Stupeň výživy rastlín draslíkom sa prejavuje na vonkajšom tvare a anatomickej stavbe jednotlivých orgánov rastlín. Steblá obilnín majú pri nedostatku draslíka krátke internódiá, rastliny slabšie odnožujú, listy sú ovisnuté, hoci rastlina je dostatočne zásobená vodou. Pre veľkom nedostatku draslíka sa objavujú na čepeliach listov hnedé škvrny. Pre nerovnomernosť rastu listovej čepele sú listy nepravidelné. Rastliny sú málo odolné proti hubovým chorobám. Korene cukrovej repy a zemiakové hľuzy ľahko zahnívajú. Príznaky hladovania sa prejavujú najprv na starých listoch, pretože mladé listy určitý čas využívajú draslík zo starých orgánov. Pri nedostatku draslíka sa slabo diferencuje koreňová sústava, znižuje sa počet koreňových vláskov, koreň je krátky. Semená majú zníženú klíčivosť, ovocie a plody sa ťažko uskladňujú a majú zlú kvalitu. Symptómy nedostatku draslíka sa prejavuje svetlo zeleným sfarbením listov. Pri karfiole sa objavujú kučeravé, svetlo zelené listy. Medzi rastliny náročné na draslík, sa okrem už spomínaných zemiakov, CR, zaraďujú aj karfiol, fazuľa, hrach a špenát.

Draslík je v rastline veľmi pohyblivý a môže sa redistribuovať zo starších do mladších pletív. Dokazuje to aj fakt, že vo floémovej šťave tvorí až 80 % obsahu všetkých katiónov. Spomedzi katiónov sa v metabolizme rastliny najviac uplatňuje draslík. Jeho príjem je vysoký aj vtedy, keď ho je v pôdnom roztoku relatívne málo. Hlavným rysom sorpcie draslíka je aktívny príjem v smere jeho elektrochemického gradientu („do kopca“). Jeho retencia v bunkách je poerne vysoká a vyplavuje sa v stresových situáciách. Kompetetívne ovplyvňuje príjem H, Ca, Mg a Na.
Je zaujímavé, že počas rastu sa obsah K v bunkách nemení. Pre metabolizmus bunky je významný K cytoplazmy vo vakuolách, v ktorých sa nachádza v soliach (KNO, KCl) má iba fyzikálny význam (osmotický). Z toho vyplýva, že K má význam:

1.v aktivácii enzýmov
2.v stabilizácii konromačného stavu enzýmov a membrán
3. v regulácii turgoru, objemu buniek a osmotického stavu
4.v konzervácii energie viazanej na membrány, v ktorej je hlavným sprievodným iónom protínovej pumpy
5.v cytoplazmatickej regulácii pH

Príjem, resp. výmena iónov medzi cytoplazou a okolím sa uskutočňuje aj tzv. iónovými pumpami.Tieto predstavujú bielkoviny, ktoré prenášajú – pumpujú ióny z jednej strany membrány na druhú. Týmto spôsobom môže dojsť napríklad k príjmu K vzájomnou výmenou za katión vodíka v cytoplazme. Príjem K koreňmi rastlín závisí od jeho koncentrácie v pôdnom roztoku.

Celkovo možno zhrnúť, že v procese evolúcie živé organizmy prijímali len tie prvky,ktoré svojimi fyzikálno – chemickými vlastnosťami najviac zodpovedali ich potrebám. Preto prítomnosť každého prvku je prísne špecifická a daný prvok nemôže byť nahradený iným prvkom podobných vlastností. Každý prvok má nielen fyzikálno – chemické vlasntosti ale aj funkcie, pri ktorých sa dosahuje maximálna ekonomičnosť reakcií. Z týchto pozícií účasť draslíka v životnom procese organizmu je špecifická a polyfunkcionálna.