sovy

Sovy (Strigiformes) tvoria vďaka svojmu zovňajšku ostro vyhranený rad. Niekedy označujú ako nočné dravce, hoci s dravcami (Falconiformes) nemajú nič spoločné. Majú mäkké, páperovité perie, ktoré ich robí väčšími. Oči majú veľké, namierené šikmo dopredu. Vyznačujú sa veľkou hlavou, ostrým a zahnutým zobákom a veľkými očami, ktoré na rozdiel od ostatných vtákov nesmerujú do strán, ale dopredu, takže majú malý zorný uhol. Tento handicap kompenzujú veľkou otáčavosťou hlavy (270°). To, že sovy vidia dobre i v noci, je spôsobené veľkou roztiahnuteľnosťou zrenice, a hlavne neobyčajne veľkým počtom tyčiniek na sietnici.
Nohy mávajú až po pazúry zarastené perím. Ostrými pazúrmi chytajú a zabíjajú korisť. Sovy žijú na celom svete okrem Antarktídy. Nepatria k sťahovavým vtákom, ale nedostatok potravy ich niekedy prinúti hľadať nové lovné revíry. Sú to nočné vtáky, hoci niektoré lovia aj cez deň, za svetla vidia práve tak dobre ako v noci. Sovy sa živia malými cicavcami, rybami, plazmi, hmyzom, ba prenasledujú aj iné vtáky. Drobnú korisť prehltnú v celosti a nestráviteľné zvyšky, ako srsť, kosti, perie a pazúry vydávia vo vývratkoch, ktoré sa často hromadia pod hniezdom. Hniezdia na rôznych miestach. Mnohé druhy hniezdia v dutinách stromov, iné v puklinách skál, atď. Sovy sú vtáčím radom, ktorý nájdeme na všetkých svetadieloch. Dokázali sa prispôsobiť takmer všetkým typom prostredia. Uveďme si aspoň niektoré príklady.

PÚŠŤ
Miniatúrny Kuvik trpasličí (Micrathene whitneyi) a Kuvik kaktusový (Glaucidium brasilianum) hniezdia v dutinách vysokých saguarových kaktusov Strednej a Severnej Ameriky. Mláďatá týchto sovičiek sa liahnu v dobe, keď kaktusy kvitnú. Nočné mory a hmyz, prilákaný vôňou kvetou, sú dostatočnou potravou pre rodičov i mláďatá.

STEP
Sova králičia (Speotyto cunicularia) hniezdi v opustených zemných norách hlodavcov amerických prérií a pámp. Má neobyčajne dlhé nohy, vďaka ktorým obratne a rýchle behá po zemi.

TUNDRA
Sova snežná (Nyctea scandiaca) hniezdi v pustej severskej krajine. Svojím zafarbením dokonale splýva so zasneženým okolím - staré jedince sú takmer biele.

TROPICKÝ PRALES
Sova okuliarnatá (Pulsatrix perspicillata) obýva amazonský dažďový prales, ktorý jej poskytuje dostatok potravy po celý rok. Preto takmer neopúšťa priestor pod klenbou pralesných stromov.

IHLIČNATÝ LES MIERNEHO PÁSMA
Kuvik krahuľcovitý (Surnia ulula) je bežným obyvateľom hlbokých ihličnatých lesov Ázie, Európy a Severnej Ameriky.

Zafarbením, i chovaním pripomína dravé vtáky.



MORSKÉ A RIEČNE BREHY
Sova rybia (Ketupa zeylonensis) je hojná na pobreží J a JV Ázie. S nástupom noci sa vydáva k vode, kde sa brodí na plytčinách a loví ryby. Cez deň sa ukrýva v korunách stromov u ľudských obydlí.

ĽUDSKÉ SÍDLA
Plamienka driemavá (Tyto alba) pôvodne obývala skaly. Prispôsobila sa však ľudské civilizácie a dnes využíva k hniezdeniu a úkrytu kostolné veže, a iné ľudské stavby.

MYŠIARKA UŠATÁ (ASIO OTUS)
Je asi najznámejšou sovou. Výzorom pripomína výra, pretože má na hlave dlhé pierka, ktoré vyzerajú ako uši, ale nie sú. Je hrdzavožltá s tmavými pozdĺžnymi škvrnami. . Žije v listnatých lesoch, kde hniezdi v dutinách stromoch a v opustených hniezdach po dravcoch, vranách a strakách. Vyskytuje sa v Európe, v Ázii a v severozápadnej Afrike. Hniezdi v starých hniezdach dravcov. Myšiarky patria medzi užitočné vtáky, lebo základom ich potravy sú drobné hlodavce. Má vynikajúci sluch, ktorý je výhodou pri love myší a hrabošov, keďže tvoria prevažnú časť jej potravy. To myšiarke zabezpečilo výsadu, že je po celý rok chránená zákonom. Veľkosťou nevyniká, veď má asi 33 - 40 cm.

VÝR VEĽKÝ (BUBO BUBO)
Je najväčšia európska sova; tomu odpovedá aj jeho anglické meno, ktoré sa dá doslovne preložiť ako „orlia sova“. Zafarbenie oboch pohlaví je škvrnité, čierno-hnedo-hrdzavo-žlté. Škvrnky vytvárajú na perí pozdĺžne pásiky. Výr skalný žije v Európe, v Ázii a v severnej Afrike. Dosahuje rozpätie 180 centimetrov a hmotnosti dvoch až troch kilogramov. Najčastejšou korisťou výra sú všadeprítomní drobné zemné hlodavce, to znamená predovšetkým hraboše poľné. Samozrejme nepohrdne ani vtákmi a pravdepodobne i od toho sa odvodzuje určitá averzia denných vtákov k výrovi, ktoré na neho útočia, kedykoľvek ho cez deň uvidia. Pri love sa orientuje predovšetkým sluchom. Cez deň sa skrýva na skalách nebo na starých stromoch, večer vylietava loviť do otvorenej krajiny. Jeho hniezdom je len plytká jamka na zemi alebo na skalnom útese, niekedy však obsadzuje i staré hniezda dravcov. Nevyhýba sa ani blízkosti ľudských sídel, niekedy hniezdi aj v používaných lomoch. Ohrozený, zvlášť chránený.