný vo vode. Vyrába sa z látok obsahujúcich efedrín, ktorý je súčasťou veľkého množstva liekov (napr.: Nurofen). Je to alkaloid subtropickej rastliny (Ephedra). Pervitín sa najčastejšie aplikuje injekčne. Vo výrobe pervitínu sú svetovou veľmocou Čechy. Ďalej sem patrí napr. kofeín (jeho zvýšená hladina-12 mg na 1 kg hmotnosti tela sa u športovcov považuje tiež za doping).
Ilegálne drogy sú tie, ktorých výroba, predaj alebo získavanie sú v rozpore so zákonom o omamných prostriedkoch. Príklady: hašiš, príp. marihuana (slang. gras, shit), opiáty (ópium, heroín, morfium), kokaín (koks) a podobne. Patria sem aj niektoré bežne používané látky ako riedidlá na farby či lepidlá (najznámejšie prípravky - toluén, čikuli.. Ich užívanie je nebezpečné, lebo ak človek pri ich vdychovaní upadne do bezvedomia hrozí mu smrteľná otrava. ). Drogy ďalej rozdeľujeme podľa účinku na psychostimulačné (látky, ktoré aktivizujú centrálnu nervovú sústavu a sú napr. kokaín, kofeín, efedrín, teobromin) a psychoainhibičné (látky, ktoré tlmia centrálnu nervovú sústavu a sú to napr. LSD, meskalin, heroín).
Amatérske labolatórium na výrobu sa vojde do jednej igelitovej tašky.
|