referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Piatok, 6. decembra 2019
J.G. Mendel
Dátum pridania: 14.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Nelleh
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 265
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 1m 50s
Pomalé čítanie: 2m 45s
 
J . G . Mendel , ktorý položil základy genetiky ako vednej disciplíny , skúmal zákonitosti , spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov u organizmov , pri krížení hybridov ( najmä hrachu Pisum sativum ) z kvantitatívneho hľadiska a na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov u hybridov , ktoré získal jednotlivých dcérskych generáciách , sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá . Mendel krížil rastliny tak , že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu , z ktorého odstránil tyčinky , aby nenastalo samoopelenie . Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu , obalil kvet papierom alebo gázou . Pri svojich pokusoch používal dve dedičnosti . Dedičnosť s úplnou dominanciou ( dominantný gén úplne prevláda nad recesívnym génom ) a dedičnosť s neúplnou dominanciou ( dominantný gén úplne nepotlačí recesívny gén , a preto sa naraz objaví nový znak ako výsledok zmiešania obidvoch génov ) .

Mendelove pravidlá :
Pokusy , ktoré vykonal Mendel s hrachom , a matematicko – štatistické vyhodnotenie výsledkov ho priviedli k niektorým zákonitostiam , ktoré sa v genetike označujú ako Mendelove pravidlá .

1 . Pravidlo uniformity hybridov – všetci príslušníci prvej dcérskej generácie sú fenotypicky aj genotypicky rovnakí .
2 . Pravidlo štiepenia znakov – keď sa krížia medzi sebou príslušníci prvej dcérskej generácie , zjavujú sa u ich potomkoch dominantné a recesívne znaky oboch rodičov .
3 . Pravidlo o čistote gamét – pohlavné bunky hybrida zostávajú genotypicky čisté , nezmenené .
4 . Pravidlo o nezávislej kombinácií génov – vlohy jedného páru sa voľne kombinujú a dedia nezávisle od vlôh iných párov .

Monohybridizmus :
Keď Mendel krížil hrach s guľatými semenami s odrodami s hranatými semenami , v generácií F1 ( prvá dcérska generácia ) boli všetky jedince rovnaké .Keď skrížil príslušníkov generácie F1 , dostal v generácií F2 ( druhá dcérska generácia ) väčšiu časť guľatých a menšiu časť hranatých semien . Pri veľkom počte krížencov zistil , že ich pomer bol 3 : 1 .
 
Zdroje: Štefan HojaStrana: Biológia str. 184 - 190, Vydavateľstvo: Osveta
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.