Vírusy, bakterie a sinice

Virológia – náuka o výrusoch

Vírus je nebunková forma, lebo:
-má len jeden druh nukleovej kyseliny (DNA vírusy alebo RNA vírusy)
-nie je schopný rásť a deliť sa
-nemá ribozómy (proteosyntetický aparát)
-nemá metabolický aparát (enzýmy umožňujúce látkovú výmenu)

Reprodukcia vírusu je možná len v hostiteľskej bunke.
Vírus je molekulárny vnútrobunkový parazit na genetickej úrovni- holý genetický program

Tvar : a) guľovitý b) tyčinkovitý, niektoré majú membránový obal

Najmenší vírus je bakteriofág – napáda baktérie (RNA-fágy, DNA-fágy)
-do hostiteľskej bunky vniká len nukleová kyselina

Nukleová kyselina- je nositeľom genetického programu, podľa ktorého vytvorí určitý počet viriónov (sú to častice, ktoré napádajú ďalšie zdravé bunky a spôsobujú ochorenia)
Kapsida- obsahuje NK a slúži na prenos NK do inej bunky

Životný cyklus vírusu
1.Vírus žije ako pokojová forma mimo bunky v neživom prostredí (virión)
2.Infikuje bunku a zmnožuje sa v nej (vírus)
3.Ako virión sa znova uvoľňuje do prostredia

Fázy infekcie vírusom
1.Adsorpcia vírusu na membránu bunky – špecifický proces
2.Vniknutie vírusu do bunky – môže vniknúť celý vírus alebo len NK
3.Obnaženie NK – ak vnikne celý vírus, enzýmy bunky rozložia bielkovinovú kapsidu ako cudzorodú bielkovinu
4.Reprodukcia vírusu – ide o replikáciu NK a o syntézu enzýmov a bielkovín
(Tvorba bielkovin. kapsidy, bielkoviny kapsidy sa tvoria na ribozómoch hostiteľskej bunky)
5.Spojenie NK s kapsidou na virion
6.Uvoľňovanie virionov z bunky – rozpadom bunky alebo bez uhynutia bunky

Delenie vírusov podľa NK
A.RNA vírusy (v.besnoty, v.kliešť.encefal., v.obrny, HIV, v.nádchy, v.chrípky...)
B.DNA vírusy (v. kiahní, v. bradavíc, v.pásového oparu, v.horných dých.ciest...)

Delenie vírusov podľa typu hostiteľa
A.Bakteriofágy (DNA a RNA, do hostiteľskej bunky vniká len nukleová kyselina)
B.Rastlinné vírusy (RNA, pinocytózou vniká do hostiteľskej bunky celý vírus)
C.Živočíšne (onkogénne-spôsobujú nádory)

Patogenéza vírusových ochorení
1.Vstup vírusu do organizmu: cez kožu (pri poranení, cez parazity), cez sliznice
2.Šírenie: krvná lymfatická cesta, nervy
3.Symptómy ochorenia: reakcia organizmu na vírus
4.Vylučovanie: stolica, moč, riasinky dýchacej sústavy
Retrovírusy – obsahujú RNA podľa ktorej sa v infikovanej bunke pomocou enzýmu reverzná transkriptáza vytvorí DNA (napr. HIV)

AIDS – spôsobuje HIV- prejavuje sa stratou imunity
Prenos: pohlavný styk, transfúzia krvi, znečistené ihly a striekačky
Inkubačná doba: 3 roky
Príznaky: pokles hmotnosti, zvýšenie teploty, nočné potenie,hnačky

Ríša: Prvobunkové organizmy (Protocellulata)
Oddelenie : Baktérie (Bacteria)
Bakteriológia : veda o baktériách Zakladatelia :
Louis Pasteur => zakladateľ mikrobiológie
-vynašiel očkovaciu látku proti besnote
-prišiel na princíp profylaxie, uskutočňoval ochranný zakrok pred nebezpečenstvom
Robert Koch => zaoberal sa lekárskou bakteriológiou, objavil Kochov bacil - pôvodcu TBC
Sergej Nikolajevič Vinogradskij => zakladateľ pôdnej bakteriológie

Baktérie sú jednobunkové prokaryotické organizmy.(0,3 – 2 mikrometra)
Zloženie bunky baktérií:
Cytoplazma:ribozómy, bunkové inklúzie, funkcia jadra-molekula DNA poskladaná do slučiek, bakteriochlorofil pre fotosyntézu
Plazmatická membrána: reakcie pre zisk energie
Bunková stena: (peptidoglykan)
diplokokytetrakokysarcínystreptokokystafylokoky

Guľovité baktérie – Koky

bacilydiplobacilyStreptobacilyvibriáspirilyspirochéty

Tyčinkovité baktérie – bacily vibriá
spirily
spirochéty
Baktérie v nepriaznivých podmienkach tvoria spóru s hrubostenným obalom.

Rozmnožovanie
A.Pohlavne – priečnym delením
B.Nepohlavne – konjugáciou: dochádza k dočasnému spojeniu a výmene genetického materiálu

Rozdelenie podľa výskytu
A.Pôdne-viažu dusík na koreňoch bôbovitých rastlín (hľúzkovité al. nitrifikačné baktérie)
B.Kvasné-nachádzajú sa v mlieku
C.Cudzopasné-spôsobujú choroby (TBC, mor, tetanus..)

Rozdelenie podľa prostredia v ktorom žijú
A.Aeróbne-žijú v prostredí s atmosferickým O2 , vzniká voda a CO2
B.Anaeróbne-atmosferický O2 je pre ne toxický

Rozdelenie podľa spôsobu výživy
A.Autotrofné-prebieha v nich fotosyntéza
B.Heterotrofné-neprebieha v nich fotosyntéza, živiny získavajú z iných organizmov
Saprofity-rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov, napokon ich mineralizujú
Parazity-organické látky získavajú z tiel živých organizmov
C.Symbiotické-spolunažívajú s inými organizmami
Výskyt : všade okrem krvi zdravého človeka

Očkovanie : priame – do tela sa dostane protilátka
nepriame – do tela sa dostanú oslabené baktérie, organizmus si protilátky vyrobí sám
Využitie
Potravinárstvo – výroba mliečnych výrobkov, masla, okyslovanie smotany, výroba octu z etanolu
Výroba antibiotík – tetracyklín, streptomicín, chloranfenikol
Bakteriálne choroby
1.Infekcie
2.Choroby dýchacej sústavy (angína, šarlach, zápal plúc, zápal mandlí, TBC)
3.Zápal mozgových blán
4.Choroby pohlavnej sústavy
5.Choroby močovej a tráviacej sústavy
Ríša: Prvobunkové organizmy (Protocellulata)
Oddelenie : Sinice (Cyanophyta)
Sú to prokaryotcké autotrófne rastliny.

Bunka siníc
Vonkajšia cytoplazma : chromatoplazma, obsahuje tylakoidy, ktoré obsahujú farbivá:
Chlorofil α – zelené farbivo na fotosyntézu
Betakarotén – oranžové farbivo
Fykocyanín – modrozelené alebo sivohnedé
Fykoerytrín – červené
Pri fotosyntéze vzniká sinicový škrob (α-1, 4-polyglukan)

Stredová cytoplazma : centroplazma, DNA, ktorá nie je od cytoplazmy oddelená membránou a ribozómy

Bunková stena

Žijú jednotlivo alebo v kolóniách

Rozmnožovanie
Priečnym delením – nepohlavne

Výskyt
Všade v prírode, aj v podmienkach nevhodných pre iné organizmy. Niektoré znášajú vysoké teploty a tlak.
Sú to najstaršie organizmy na Zemi, vyskytujú sa v planktóne – majú pseudovakuoly, ktoré umožňujú vznášanie sa vo vode.
Niektoré sinice tvoria s hubami lišajníky.

Vodný kvet – na rybníkoch a stojatých vodách ho tvoria kolónie premnožených siníc.

Význam
Indikátory znečistenia vôd
Potrava pre iné živočíchy.