Funkcia bunky

Príjem a výdaj látok
Bunka je otvorená sústava. Povrch bunky umožňuje výmenu látok a energie. Plazmatická membrána je polopriepustná – semipermeabilná.

Príjem látok
1.) Difúzia – samovoľný prechod častíc z miest s vyššou koncentráciou do miest s nižšou koncentráciou. Závisí od rozdielu koncentrácie v bunke a v okolí.
- prenikajú len látky s malými molekulami (plyny, etanol, močovina). Väčšie molekuly sa rozpustia vo fosfolipidoch plazmatickej membrány.
2.) Transport pomocou prenášačov – preprava zlúčenín (monosacharidy, aminokyseliny) na vnútornú stranu membrány. Špecificky sa naviažu na bielkoviny na povrchu bunky a uvoľnia sa do cytoplazmy. Bielkoviny – transportné prenášače, bunka prijíma len látky, ktoré potrebuje.
3.) Endocytóza – bunka pohlcuje z okolia látky plazmatickou membránou. Umožňuje to cytoskeletná sústava.
a) Pinocytóza – roztok v podobe malých kvapiek. Cytoplazma sa preliači, odškrtí v podobe mechúrika, membrána sa rozpadne a obsah sa rozptýli v bunke.
b)Fagocytóza – prijíma väčšie čiastočky (baktérie, zvyšky buniek), vytvorí výbežky – panôžky, obklopí čiastočku a uzavrie. Enzýmy ju rozložia. (meňavky, biele krvinky)

Výdaj látok
Bunka vylučuje nepotrebné, nadbytočné, škodlivé látky ako aj enzýmy, hormóny a protilátky.
1.) Difúzia – ak je koncentrácia v bunke väčšia ako v prostredí

2.) Exocytóza – endocytóza v opačnom smere. Mechúrik uzatvára látky zvnútra a uvoľňuje ich do prostredia. (výdaj enzýmov, krvných bielkovín, hormónov tvorených v Golgiho aparáte).

3.) Osmotické javy – sú založené na vyrovnaní koncentrácií v priestoroch oddelených plazmatickou membránou. Osmóza – samovoľný prechod molekúl cez polopriepustnú membránu.

Živočíšna bunka – osmotické javy
- v destilovanej vode bunka praská – osmotická lýza
- molekuly vody vnikajú do bunky, membrána puká
- koncentrácia prostredia je menšia ako v bunke – hypotonické prostredie
- v hypertonickom prostredí voda z bunky uniká, bunka sa zmrští

Rastlinná bunka – osmotické javy
- bunková stena bráni prasknutiu bunky – osmotickej lýze
- rastlinná bunka sa v hypotonickom prostredí nemení.
- v hypertonickom prostredí sa mení objem obsahu bunky, plazm. membr. sa oddelí od bunkovej steny – plazmolýza.

Delenie buniek

Rozmnožovanie je základná charakteristika všetkých živých sústav.
Všetky bunky sa rozmnožujú delením.
Z jednej materskej bunky vzniknú nové samostatné bunky – rovnaké ako materská bunka.

Prokaryotická bunka – delenie
- molekula DNA sa rozdvojí (replikuje)
- každý nový chromozóm prejde k inému pólu bunky
- bunka sa predĺži
- uprostred bunky sa vytvorí priehradka z plazm. membrány a bunkovej steny
- rozdelí sa cytoplazma a ostatné organely
- vznikajú samostatné dcérske bunky

Eukaryotická bunka – delenie

Živočíšna bunka – delenie zaškrtením
Rastlinná bunka – delenie priehradkou z bunk. steny, delenie cytoplazmy a cytopl. Organel

MITÓZA (mitotické delenie)
Chromozómy – dlhé vlákna, ktoré sa na začiatku mitózy skracujú a hrubnú, na jednom mieste sú ohnuté => centroméra (teliesko v mieste ohnutia). Na konci mitózy sa chromozómy rozťahujú.
Telové bunky človeka – 46 chromozómov – Diploidné bunky. Vznikajú delením zygoty – oplodneného vajíčka.
Zygota – splynutím samčej a samičej pohlavnej bunky
Pohlavné bunky – polovičný počet chromozómov 23 (chromozómová sada) – haploidné
Mitotický aparát
Centriola – štruktúra bunky pod povrchom jadrového obalu, mikrotubuly
Deliace vretienko – mikrotubuly, zaniká na konci mitózy

FÁZY MITÓZY
1. Profáza – Chromozómy sa skracujú a hrubnú. Centriola sa rozdelí a nové časti sa presunú oproti sebe. Jadrový obal sa rozpadá, vzniká deliace vretienko a jeho vlákna sa pripájajú k centriolám a centromére.
2. Metafáza – Chromozómy sa zoradia do centrálnej roviny pozdĺžne sa delia.
3. Anafáza – Mikrotubuly vretienka sa skracujú a priťahujú chromozómy k centriolám.
4. Telofáza – Vretienko sa rozpadá, chromozómy sa predlžujú, vytvorí sa nový jadrový obal.
Cytokinéza – bunka sa rozdelí na dve samostatné dcérske bunky.

Výsledkom mitózy sú 2 diploidné bunky.

AMITÓZA
Je to priame delenie. Vyskytuje sa v bunkách pletív a tkanív s vysokým stupňom diferenciácie. Pri delení sa nevytvára centriola, ani deliace vretienko. Jadro sa zaškrtí tvar bunky je piškótovitý a materská bunka sa rozdelí na 2 dcérske.

MEIÓZA
Je to redukčné delenie typické pre haploidné bunky, ktorým vznikajú gaméty => majú len jednu sadu chromozómov

PRIEBEH MEIÓZY
Prvé meiotické delenie
- DNA sa replikuje
- zdvojenie chromozómov prebehne iba raz (profáza,metafáza,1.anafáza,1.telofáza, 1.cytokinéza)
Druhé meiotické delenie (neúplný cyklus)
- po 1. cytokinéze nasleduje 2.anafáza a 2.telofáza s cytokinézou.

Diferenciácia buniek
Vývin mnohobunkového jedinca sa začína delením zygoty, čím sa zväčšuje počet buniek. Delenie prebieha niekoľkokrát. Bunky sa líšia od seba štruktúrou a funkciou.

1.Diferenciácia u jednobunkovcov (napr. premena baktérie na spóru)
Spóra sa tvorí, len ak je baktéria v nepriaznivých podmienkach.
Spóra má hrubú bunkovú stenu, je odolná voči podmienkam prostredia. Bunka sa rozdelí na 2, jedna bunka sa zmení na spóru, druhá zanikne. Schopnosť vytvárať spóry je jednou z genetických vlastností bunky, ktorá sa však realizuje len v nepriaznivých podmienkach.

2. Diferenciácia u mnohobunkovcov (v embryonálnom vývine)
Bunky, ktoré vznikajú delením zygoty sú tvarom rovnaké, ale funkčne odlišné. Z buniek ektodermy vznikajú pokožkové bunky, nervové bunky a bunky receptorov.
Z endodermy vznikajú ostatné bunky (všetky diferencované bunky) => majú rovnaký dedičný základ, sú t o t i p o t e n t n é. Ale vplyvom regulačných mechanizmov sa realizuje vždy iná časť genetického mechanizmu.