Objavenie zákonov dedičnosti českým mníchom Gregorom Mendelom v roku 1860 sa stalo začiatkom genetiky. Zloženie génov však ešte nebolo známe. Až v roku 1952 Američania James Watson a Francis Crick objavili štruktúru desoxyribonukleovej kyseliny - DNK, dlhej molekuly, obsiahnutej v jadre buniek, ktorá je stočená do tvaru chromozómov. Táto molekula sa skladá približne z troch miliárd zložiek tvorených štyrmi druhmi nukleotidov, ktorých spojením do reťazca vzniká genetická informácia. Asi stotisíc génov obsahuje genetický kód potrebný na to, aby bunka vyrábala bielkoviny. Niektoré bunky genetický kód majú, iné nie. Veľké množstvo DNK gény neobsahuje a treba objaviť, na čo slúži. Od objavu DNK uskutočnila molekulárna biológia veľký pokrok. Biotechnológie, ktoré sa zrodili na začiatku osemdesiatych rokov umožňujú manipulovať so stále zložitejšími organizmami tak, aby sa prejavili vlohy, ktoré normálne nemajú. Umožňuje to skvalitnovať osivá a zvyšovať odolnosť rastlín, vyrábať v dostatočnom množstve vzásne substancie na farmaceutické účely. Genetika čoskoro umožní prenatálne vyhľadávanie dedičných chorôb. Sú to fantastické možnosti, ktoré otvárajú cestu eugenike, triedeniu človeka človekom za účelom ,,vylepšenia" druhu. So znalosťami poškodených génov a pomocou genetického inžinierstva možno uvažovať o genetických liečebných metódach, ktoré by boli schopné nahradiť poškodeneé gény pri mnohých chorobách, ako sú dedičné choroby alebo rakovina.