Rozmnožovanie organizmov

Pohyb, dýchanie, dráždivosť, rast a rozmnožovanie patrí medzi hlavné prejavy života. Základnou vlastnosťou prírody je jej obnovenie. Zachovanie rastlinného, živočíšneho druhu aj človeka je zabezpečené rozmnožovaním. Základom živých organizmov je BUNKA. Všetky životné prejavy, ktoré sú charakteristické pre organizmy, sa vyskytujú už v bunke. Pri dostatku živín bunka rastie a vyvíja sa. Rozmnožuje sa väčšinou delením. Z jednej materskej bunky vznikajú dve dcérske bunky.

Triedenie organizmov:baktérie
huby
rastliny
živočíchy

BAKTÉRIE – sa rozmnožujú (črievička):
- nepohlavne – priečnym delením sa predĺži veľké a malé jadro
(bunka sa priečne zaškrtí a obidve polovice bunky sa delia a dorastú)
- pohlavne – dve črievičky sa spoja bunkovými ústočkami a vymenia si časti malého
jadierka – genetické informácie. Po zložitých zmenách sa nakoniec z dvoch
črievičiek vyvinie 8 nových jedincov.

HUBY a machy sa rozmnožujú výtrusmi. Huby majú na spodnej strane klobúka vrstvu zloženú z veľkého množstva rúročiek alebo lupeňov, ktoré sú vystlané vrstvou buniek nazývaných rúcho. Na týchto bunkách sa tvoria výtrusy. Z výtrusov vyklíči nové podhubie.
Papraďorasty a plavúne majú na riedkej olistenej stonke 2 klasy výtrusníc, prasličky majú
na vrchole klas výtrusníc a paprade majú výtrusnice na spodnej strane listu.

RASTLINY sa rozmnožujú pohlavne a nepohlavne (vegetatívne). Nepohlavné rozmnožovanie (vegetatívne) - je rozmnožovanie vyživovanými časťami tela
- koreňom – chren, malina
- poplazmi – jahoda
- koreňovými odrezkami – chren
- stonkovými odrezkami – muškát, egreš, ríbezľa
- listovými odrezkami – begónia
- podzemkom – veternica, kosatec
- cibuľou – tulipán, snežienka, narcis, cibuľa kuchynská
- hľuzami – zemiak (ľuľok zemiakový)

Pohlavné rozmnožovanie – splynutie samčej a samičej pohlavnej bunky (oplodnenie vajíčok, ktorému predchádza opelenie kvetu)
Rastlinné rozmnožovacie orgány sú tyčinky (samčia časť kvetu) a piestik (samičia časť kvetu). Rastliny ktoré majú v 1 kvete tyčinky a piestik, sa nazývajú obojpohlavné rastliny (napr. čerešňa, tulipán).V tyčinkách a piestikoch dozrievajú peľové zrnká a vajíčka. Dozreté peľnice prasknú a sypú sa peľové zrnká. Peľové zrnká sa zachytávajú na lepkavej blizne. Prenesenie a zachytenie peľu na blizne sa nazýva opelenie. Opelenie rastlín svojím peľom je samoopelenie. Opelenie cudzím peľom toho istého druhu je cudzoopelenie.
Peľové zrnká majú vzduchové vrecká, aby ich unášal vietor. Pri opelení vyrastie z peľového zrnka na blizne piestika peľové vrecúško, ktoré postupne rastie cez čnelku piestika k vajíčku.

Borovica – samičie šističky sú zložené z mnohých tyčiniek. Peľové zrnká sú žlté, peľové zrnko má 2 vzduchové vačky, čo umožňuje unášanie vetrom. Peľ je samčia pohlavná bunka. Na iných konárikoch vyrastajú fialovočervené šištičky. Samičia šištička je zložená zo šupín, na ktorých sú vajíčka. Za každou šupinou sú 2 vajíčka – samičie pohlavné bunky. Vietor prenesie peľ na povrch vajíčka, čo sa nazýva opelenie.

ŽIVOČÍCHY sa rozmnožujú najmä vajíčkami alebo rodia živé mláďatá.
Nepohlavné rozmnožovanie – pučanie (na tele vyrastú púčiky, ktoré dorastajú a postupne sa oddelia od materského tela. Nový jedinec žije samostatne.) – napr.nezmar v lete z radu pŕhlivcov.
Pohlavné rozmnožovanie splynutím samičej bunky vajíčka a samčej bunky spermie. Spojením pohlavných buniek nastane oplodnenie. Z oplodneného vajíčka sa vyvinie nový jedinec.

Vývin mnohobunkového živočícha:
PRIAMYNEPRIAMY

Poznáme obojpohlavné živočíchy, kde v 1 jedincovi vznikajú pohlavné bunky vajíčka a spermie. Z vajíčka sa priamo alebo nepriamo vyvinie mladý jedinec

Medzi obojpohlavné živočíchy patria:
s PRIAMYM VÝVINOM
ploskavce,  mäkkýše (pri párení sa vymieňajú spermie, ktoré oplodnia vajíčka) obrúčkavce

s NEPRIAMYM VÝVINOM
hlístovce (rozmnožujú sa vajíčkami, v tele hostiteľa sa vyvinie larva, ktorá v tenkom čreve dorastie na dospelú hlístu)
lastúrniky (z oplodnených vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa prichytia na žiabre, neskôr na telo rýb, kde cudzopasia, potom klesnú na dno, rastú a samostatne sa pohybujú.

Poznáme živočíchy s vyvinutou pohlavnou dvojtvarosťou - ♀samička a ♂samček majú rôznu veľkosť tela, váhu, prípadne zafarbenie tela. Medzi takéto živočíchy patria:
s PRIAMYM VÝVINOM
z článkonožcov pavúkovce – napr. križiaky (samička kladie oplodnené vajíčka na chránené miesto, opradie okolo neho zámotok, na jar sa z oplodneného vajíčka liahnu  pavúky podobné dospelým)  z článkonožcov kôrovce – napr. rak riečny (samička v zime kladie vajíčka, z ktorých sa v lete liahnu mladé raky, podobajú sa dospelým jedincom)

s NEPRIAMYM VÝVINOM
z článkonožcov pavúkovce – napr.
kliešť (samička kladie vajíčka, z ktorých sa vyvinú larvy, ktoré cudzopasia na myšiach, hrabošoch, neskôr sa z larvy vyvinie dospelý jedinec)
z článkonožcov hmyz – ÚPLNOU PREMENOU (z vajíčka sa vyvinú larvy, ktoré sa niekoľkokrát zvliekajú, nakoniec dospelý jedinec-napr.vážka)
- NEÚPLNOU PREMENOU (z vajíčka larva, z larvy dospelý hmyz, ktorý má krídla a je schopný rozmnožovať sa)

Podľa oplodnenia vajíčka rozoznávame vnútorné alebo mimotelové (vonkajšie) oplodnenie.

Keď samec oplodní vajíčko vnútri tela samice hovoríme o VNÚTORNOM OPLODNENÍ. Vyskytuje sa u živočíchov:
zo stavovcov u niektorých plazov (samica znáša vajíčka v kožovitom obale, z nich sa liahnu mladé jašterice, užovky, korytnačky)
zo stavovcov u vtákov (Oplodnené vajíčko postupuje vajíčkovodom, kde sa okolo neho vytvára bielok, dve papierové blany a napokon (vápenatá) škrupina. Na tupom konci vajca je vzduchová komôrka. Základom zárodku je zárodočný disk.)
zo stavovcov cicavce (splynutím spermií a vajíčok dochádza k oplodneniu a vnútri, v maternici sa vyvíja zárodok, ktorý sa vyživuje z materskéhotela.

MIMOTELOVÉ OPLODNENIE prebieha u živočíchov:
zo stavovcov u rýb (v tele samice je veľké množstvo vajíčok-ikier. V tele samca sú pohyblivé pohlavné bunky spermie. Neresením -vypúšťaním zrelých pohlavných buniek sprevádzaných tesným kontaktom samíc a samcov, počas ktorého dochádza k mimotelovému oplodneniu vajíčok – ikier. Z oplodneného vajíčka sa o 5-6 dní vyliahne malá rybka – na tele má žĺtkové vrecúško s výživnými látkami. Po 3 – 8 dňoch obal prasnke a zárodok sa začne samostatne živiť) zo stavovcov u obojživelníkov – žiab (samica kladie veľké množstvo vajíčok. Oplodnenie nastane mimo tela. Vajíčka sú chránené huspeninovitým obalom. Z vajíčok sa vyliahnu
larvy, ktoré sa nazývajú žubrienky. Podobajú sa na dospelé žaby)

Živé mláďatá sa rodia – hovoríme o živorodých živočíchoch:
zo stavovcov u niektorých plazov – slepúchy a vretenice (vyvíjajú sa vo vajíčku vnútri tela)
zo stavovcov u niektorých cicavcov - králik (nový jedinec sa vyvíja v tele samice 30-31 dní a rodia sa holé a slepé.).