Kríženie - vznik nových zvierat a rastlín

Všetky psie plemená na svete, od yorského teriéra až po dobermana v podstate pochádzajú z vlka. Človek postupne vyšľachtil toľko odlišných psích rás, až niekedy ťažko uveriť, že všetky patria jednému živočíšneho druhu. Rovnako úspešné bolo i šľachtenie rastlín, či už na vysokovýnosné obilniny, rôzne druhy zeleniny a ovocia, alebo na okrasné kvety, kt. kvitnú oveľa výraznejšie, ako ktorékoľvek kvety prírodné. Podstatou tradičnej pestovateľskej metódy je jednoduché kombinovanie samčích a samičích jedincov s perspektívou, že v novej rastline, či zvierati sa spoja najlepšie rodičovské vlastnosti, napr. vysoká úrodnosť od jedného z rodičov a vysoká odolnosť od druhého. Ale tieto pestovateľské programy trvajú celé generácie a možno ich použiť iba v rámci jedného druhu. Touto tradičnou metódou nemožno- napr. krížením mrkvy s kapustou- vytvoriť nový druh superzeleniny. V modernej dobe však vedci vyvinuli prevratné metódy kríženia. Pomocou jednej z nich, takzvanou bunkovou fúziou, vytvorili r. 1982 v Cambridge kríženca kozy a ovce, teda akúsi „kozovcu“.

Pri bunkovej fúzii sa pomocou chemickej látky- enzýmu- odstránia vonkajšie tuhé bunkové membrány z pohlavných buniek oboch rodičov. Bunky teda chráni už len slabá bunková membrána- protoplast. Ak zmiešame 2 bunk. Protoplasty, môže dôjsť k ich kombinácii, čiže k preľnutiu. Výsledkom môže byť nová forma života, kt. má črty oboch rodičov. V prípade „kozovce“ sa preľnuté bunky umiestnili do maternice ovce a onedlho sa narodilo stvorenie, kt. je kombináciou dvoch druhov: živočích s rohami, kt. má na sebe ovčiu vlnu aj kozie chlpy.
Zaujímavé je, že hoci „kozovce“ sa môžu navzájom páriť, ich potomkami budú vždy len normálne kozy alebo ovce, podľa toho, čie bunky tvoria reprodukčné orgány. V nijakom prípade nebudú mláďatá „Kozoviec“ vyzerať ako ich rodičia. Genetické inžinierstvo
Ďalšou možnosťou je preprogramovať genetický materiál, kt. určuje, aké budú prejavy budúcej rastliny, či zvieraťa. Takto ovplyvnený druh môže poskytnúť lepšie ovce, viac mlieka, alebo dokonca produkty celkom odlišné od toho, čo vie produkovať samotná príroda. To všetko umožňujú postupy genetického inžinierstva. Sú založené na zlučovaní génov z reťazca DNA z jedného druhu s určitou vlastnosťou do štruktúry DNA iného druhu- rastliny, živočícha, alebo dokonca baktérie. Aplikáciou tejto metódy na rastlinách a zvieratách sa dosiahli pozoruhodné výsledky.
Ovce popásajúce sa pri Inštitúte pre fyziológiu zvierat a genetický výskum v škótskom Edinburgu, vyzerajú celkom obyčajne. V skutočnosti sú to chodiace továrne na lieky. Ich genetický kód sa totiž podarilo prestavať tak, že ako súčasť mlieka produkujú i zrážanlivú chem. Látku Faktor IX, kt. sa vyskytuje len v ľudskej krvi a jej nedostatok spôsobuje slabú zrážanlivosť krvi- hemofíliu. Z mlieka od týchto oviec sa dá Faktor IX získať a použiť na liečbu hemofilikov. Zlepšovanie rastlinných a živočíšnych zdrojov potravín
Rastliny ako fazuľa, ďatelina majú schopn. využívať vzdušný dusík takže nepotrebujú veľké dávky dusíkatých hnojív. Najcennejšie by bolo, keby sa obilninám ako pšenica, jačmeň a ryža podarilo takúto gen. Schopnosť vtisnúť. V to prípade by sa ušetrili obrovské peniaze za hnojivá a znížilo by sa aj znečistenie vodných tokov a pôdy dusíkom. Genetickými postupmi sa už podarilo získať rastliny odolné voči chorobám. Vedci vo výsk. stredisku Monsato odstránili gény baktérie Agrobacterium tumefaciens, kt. spôsobuje nádory na rastlinách a nahradili ich génmi užitočnými.

Potom rastlinu infikovali a rastlina si vytvorila vlastnú DNA s novými užitočnými génmi. Podobne sa podarilo zlepšiť i niektoré vlastnosti zvierat. Vedci z univerzít vo Washingtone a Pensylvánii vložili r. 1982 rastový gén potkana do obyčajnej myši. Výsledkom bola „myš-obor“. R. 1986 použila túto techniku experimentálna stanica amerického poľnohospodárstva v Marylande. Vypestovali prasa, kt. v sebe nieslo ľudský rastový hormón, aby bolo väčšie a menej tučné. Dospelé prasa bolo veľké a malo len 5% tuku namiesto 25%. V dôsledku artritídy však bolo chromé. Cudzí gén teda urobil biac, ako sa od neho čakalo. Budúce pokusy si s týmito ťažkosťami budú musieť dať rady.Robiť experimenty, kt. výsledky by priniesli zvieratám utrpenie len preto, aby dávali viac mäsa, by bolo totiž neetické a za istých okolností aj protizákonné.

Zdroje:

Ako funguje svet -