Zdravý životný štýl

Zaujíma nás spôsob života vo vzťahu k zdraviu, ako zdravo žiť, teda zdravý životný štýl. Aký je zdravý životný štýl, ako ho dosahujeme a udržujeme, ale aj ako ho strácame. Je to veľmi široké téma, v ktorom by si hádam každý človek mohol nájsť to svoje. Veď kto nechce byť zdravým? Práve to , že zdravotníctvo a metódy liečenie sa stále zdokonaľujú a sú stále účinnejšie však vedie človeka ku skoro bezvýhradnému spoliehaniu sa na lekársku vedu a zdravotníctvo. Lenže žiaľ, zdravie sa nedá kúpiť, ako iné tovary. Hlavným iniciátorom, udržovateľom zdravia a sebaliečiteľom je každý z nás. Najviac ovplyvňuje naše zdravie spôsob nášho každodenného života, a ten býva vo väčšine prípadov nezdravý, zdravie nepodporujúci. Takže v nasledujúcich statiach, by som vám chcela tú nezdravú stránku nášho života o trochu priblížiť a poukázať na to , čo naše zdravie zlepšuje (napr. cvičenie, strava, spánok atď.), ale aj zhoršuje (alkohol, fajčenie, nedostatok pohybu či zlá duševná hygiena). Spôsob nášho každodenného života má však zrod v našom myslení, v našich motiváciách a reakciách voči vonkajšiemu prostrediu a v našom následnom konaní.

Cvičenie a pohyb pre zdravie
Myslím, že celá naša spoločnosť, je už presýtená časopismi v ktorých nám ponúkajú zázračné tabletky, ktoré nám od základov zmenia postavu na náš ideálny vzor a taktiež je už mnoho zákrokov s podobnými účinkami. Nebudem sa tu zamýšľať nad tým nakoľko sú tie „supertabletky´´ účinné, či chirurgovia spoľahliví, no určite mi nedá nespomenúť, že som sklamaná zo spôsobu akým si ľudia vylepšujú postavy, jednoducho a zaručene (vraj) bez toho , aby sa zamysleli, že v tom chudom tele, ten často spomínaný zdravý duch zrejme chýba. Veď najviac záleží na tom ako sa cítime, nie ako vyzeráme. Či nie?? A ak nám na tom zovňajšku predsa len tak záleží, mali by sme sa skôr zamyslieť nad spôsobom nášho života a od základov radšej meniť to. V dnešnej industriálnej spoločnosti vedie k nedostatku pohybu sedavý štýl života. Ľudia uprednostňujú telesnú nečinnosť a vyhýbajú sa telesnej aktivite. Takýto spôsob života predstavuje hlavnú hrozbu pre ich zdravie. Dá sa tomu zabrániť pravidelným cvičením.
Mnohí sa vyhovárajú, že nemajú v dnešnej hektickej dobe čas cvičiť. Nie je to pravda. Cvičenie, ktoré robíme denne, v priebehu dňa, vám pomôže viac, ako dvojhodinové cvičenie robené raz do týždňa.

Cvičiť môžeme vždy a všade. Keď budeme sledovať podrobne priebeh vášho dňa, zistíte, koľko prerušení v práci a škole sa nám vyskytne, koľko stratových časov máte pri prechode z jednej činnosti na druhú. Všetky dobre robené cvičenia prinesú aj zmenu do nášho vedomia, vyženú pocit znudenosti, rozpustia momentálny stres alebo stav mysli, ktorý je vám nepríjemný. Aké sú to cvičenia? Často sú to také cvičenia, ktorých robenie na vás nikto nespozná. Prosté narovnanie a pretiahnutie chrbtice sprevádzané s celou radou zmien, vznikajúcich pri postupnej aktivizácií svalov od špičiek nôh až po hlavu. Je to správne narovnanie sa na stoličke, fyziologicky správne predklony, úklony, záklony a drepy pri výkone vašej činnosti. Spánok a zdravie
Spánok je potrebný. Kvalitným a dostatočne dlhým spánkom sa náš organizmus regeneruje. Nedostatok kvalitného spánku môže znížiť imunitu nášho organizmu a tým ohroziť náš život. Pravidlá dobrého spánku - 12 rád pre kvalitný spánok
1. Choďte spať len vtedy, ak ste ospalí. Budete tak kratšie bdieť pred spaním.
2. Ak nezaspíte v priebehu 20 minút, vstaňte. Zamestnajte sa niečím, čo vás uspáva. Môžete si napr. sadnúť na stoličku a nezasvietiť svetlo.
3. Vyhýbajte sa popoludňajšiemu odpočinku. Tak budete večer unavenejší a rýchlejšie zaspíte. Ak si musíte popoludní zdriemnuť, nech to netrvá dlhšie ako jednu hodinu.
4. Čas ranného vstávania a večerného odchádzania do postele by mal byť vždy ten istý. Dokonca aj počas víkendov. Keď bude váš spánkový cyklus pravidelný, budete sa lepšie cítiť.
5. Aspoň 4 hodiny pred spaním sa už nevenujte cvičeniu. Telocvik síce napomáha k lepšiemu spánku, ale len ak sa mu venujete ráno a popoludní. Vo večerných hodinách by malo byť vaše telo pokojné a pripravené na odpočinok.

6. Vytvorte si vlastný obrad spania. Pred spaním počúvajte uvoľňujúcu hudbu, čítajte si a vypite šálku bylinkového čaju.
7. Posteľ by mala byť určená len na spanie. Nečítajte si v posteli a ani nepozerajte z postele televíziu. Tak bude vaše telo vedieť, že ide do postele iba spať.
8. Zrieknite sa kávy, cigariet a alkoholu aspoň 4 až 6 hodín pred spaním. Telo sa bez takýchto dodatočných povzbudení rýchlejšie upokojí. 9. Pred spaním si doprajte ľahké občerstvenie. Žalúdok nesmie byť ani príliš plný, ale ani prázdny. Stačí už chlebová kôrka a šálka teplého mlieka.
10. Jeden a pol hodiny pred spaním si doprajte horúci kúpeľ. Vaša telesná teplota sa zvýši a budete ospanlivejší.
11. Presvedčte sa, či máte pohodlnú spálňu a posteľ. Miestnosť by mala byť chladná, prikrývky teplé.
12. Namiesto hodín si zvyknite na slnko respektíve na biologické hodiny. Keď vstanete, choďte na vzduch a pozdravte slnko.

dobrý spánok
Koľko spánku každý deň potrebujeme, aby sme pracovali (fungovali) normálne? Odpoveď každého jednotlivca by bola iná. Potrebné hodiny spánku by sme mohli prirovnať k množstvu jedla, ktoré každý potrebuje, aby sa nasýtil. Nie je dôležité len to, koľko hodín spíme, dôležité je aj to, ako sa cítime ráno a ako fungujeme počas dňa. -Ako zistiť koľko spánku potrebujeme? Začnite choďiť do postele až potom, keď budete unavení a vstaňte kedykoľvek budete pripravení (bez alarmov). Prvé dni budete získavať stratený spánok, neskôr Vám ale telo povie, koľko spánku fakticky potrebujete. -Krátkodobé následky nedostatku resp. zlého spánku sú rýchlo viditeľné pri každodenných úkonoch: horšia produktivita, zníženie mentálnych schopností, duševné otupenie a ospalosť, horšia sústredenosť - koncentrácia, menšia fyzická zdatnosť, zhoršená chuť do jedla a horšie trávenie, nedostatok záujmu a radosti, kruhy pod očami.. Výskumy ukazujú, že mozog využíva spánok na spracovanie a uloženie informácií - takže tí, čo po intenzívnom učení kvalitne spia, si zapamätajú viac ako tí, čo si na spánok nenašli čas alebo nemajú možnosť kvalitne sa vyspať.

-Dlhodobé následky nedostatku resp. zlého spánku sú menej viditeľné ako krátkodobé, ale pre naše zdravie sú oveľa nebezpečnejšie. Znížená prirodzená imunita znamená slabšiu odolnosť voči rôznym chorobám a infekciám (odborníci spájajú nedostatok spánku s vysokým tlakom a obezitou), znížená mentálna a citová stabilita môže vážne ohroziť vzťahy a pracovný výkon (nedostatok spánku spájajú aj s chronickou depresiou).
Popoludňajšie driemanie
Popoludňajší útlm energie zažil už každý z nás a to aj v tom prípade, ak sme v noci spali dobre a dosť. Popoludňajšie driemanie môže byť krátkodobým riešením nedostatku spánku, ale v žiadnom prípade nemôže nahradiť nočný spánok. 15-20 minút popoludňajšieho spánku môže veľmi napomôcť k zvýšeniu koncentrácie, výkonnosti. Popoludňajšie driemanie je veľmi dôležité, ak sa chystáme na dlhú cestu, napr. cestu autom. Pre tých, ktorí majú ťažkosti s nespavosťou neprichádza popoludňajšie driemanie do úvahy - v noci by ešte ťažšie zaspali a rána by sa im zdali ešte vzdialenejšie. Fajčenie, alkohol a zdravie
Sme presvedčení, že prvým krokom k tomu, aby si človek udržal zdravie a mohol sa harmonicky rozvíjať po stránke telesnej i psychickej, je nebyť závislým na drogách.

U nás a vo väčšine krajín sveta sú problémom drogy spoločnosťou a štátom akceptované, takzvané legálne drogy. Najrozšírenejšou drogou na Slovensku, drogou číslo jedna, je alkohol. Jeho nekontrolované užívanie, či skôr zneužívanie, ničí životy jednotlivcov, rodín a celej spoločnosti. Napriek tomu štát jeho zneužívanie prakticky skoro vôbec neobmedzuje. Členovia našej spoločnosti svojim osobným príkladom ukazujú, že bez alkoholu sa dá nielen žiť zdravšie, ale aj lepšie, neskreslene vnímať a prijímať svet okolo nás. Drogou číslo dva je na Slovensku tabak. V dôsledku fajčenia umiera u nás ročne asi 10 000 ľudí užívanie môže vyvolať v človeku najsilnejšiu závislosť. Fajčiar znečisťuje vzduch okolo seba tabakovým dymom, znepríjemňuje dýchanie okolitým nefajčiarom a vážne ohrozuje ich zdravie. Preto sami nefajčíme, pomáhame zbaviť sa fajčiarskej závislosti tým, ktorí to potrebujú a snažíme sa pomáhať pri vytváraní podmienok na lepšiu ochranu nefajčiarov. Ak človek užíva obe drogy, ich účinok sa synergicky zvyšuje, čím viac fajčí, tým viac pije alkohol a naopak. Ak silný fajčiar prestane fajčiť, najčastejšou príčinou opätovného siahnutia po cigarete, je pitie alkoholu. Preto by sme v prevencii fajčenia nemali zanedbávať aj prevenciu alkoholizmu a naopak. STRAVOVANIE

K správnemu životnému štýlu neodmysliteľne patrí aj správne stravovanie. Aká dôležitá je správna výživa pre človeka, ukazujú aj vedecké výskumy. Preto možno temer označiť za nedbalosť, ak sa človek uzatvára pred zodpovedajúcimi poznatkami a jedenie i pitie buď pokladá len za nevyhnutnosť, alebo za pôžitok. Všetci sa usilujeme o zdravie, o dlhý život, ale oboje je práve v rozhodujúcej viere ovplyvnené správnymi návykmi pri jedení a pití. Napriek všetkým úsiliam poučiť ľudí stále pribúdajú chorobné stavy (tučnota, chudosť, hnačka, zápcha, atď.)či civilizačné choroby (srdcovo-cievne choroby, dna, karies....). Práve preto by nám mala súčastná moderná výživa ukázať cestu k zdravej strave. Ale zväčša opak je pravdou: naša prebujnelá a pestrá ponuka potravín na jednej strane ako aj naša často prislabá vôľa na druhej strane ďalekosiahle určujú naše výživové návyky. Racionálne jesť a piť sú zreteľom na svoje zdravie nezávisí len od ponuky , je to aj otázka životného postoja. Práve preto podľa mňa, závisí hlavne na nás k akému spôsobu stravovania sa prikloníme. Ciest k racionálnej výžive je niekoľko a ako prvú vám predstavím formu tzv. bezmäsitej výživy. BEZMäSITÁ VÝŽIVA: známymi formami takejto výživy sú vegetariánstvo, plnohodnotná strava, makrobiotika či Mazdaznan.
Keďže pod nie každým z týchto názvov si vieme predstaviť čo presne znamená, trošku vám jednotlivé vegetariánske formy výživy priblížim.
Vegetariánstvo: máva často duchovné, morálne a etické pozadie. Odmietnutím určitých potravinových skupín sa výživa stane určujúcou. Analogicky k tomu môžeme vegetariánstvo rozdeliť na tri podskupiny. Vegáni , ktorý patria k najtvrdším obhajcom vegetariánstva, odmietajú akúkoľvek živočíšnu potravu, ich jedálny lístok sa skladá z čisto rastlinných potravín. Lakto- vegetariáni používajú okrem rastlinných potravín aj mlieko a mliečne výrobky. Ovo- lakto- vegetariáni používajú ešte aj vajíčka. Z výživovo-psychologického hľadiska možno potvrdiť, že veg. Stravovanie znižuje hladinu cholesterolu v krvi no tiež
však znižuje krvný tlak. Je však potrebné dohliadnuť na dostatočný prísun železa, vápnika a vit. B12.
Makrobiotika- tento menej známi spôsob výživy sa opiera o čínsky Zenbudhizmus.
Vychádza z učenia o silách vesmíru, z filozofie existencie dvoch protikladných pólov
Jin(sila negatívna) a Jang(sila pozitívna).Obesili sa usilujú o dynamickú rovnováhu ktorá sa vytvára výživou. Niektoré potraviny sú viac ovplyvnené cez jin iné cez jang(záleží na mnohých faktoroch: štruktúra, výzor, farba potraviny atď.)

Mazdaznan: toto učenie o výžive pochádza od proroka Zarathustru a zakladá sa na správnom dýchaní(vnútorná očista) a výžive(zohľadňovanie rôznych typov ľudí- individuálne zostavená výživa a správne zloženie stravy). Plnohodnotná strava: za p. s sa považujú potraviny dopestované na biologickej báze (bez chemikálií),uprednostňuje sa čerstvá strava, surové mlieko, oleje lisované za studena ...
ODDELENÉ STRAVOVANIE: hlavné zásady delenej stravy spočívaní v rozdelení stravy na dve hlavné skupiny(rastlinná a živočíšna) a na dve podskupiny(zeleninová a ovocná).Princípom je striedanie tzv. rastlinného dňa, ktorý môžeme dopĺňať jeden deň ovocím a iný zeleninou a živočíšneho dňa, kedy jedlo môžeme kombinovať iba s potravinami zeleninovej podskupiny.

VYHÝBANIE SA NERACIO. STRAVE: to neznamená absolútne vyčiarknutie nezdravých či už tukových, alebo sladkých jedál z nášho jedálnička, ale pri najmenšom aspoň ich zredukovanie. A tiež je potrebné obohatiť naše jedlo bielkoviny, tuky, minerály, minerálne látky či vodu. Tieto látky sa musia pravidelne prijímať a tiež je dôležité pokúsiť sa čo možno najpestrejší stravovací plán. Je síce dôležité stravovať sa zdravo a racionálne ako sme si do teraz opisovali, ale podľa môjho názoru je nesmierne dôležité si tiež osvojiť tzv.: dobré stravovacie návyky. Čo sa týka môjho jedálnička treba priznať že po pravde sa hore uvádzanými radami veľmi neriadim a málokedy odolám tzv. „kalorickým bombám“, ale na druhej strane sa môžem pochváliť jedným veľmi správnym stravovacím návykom a to tým, že každé ráno jem raňajky. Možno to znie ako úplne samozrejmé, ale nie každý raňajkuje. Ja osobne považujem toto jedlo ako najdôležitejšie z celého dňa, pretože mi dodá energiu, až do obeda. Počula som tiež že je veľmi zdravé hneď po vstaní vypiť pohár vody, aby sa žalúdok trochu „osprchoval a naštartoval“. Niekoľko dní som sa o to aj snažila, ale akosi som si na to nezvykla.

Zdroje:

internet -
Chutná vegetariánska kuchárka -