Zrážkové pomery
-priemerný úhrn zrážok za rok je 853 mm
-priemerný úhrn zrážok v zimnom období ( X.-III.mesiac) je 417 mm
-priemerný úhrn zrážok vo vegetačnom období (IV.-XI.mesiac) je 436 mm

MesiacI.II.III.IV.V.VI.VII.VIII.IX.X.XI.XII.
Zrážky [mm]606357508890787258689079

-hrúbka snehovej pokrývky je v Novej Bani maximálne 27 cm a na Vtáčniku vyše 140 dní.
-Trvanie snehovej pokrývky je v Novej Bani 101 dní a na Vtáčniku vyše 140 dní.

Hydrologická charakteristika územia
Voda sa záčastňuje v pôdotvornom procese tým, že podmieňuje rôzne fyzikálne, fyzikálno-chemické a najmä biologické pochody. Pôsobenie vody sa prejavuje prenášaním pôdnych častíc pri zvetrávaní a ovplyvňovaní súdržnosti pôdy. Zásoba vody podmieňuje jej rôznu konzistenciu, fyzikálno-chemické vlastnosti, tepelný a vzdušný režim.

Všeobecná charakteristika vodstva
Hlavným vodným tokom okresu Žarnovica je rieka Hron. Hron pramení pri Švermove na západnom okraji Slovenského raja v nadmorskej výške približne 980 m.n.m. Celková dĺžka toku je 270 km. Podľa týchto charakteristík je spád rieky medzi prameňom a ústím 875 metrov a sklon 3,24 % . Plocha povodia Hrona od prameňa po ústie je 5464,56 km. Od Banskej Bystrice je tok Hrona širší ako 20 metrov. Časť okresu Žarnovica patrí do povodia rieky Váh, je to malé územie v k.ú. Veľká Lehota a Malá Lehota, kde pramení oblasť rieky Žitava.

Geologicko-litologické pomery
Geologický podklad územia okresu je tvorený riolitmi a andezitmi, ktoré sú čiastočne pevné a čiastočne úlomkovité. Okolie Novej Bane je budované neogénnymi vulkanicko-tektonickými komplexmi. Najviac rozšírenými sú pyroklastiká andezitov prípadne horniny, ktoré vznikli premiestnením pyroklastického materiálu (svahoviny). Charakter týchto hornín bol podmienený spôsobom ich ukladania počas alebo po sopečných erupciách. Andezity sa tu vyskytujú ako zvyšky niekdajších lávových prúdov. Ich dnešný vývoj je podmienený eróznymi procesmi, pri ktorých vznikol dnešný reliéf. V okolí Novej Bane sú aj malé oblasti bazaltov. Podložie mladovulkanického treťohorného komplexu tvoria slabšie druhohorné a prvohorné časti zastúpené krištalickými bridlicami a granitoidnými horninami ktoré sú známe z hĺbkového vrtu v Novej Bani. Svojim tektonickým usporiadaním patrí územie tohto okresu do oblasti stratovulkánov. V bezprostrednom okolí rieky Hron sa nachádzajú riečne sedimenty. V okolí Novej Bane sú plošinové a stráňové sedimenty. Väčšinu územia okresu pokrývajú usadeniny vzniknuté na stratovulkanických horninách. V oblasti Župkova a Horných Hámrov sú oblasti zosunov hornín. Z hľadiska odolnosti sú tu horniny, ktoré sú zaradené do prvého stupňa (výlevné – magmatické horniny) a do tretieho stupňa (úlomkovité – sedimentárne horniny). Z procesov, ktoré najviac ovplyvňujú zemský povrch, prevládajú procesy fluviálne (činnosť tečúcej vody). Len v údolí Hrona sú akumulačno-erózne procesy.

Porast
Zastúpenie stromov v údolí Hrona je stredné a kroviny sú zastúpené riedko, vo vrcholových častiach pohorí sú stromy zastúpené stredne a kroviny veľmi dobre, ostatné oblasti sú lesná plocha. Z drevín sú najrozšírenejšie borovica, smrek, agát, dub, buk a ostatné listnaté stromy. Najväčšie súvislé porasty tvorí buk a jedla. Porasty okresu sú ovplyvnené exhalátmi zo Žiaru nad Hronom a z Hornonitrianskej kotliny. Exhaláty sa prejavujú väčšinou ojedinelými nekrózami (odumieraním) stromov, znížením výskytu lišajníkov.