Takýto systém je ťažko vymodelovať a ešte ťažšie je zrátať všetky dôsledky, vrátane tých, ktoré môžu postihnúť geologické prostredie: topenie ľadovcov a zvýšenie hladiny vody v svetových oceánoch, morská trangresia na nížinné oblasti kontinentov; narušenie rovnovážneho stavu permafrostu (dlhodobo zamrznutej pôdy) na obrovských priestoroch súše; podstatné zmeny hydrologického cyklu, vrátane zvýšenia zrážok, odtoku vôd, zintenzívneného zvetrávania i odnosu horninového materiálu, slovom – podstatné pretvorenie prírody. V každom prípade treba spomaľovať vývoj týchto i podobných procesov, ktorých negatívne tendencie sú už dnes dostatočne jasné. Je iba samozrejmé, že veda sa musí čoraz viac usilovať o širšie, hlbšie i komplexnejšie poznávanie zákonov, ktorými sa riadi krátkodobý a dlhodobý vývoj systémov geosféry, ich interakcie a najmä vzťahy k ľudskej hospodársko-technickej činnosti.