Infarkt

Čo to je: stav spôsobený ťažkou obštrukciou prítoku krvi do niektorej časti srdcového svalu s následným odumretím srdcového tkaniva. Príčina: je úplné alebo skoro úplné uzavretie lúmenu niektorej koronárnej artérie. Uzavretie spôsobuje krvná zrazenina (najčastejšie trombus), ktorá sa vytvára v mieste, kde prišlo k prasknutiu tukového plátu steny koronárnej artérie. K trombóze (vytvoreniu trombu) môžu prispieť viaceré faktory, napr. zvýšenie zrážanlivosti krvi následkom niektorých ochorení, dehydratácia (nedostatok tektutín v organizme pacienta) a užívanie niektorých liekov.

Príznaky: je to životu ohrozujúce ochorenie. Hlavnými symptómami tohto ochorenia je:
* bolesť za hrudnou kosťou pálivého, zvieravého alebo tlakového charakteru - väčšinou veľmi intenzívna, trvajúca niekoľko desiatok minút až hodín, nereagujúca na podanie nitroglycerínu. Bolesť sa šíri do ľavého ramena (niekedy do pravého), prípadne do krku. V niektorých prípadoch je lokalizovaná pod mečovitým výbežkom hrudnej kosti, potenie, pocit na zvracanie a zvracanie, závrate, odpadávanie, strach zo smrti. Prejavy akútneho infarktu môžu byť veľmi rôznorodé. Sú pacienti, ktorí nemusia pociťovať žiadne ťažkosti (cukrovkári), u iných môže byť prvým príznakom výrazný pocit nevoľnosti, u ďalších náhla strata vedomia alebo tzv. klinická smrť. Klinická smrť je stav, keď u pacienta príde k zastaveniu činnosti srdca následkom ťažkej poruchy srdcového rytmu. Najčastejšie sú to však intenzívne tlakové alebo pálivé bolesti za hrudnou kosťou.

Ako sa lieči:Ak sa po srdcovom infarkte obnoví normálny prítok krvi, poškodené srdcové tkanivo sa začne hojiť.Odumreté svalové bunky sú nahradené väzivovými, ktoré vytvoria na srdci jazvu. Nevýhodou je, že väzivové bunky nie sú schopné sa sťahovať ako pôvodné srdcové svalové bunky a výkonnosť srdca klesá. Veľmi dôležitá je preto v období po prekonaní akútneho infarktu myokardu nielen optimálna liečba , ale aj odborne riadený diétny a pohybový režim pacienta. Samotná rehabilitácia trvá niekoľko mesiacov a v prvom roku po infarkte myokardu je doplnená aj kúpeľnou liečbou. Tá má prispieť k optimálnemu doliečeniu pacienta, k vytvoreniu nových diétnych a režimových návykov, k posúdeniu závažnosti trvalého postihnutia a odporúčaniu veľkosti možného fyzického zaťaženia pacienta v budúcnosti. K posúdeniu stupňa budúceho fyzického zaťaženia slúži vyšetrenie srdca, záťažové vyšetrenie.
K dispozícii sú viaceré príručky týkajúce sa životného štýlu, rehabilitácie a stravovania určené pre pacientov po akútnom infarkte myokardu.

Srdcový infarkt
Príčina: Aby srdcový sval mohol plniť svoje dôležité úlohy, musí byť dostatočne zásobovaný kyslíkom. Kyslík sa do tohto svalu dostáva prostredníctvom vencovitých tepien. Ak sa jeho prísun zníži alebo dokonca celkom preruší, dochádza k infarktu. Aj keď k infarktu srdcového svalstva dochádza náhle v stave plného zdravia, príčiny jeho vzniku trvajú spravidla už niekoľko rokov: priesvit srdcových vencovitých tepien sa zužuje ukladaním bielkovinových látok a tukov, najmä cholesterolu a triglyceridov, na stenách tepien. Tak dochádza k dlhodobému nedostatočnému prekrvovaniu srdcového svalu. Infarkt sa objavuje vtedy, keď sa pri väčšej telesnej námahe alebo duševnej záťaži zvýši potreba zásobovania srdca kyslíkom. Toto však z vyššie uvedených príčin zlyháva. Srdcový infarkt môže byť vyvolaný i náhlym uzáverom tepny krvnou zrazeninou (trombus) alebo vmetkom (embolus).

Príznaky: bolesti na hrudi vyžarujúce do ramien, paží, krku a nadbruška; pocit tlaku a zvieravé, pálivé bolesti na hrudi, typická bolesť pri srdcovom infarkte vychádza zo stredu hrudníka na prsnej kosti.pocit strachu zo smrti; nevoľnosť, studený pot, rozvíjajúci sa šoktlaková alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou,bolesť v oblasti žalúdka (brucha), v hrudnej chrbtici, v krku, v dolnej čeľusti, v uchu, v ramene, pocit na zvracanie, zvracanie, studený pot,zmena farby pokožky a pier (bledosť, šedo-popolavá farba), celková slabosť a závraty, pocit dychovej nedostatočnosti (krátky dych), zrýchlená alebo nepravidelná činnosť srdca, náhle bezvedomie s pádom na zem

Ako sa lieči alebo čo robia lekári: Pacientovi,musia sa čo najskôr nasadiť lieky na odstránenie bolesti a treba jej čo najrýchlejšie dopraviť na oddelenie intenzívnej starostlivosti na internom oddelení, kde lekári vykonávajú opatrenia na záchranu života. Lekár predovšetkým nasadí lieky na tlmenie neznesiteľnej bolesti v oblasti srdca. Pri pocite strachu podá aj upokojúce prostriedky. Na odlíšenie od podobne sa prejavujúcich iných srdcových ochorení sa podávajú i nitropreparáty (napríkladnitroglycerín). Dôležitá je aj včasné podanie kyslíka prostredníctvom kyslíkovej masky, a to čo najskôr. Po príchode na jednotku intenzívnej starostlivosti pacienta ihneď pripoja na monitorovací prístroj, na ktorom možno nepretržite sledovať srdcový rytmus. Jeho prípadné poruchy sa musia sledovať a okamžite liečiť. Pacientovi sa vyšetrí krv na prítomnosť enzýmov, ktoré sa uvoľňujú poškodeného srdcového tkaniva Po odznení akútnej fázy sa zrazenina z tepny odstráni pomocou liekov alebo operatívne.Možnosti, čo robiť sú obmedzené.

Vždy zavolať rýchlu lekársku pomoc (RZP – sanitka, vrtuľník a pod.), zostať pri chorom, pacient musí zostať v pokoji, pri srdcovej zástave alebo zástave dýchania neodkladná resuscitácia.
Ako sa môžme vyvarovať infarktu: Srdcový infarkt patrí medzi ochorenia, na rozvoji ktorých nesieme svoj diel zodpovednosti my sami. Rizikovými faktormi, ktoré ho môžu vyvolať, napríklad:
- nesprávna výživa, ktorá obsahuje priveľa tukov, cukrov a soli;
- dlhotrvajúci stres;
- priveľa cigariet a alkoholu;
- vysoký krvný tlak;
Časté sú infarkty v lete pri dehydratácii (znížený príjem tekutín so zahustením krvi) alebo na jar a jeseň najmä pri prudkých zmenách počasia. Aj nadmerný fyzický výkon, alebo rozčúlenie môže byť niekedy rizikom.

Srdcový infarkt však nie vždy bolí. Môže sa prejavovať aj ako žalúdočná nevoľnosť, pocit skráteného dychu, závratov alebo len pocitom tlaku v hrudníku. Tlaková alebo pálivá bolesť (pocit žehličky) môže byť lokalizovaná v hrudníku, ale aj v krku, v čeľusti, v krku, v chrbte, v uchu, v ramene, alebo môže vyžarovať do ruky (väčšinou vľavo). Pacient je bledý, slabý, rýchlo dýcha, má studený pot, môže kašľať, zvracať, alebo mať búšenie srdca. V sede sa zvyčajne príznaky zmiernia. Infarkt môže mať aj iný priebeh, môže sa prejaviť aj ako tzv. náhla smrť (najmä u mužov vo veku 40 – 50 rokov). Niekedy naopak môže srdcový infarkt prebiehať bez nápadnejších príznakov (“silent”). Pred infarktom môžu byť niekedy prítomné pocity vyčerpanosti, únavy, závratov, bledosti, modrých pier, alebo šedej farby kože. Varovné príznaky (bolesť na hrudníku, únava, bledosť, kruhy pod očami) sa môžu objaviť aj o niekoľko dní alebo mesiacov skôr.

Nemý infarkt:
Asi 10% infarktov prebehne skryto, bez viditeľných príznakov. Postihnutý ani nevie, že prekonáva infarkt. Zistí sa to často len náhodou pri preventívnych vyšetreniach.