Tajga - sibírska divočina

Tajga je pásmo ihličnatého lesa, ktoré sa rozprestiera na celom eurázijskom kontinente od Škandinávie po Ochotské more. Osobitne široká je tajga na východ od rieky Jenisej, kde zasahuje až do Mongolska. Dominantným stromom v tajge je smrekovec, charakteristickými druhmi sú jedľa, smrek a iné ihličnany, predovšetkým vo vyšších polohách na juhu a východe. V celej severnej Ázii sú časté veľké požiare. Tajga je vlastne produktom takýchto prudkých, nečakaných požiarov, preto sú pre ňu charakteristické rozličné sukcesné vegetačné stupne. Na spáleniskách zvyčajne najskôr vyrastúsvetlomilné listnaté stromy, ako sú brezy a osiky.
Hoci je tajga v zime niekoľko mesiacov pokrytá snehom, len málo živočíchov sa z nej sťahuje. Väčšina malých cicavcov a mnohé vtáky sa prispôsobili životu pod snehom. Práve v tomto období roka majú nesmierny význam semená ihličnatých stromov, ako základná potrava pre veľké množstvo zvierat. Početnosť voľne žijúcich živočíchov v tajge teda priamo i nepriamo závisí od úrody semien ihličnanov.
Z veľkých cicavcov sú v tajge najviac rozšírené medveď hnedý (Ursus arctos) a los mokraďový (Alces alces). V južnejších oblastiach tajgy žije ázijský poddruh jeleňalesného Cervus elaphus asiaticus. Kabar pižmový (Moschus moschiferus) sa vyskytuje len na východ od rieky Jenisej. Okrem toho sú v tajge veľmi rozšírené hlodavce. Rozšíreným druhom je veverica stromová (sciurus vulgaris), okraje lesov a čerstvé spáleniská osídľuje čipmank burunduk (Eutamias sibiricus). Rozličné mäsožravce, z ktorých sú viaceré známe svojou vzácnou kožušinou, ako kuna soboľ (Martes zibellina), lasica kolonok (Mustela sibirica) a rosomák tajgový (Gulo gulo), sa živia prevažne hrdziakom polárnym (Clethrionomys rutilus) a hrdziakom sivým (C. rufocanus). Podobná závislosť je aj medzi rysom ostrovidom (Lynx lynx) a jeho hlavnou korisťou - zajacom belákom (lepus timidus).
Mnohé druhy vtákov, medzi ktoré patria krivonos bielokrídly (Loxia leucoptera), orešnica perlovaná (Nucifraga caryocatactes) a niekoľko druhov ďatlov, sa živia predovšetkým semenami smrekovcov, smrekov a borovíc. Bežné a typické vtáky tajgy sú tetrovorodé (Tetraoninae). Živia sa najmä borovicovým ihličím, bahniatkami, pukmi, bobuľami a v menšom množstve aj inou rastlinnou potravou. Hojne sú tu rozšírené aj hmyzožravé vtáky. Hmyz tvorí hlavnú zložku ich potravy aj v zime, keď sa živia jeho prezimujúcimi štádiami.

Nachádzajú ich v puklinách kôry a v skrýšach v korunách stromov.
Z pohľadu prišelca je tajga deprimujúca monotónna oblasť, kde rozhľad ohraničuje na všetkých stranách ihličnatý les. Podrobnejšie pozorovanie však odhalí prekypujúci život. Ihličnanx poskytujú vhodné prostredie pre vtáky a rôzne iné skupiny živočíchov. Letné roje hmyzu, ktoré človeku spôsobujú utrpenie, sú pre vtáky nevyhnutnou zložkou potravy.
Najstaršie a najhlbšie jazero na svete Bajkal leží na južnej hranici tajgy. Vyznačuje sa vlastnou unikátnou faunou. Tri štvrtiny živočíšnych druhov Bajkalu sa nevyskytujú nikde inde na svete. V Bajkale žijú predkovia živočíchov, ktoré sa vyskytujú v ostatných sladkých vodách Ázie a Severnej Ameriky. Je to dôkaz spojenia týchto kontinentov pred vznikom jazera v miocéne, jazero má teda približne 25 miliónov rokov, jeho rozloha je 31 000 km štvorcových.