Všeobecná charakteristika biológie

Biológia = bios + logos
život veda

Zoológia - štúdium živičíchov
Botanika - štúdium rastlín
Mikrobiológia - štúdium mikroorganizmov
Antropológia - štúdium človeka

Všeobecné hladisko - štúdium znakov, vlastností, zákonitostí, ktoré sú spoločné pre všetky skúmané organizmy
Systematické hladisko - kladie dôraz na odlišnosti a zvláštnosti, ktoré následne využíva na roztriedenie organizmov a ich systematickú klasifikáciu → taxonómia

Všeobecná a systematická biologia

Morfologické vedy : študujú tvar, stavbu, štruktúru organizmov, alebo časti org

- Anatómia : študuje tvar a stavba jednotlivých organizmov, a ich sústav alebo organizmu ako celku
- Histológia : študuje mikroskopickú stavbu živočíšnych tkanív a
rastlinných pletív
- Cytológia : skúma tvar a štruktúru buniek, bunkových organel, no
čoraz viac študuje aj procesy prebiehajúce v bunke
→ bnková biológia

Fyziologické vedy : študujú funkcie jednotlivých organóv, prípadne celých organizmov

Vedy o vývoji : zmeny v organizme v čase
- Vývinová biológia : individuálny vývin organizmov po celú dobu ich života → ontogenéza
- Embryológia : náuka len o vývine zárodku
- Vývojová biológia : skúma všeobecné zakonitosti historického vývoja org. → fylogenóza

Genetika- študuje dedičnosť a premenlivosť organizmov
Molekulová bioloógia- skúma funkcie a zloženie živých sústav na molekulovej úrovni
Imunológia- študuje obranné funkcie organizmov
Etológia- sa zaoberá správaním živočíchov
Parazitológia- študuje cudzopasné organizmy a skúma vzťahy medzi hostiteľom
a parazitom
Ekológia- sa zaoberá vzťahom živých sústav k prostrediu

Hraničné vedy : napr. biochémia, biofyzika, biogeografia




ARISTOTELES - ( 384-322 p.n.l.

) sa považuje neilen za najväčšieho filozofa antického Grécka, ale i prvú, skutočne veľkú osobnosť v dejinách vied o živote. Preštudoval viac ako 500 druhov živočíchov, ktoré usporiadal do skupín. Vyslovil teóriu samoplodenia, podľa ktorej živé bytosti vznikajú z neživej hmoty. Jeho dielo výrazne ovplyvnilo rozvoj filozofie a prírodných vied až do novoveku
THEOFRASTOS - Aristotelov žiak opísal vyše 500 druhov rastlín a býva považovaný za zakladateľa systematickej botaniky.
PLINIUS - ( 23- 79 p.n.l. ) zhrnul poznatky antického staroveku o prírode
v encyklopedickom diele História naturalis.
GALEN - ( 129-200 ) jeho dielo predstavuje vrchol antickej medicíny a stalo sa základom antómie a fyziológie človeka a živočíchov až do novoveku.
AVICENA - ( 980-1037 ) arabský lekár, ktorý napísal jedno z najvýznamnejších medicínskych diel
A. VESALIUS - ( 1514-1564 ) opravil viaceré mylné tvrdenia Galena a položil základy novodobej anatómie ľudského tela
W. HARVEY - ( 1578-1657 ) objasnil funkciu srdca a opísal obeh krvi v tele človeka. Predpokladal, že vajíčko predstavuje začiatok vývinu všetkých živočíchov, čím odmietol teóriu samoplodenia.

Zdroje:

učebnica Biológie pre 1.ročník pre gymnáziá -