Dýchacia sústava

Funkcia: výmena plynov medzi organizmom a prostredím (vdychujeme O2 a vydychujeme CO2 + vodná para)

1. DÝCHACIE CESTY

A/ Horné dýchacie cesty: nos, nosová dutina, nosohltan
Vzduch, ktorý vdychujeme nosnou dutinou sa na sliznici zvlhčí, oteplí a prečistí.
Sliznica v hornej časti nosovej dutiny obsahuje čuchové bunky, pokračuje do okolitých kostí a vytvára vedľajšie nosové dutiny ( v čelovej, čuchovej, klinovej kosti, v čeľusti).

B/ Dolné dýchacie cesty: hrtan, priedušnica, priedušky

HRTAN: jeho steny sú vystužené chrupkami, štítna chrupka, najväčšia, u mužov ohryzok
Hlasový orgán: hlas vzniká tak, vydychovaný vzduch naráža na hlasivky rozkmitá ich, vzduch sa nad hrtanom rozochvieva, vzniká hlas.

PRIEDUŠNICA: vystužená chrupkami, zostupuje do hrudníka, delí sa na 2 priedušky.

PRIEDUŠKY: vstupujú do P a Ľ pľúc, rozdeľujú sa na menšie a menšie vetvy – úzke priedušničky a tie vedú do pľúcnych mechúrikov (alveoly). V stenách pľúcnych mechúrikov sú pľúcne komôrky opradené vlásočnicami. Z komôrok do vlásočníc vstupuje kyslík a z vlásočníc do komôrok CO2. Dochádza k výmene O2 a CO2 medzi krvou a pľúcami.

2. PĽÚCA
Pokrýva ich jemná blana – popľúcnica, ktorá prechádza do pohrudnice. Medzi nimi je pohrudnicová dutina vyplnená kvapalinou. Výmena vzduchu sa zabezpečuje striedavým zväčšovaním a zmenšovaním hrudníkovej dutiny a objemu pľúc.
DS pomáhajú: dýchacie svaly (bránica, medzirebrové svaly), krv, CNS.
Dýchacie pohyby: vdych a výdych
Dýchanie:
A/ Vonkajšie: Výmena plynov medzi vzduchom v pľúcach a krvou, v pľúcnych mechúrikoch
(1 vdych a 1výdych – 0,5 l vzduchu), počet vdychov za min: 16-18, asi 8l vzduchu, pri námahe 10 x viac. Činnosť pľúc sa vyjadruje pomocou vitálnej kapacity pľúc – maximálny objem vzduchu, ktorý vdýchneme v maximálnom nádychu (ženy-2500-4000 mm3, muži-3500-5000 mm3)
B/ Vnútorné: Výmena plynov medzi krvou a tkanivami, kyslík z erytrocytov (červených krviniek)
prechádza do buniek. V sliznici dýchacích ciest je veľa nervových zakončení. Pri podráždení vznikajú obranné reflexy – kýchanie, kašeľ. Mechanika dýchania:
Nádych: pľúca sa rozpínajú, bránica klesá, nadol Výdych: objem pľúc sa zmenšuje, bránica stúpa nahor.

V pľúcach striedavo klesá a stúpa tlak, preto vzduch prúdi z pľúc do pľúc. Pľúca sú pružne napäté, majú tendenciu sa zmršťovať.

Choroby dýchacích ciest:
Infekčné ochorenia dýchacích ciest sa prenášajú kvapôčkovou infekciou.
Sú to drobné kvapôčky hlienu a slín, ktoré pri kašli, reči a kýchaní prudko vydychujeme. Kvapky obsahujú choroboplodné zárodky. Takto sa šíri : Nádcha, chrípka, zápaly mandlí, TBC.

Vplyv ovzdušia na dýchaciu sústavu
Znečistený vzduch vyvoláva zvýšenú chorobnosť dýchacích ciest. (tepelné elektrárne, priemysel, doprava, kúrenie – SO2, CO2, zlúčeniny dusíka, As, Cl, Pb...). Spôsobujú zápaly priedušiek, zápal pľúc a alergie.
Opatrenia: emisné kontroly, katalyzátory, bezolovnatý benzín, trolejbusy, vysádzanie zelene.
Fajčenie, vdychovanie omamných látok (lepidlá, riedidlá) – dochádza k poškodeniu horných dýchacích ciest a pľúc, k poruchám vedomia a poškodeniu CNS. Môže dôjsť k zaduseniu.

Teplota tela a jej udržiavanie: Človek má stálu teplotu tela TT, 36,5°C (+ - 0,5 °C). Produkcia a výdaj tepla je riadený podlôžkom v medzimozgu.

1.Produkcia:
Teplo v tele vzniká pri chemických reakciách, hlavne vo svaloch a v pečeni. Vznik tepla sa nazýva chemická termoregulácia. 2.Výdaj:
Fyzický dej – fyzická termoregulácia, prebieha:
A/ vyžarovaním (ak teplota prostredia je menšia ako teplota tela)
B/ vedením (ak teplota prostredia je väčšia ako teplota tela)
C/ prúdením (pri pohybe v chladnom prostredí, alebo pri pohybe prostredia)
D/ odparovaním (potom).