Nervová sústava

1. Prijímanie informácií o zmenách vnútorného a vonkajšieho prostredia
2. Triedenie a spracovanie informácií
3. Tvorba výstupných signálov, ktoré privádza k výkonným orgánom

Nervové riadenie činnosti organizmu je dokonalejší systém riadenia ako riadenie hormonálne.
Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka – neurón.
Stavba a funkcia neurónu
Stavba: telo s jadrom, dendrity (krátke výbežky), neurit (dlhý výbežok obalený myelínovou pošvou, ktorá tvorí tukovú izoláciu)
Miesta spojenia neurónov pomocou výbežkov sa nazýva synapsia (zápoj). Súčasťou nervovej sútavy sú i rozkonárené bunky s podpornou funkciou (neurogliá).
Funkcia: tvorba, vedenie a šírenie vzruchov

Vznik a prenos nervového vzruchu: Nervové bunka prijíma podráždenie od zmyslovej alebo inej nervovej bunky a odovzdáva ho ďalšej nervovej, svalovej alebo žľazovej bunke. Odpoveď organizmu na zmenu prostredia sa volá reflex, tvorí sa takto:
1. podráždenie zmyslových buniek – receptora
2. prenos vzruchu dostredivými nervovými vláknami do centrálnej nervovej sústavy (mozog, miecha)
3. vznik odpovede v centrálnej nervovej sústave
4. prenos odpovede odstredivými nervovými vláknami na výkonný orgán – efektor (napr. sval, žľaza)
5. činnosť výkonného orgánu
- táto dráha sa nazýva reflexný oblúk.

Nepodmienený a podmienený reflex
Nepodmienený reflex
- je vrodený, trvalý, druhovo špecifický. Napríklad u mláďat cicavcov cicanie materského mlieka.

Podmienený reflex
Zaoberal sa ním ruský fyziológ I. P. Pavlov. Podmienený reflex sa vytvára počas života. Vzniká pôsobením 2 podnetov, z ktorých jeden je nevýznamný pre organizmus (zvonček) a druhý má biologický význam (slintanie) a vyvoláva odpoveď. Dochádza k dočasnému spojeniu, odpoveď sa dostaví po nevýznamnom podnete, z ktorého sa stáva signálny podnet. Ak podnety prestanú byť spájané, reflex vyhasína.
Pavlov vedel, že keď pes zacíti jedlo, začne slintať (nepodmienený reflex). Keď pred každým kŕmením psa zazvonil, onedlo si pes zvonenie spojil s jedlom a sliny sa mu začali vylučovať už pri samotnom zvuku. Vznikol podmienený reflex.
Podmienené reflexy sú aj učenie a pamäť. Zabúdanie ja vyhasínanie reflexov.
Biologicky významné podnety tvoria 1. signálovú sústavu.
U človeka môžu byť podnetom i myšlienky, ktoré sú základom myslenia, reči a práce - 2. signálová sústava.
Nervová sústava človeka sa delí na centrálnu (ústrednú) a obvodovú nervovú sústavu.

Stavba a funkcia centrálnej nervovej sústavy (CNS)
Centrálnu nervovú sústavu tvorí mozog a miecha.
Mozgovomiechový mok – je vnútorným prostredím CNS, vznáša sa v ňom mozog a miecha. Chráni ich pred otrasmi a nárazmi.
STAVBA A FUNKCIE MIECHY
Stavba: pozostáva z 2 typov tkanív. Jadro je zo sivej hmoty, ktorú obklopuje biela hmota – vedie vzruchy do mozgu a späť.

Funkcia:
1. Sídlo miechových reflexov - Napr. kolenný, patelárny reflex – Po údere na kolennú šľachu dostredivé nervové vlákna privádzajú vzruchy z receptorov v kolennej šľache 4-hlavého svalu stehna zadnými koreňmi do miechy. V mieche vzniká odpoveď, ktorú vedú odstredivé nervové vlákna k výkonnému orgánu – svalu, ktorý sa stiahne, čo sa prejaví ľahkým vykopnutím predkolenia.
2. Prevodová funkcia – správy z receptorov sa môžu cez miechu viesť aj k vyšším oddielom nervovej sústavy. Mozog teda riadi prostredníctvom miechy činnosť kostrových svalov a vnútorných orgánov.
3. Močenie a stolica

STAVBA A FUNKCIA MOZGU
1. Zadný mozog – tvorí ho predĺžená miecha, most a mozoček
A/ Predĺžená miecha – z nej a z mosta vystupuje a vstupuje polovica hlavových nervov. Obsahuje centrá na riadenie životných funkcií – obeh krvi, dýchanie, trávenie. Riadi aj obranné reflexy – kašeľ, kýchanie, zvracanie, rohovkový reflex.
B/ Mozoček – nachádza sa nad predĺženou miechou a mostom. Tvoria ho 2 pologule spojené mozočkovým červom. Usporiadanie sivej a bielej hmoty vytvára na reze strom života. Riadi koordináciu pohybových funkcií, svalové napätie, vzpriamenú polohu tela a udržiavanie rovnováhy.
2. Stredný mozog – je to najmenší oddiel mozgu. Jeho nervy riadia okohybné svaly, nepodmienené zrakové a sluchové reflexy (pohyb v smere podnetu), zrenicový reflex a akomodáciu šošovky.
Od predĺženej miechy cez most, stredný mozog až do medzimozgu prechádza sieť neurónov – retikulárna formácia, ktorá je dôležitá pri prebúdzaní sa zo spánku, pri udržaní stavu bdelosti a pozornosti.
3. Medzimozog – má dve časti lôžko (talamus) a podlôžko (hypotalamus)
A/ Lôžko (talamus) – prepájajú sa v ňom dráhy vedúce do mozgovej kôry. Vnemy v ňom získavajú citové zafarbenie. Sprostredkúva aj reakcie na dotyk, teplo, chlad a bolesť.
B/ Podlôžko (hypotalamus) – pod ním sa nachádza hypofýza – podmozgová žľaza (žľaza s vnútorným vylučovaním), ktorá je sním spojená.
Tvorí regulačné hormóny, ktoré sa krvou dostávajú do predného laloku hypofýzy a tam ovplyvňujú tvorbu jej hormónov a hormóny, ktoré sa ukladajú v zadnom laloku hypofýzy.
Riadi aj činnosť vnútorných orgánov, udržiavanie stálej teploty tela, hospodárenie s vodou a soľami, dýchanie, obeh krvi, príjem potravy a sexuálne funkcie.
4. Predný mozog – tvoria ho 2 mozgové pologule – hemisféry. V spodnej časti sú zhluky sivej hmoty – bazálne gangliá na riadenie pohybov. Vnútro tvorí biela hmota. Na povrchu je mozgová kôra, brázdami členená na závity, skladá sa z lalokov – čelové (riadia reč, rozhodovanie a pocity), spánkové (sluch, vyjadrovanie a pamäť), temenný (bdelosť a zmyslové vnímanie) a záhlavný (zrak). Mozgová kôra spracúva a analyzuje informácie z receptorov, vzniká v nej uvedomenie a hodnotenie prostredia a formovanie vedomej činnosti.
Podkôrové oddiely riadia jemnú úpravu pohybov.
U ľudí píšucich pravou rukou je dominantná ľavá pologuľa (hemisféra) a u ľavákov pravá. Obvodová nervová sústava a jej funkcie

Obvodovú nervovú sústavu tvoria :
1. Miechové nervy – vystupujú z chrbticovej miechy. Je ich 31 párov. Riadia oblasti od krku nadol. Sú zmiešané:
A/ dostredivé nervové vlákna – vychádzajú z receptorov a idú do miechy zadnými koreňmi
B/ odstredivé nervové vlákna – vystupujú z miechy prednými koreňmi, inervujú kostrové svaly
2. Mozgové nervy – z mozgu vystupuje a vstupuje 12 hlavových nervov. Riadia oblasť hlavy.
Napríklad: okohybný, zrakový, čuchový, polohovosluchový, tvárový, trojklanný nerv ...
3. Autonómne nervy – ich vlákna vychádzajú v mozgu a miechy. Riadia vnútorné orgány a hormonálne riadenie. Riadenie autonómnych funkcií má reflexný charakter – nezávisí od našej vôle, neuvedomujeme si ho.