3. Pedologická charakteristika vybraných pôdnych typov
Pôdy
Prevládajúci pôdny typ v blízkosti Hrona sú nivné pôdy (fluvizem-typická), v kotlinách a v nízkych častiach pohorí pôdy hnedé, vo vyšších častiach pohorí podzoly. Z pôdnych druhov prevažujú pôdy hlinité, menej pôdy piesočnaté. Sú väčšinou bez hrubých častíc (skeletu), na viacerých miestach stredne skeletnaté. Poľnohospodárske pôdy sú veľmi málo produkčné, lesné pôdy sa označujú za menej dobré.
Fluvizem
Patrí do skupiny nivných pôd. Tieto pôdy vznikali na mladých aluviálnych sedimentoch. Sú charakteristické procesom akumulácie humusu, ktorý je alebo bol rušený záplavami alebo akumuláciou v podmienkach so zvýšenou alebo periodicky zvýšenou hladinou podzemnej vody. Do tejto skupiny patrí fluvizem. Fluvizeme majú ochrický nivný A – horizont a spravidla sa prejavujú aj náznaky glejového Gr – horizontu. Nachádzajú sa na recentných fluviálnych uloženinách. Hladina podzemnej vody, ktorá ovplyvňuje pôdotvorné procesy kolíše v závislosti od stavu vody v toku. V jarnom období je hladina bližšie k povrchu pôdy, prípadne je pôda zaplavená. Koncom leta i na jeseň môže byť v hĺbke až dva metre pod povrchom. Ak je pôda zaplavovaná, tak sa na povrchu usadzujú sedimenty rôzneho zloženia. V rámci tohto pôdneho typu rozlišujeme šesť subtypov:
- fluvizem typická (FMm) bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov (s výnimkou možných náznakov Gr – horizontu do 100 cm) na stredne ťažkých uloženinách.
- fluvizem psefitická (FMf) bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov (s výnimkou možných náznakov Gr – horizontu do 100 cm) na psefitických uloženinách s rôznou textúrou jemnozeme (prevláda frakcia väčšia ako 2 mm, v prevažnej časti pedonu do 60 cm od povrchuň).
- fluvizem arenická (Fma) bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov (s výnimkou možných náznakov Gr – horizontu do 100 cm) na piesočnatých uloženinách (frakcia 0,05 – 2 mm nad 70 %, frakcia menšia ako 0,001 mm pod 18% v prevažnej časti pedónu do 60 cm od povrchu).
- fluvizem pelická (FMp) bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov (s výnimkou možných náznakov Gr –horizontu do 100 cm) na ílových uloženinách (frakcia menšia ako 0,001 mm nad 30 % v prevažnej časti pedónu do 60 cm od povrchu).
- fluvizem glejová ( FMg) s oxidačnými znakmi glejového horizontu v A – horizonte a s glejovým diagnostickým Gr – horizontom pod Go – horizontom do 100 cm od povrchu.
- fluvizem slancová (FMc) s náznakmi slancového B – horizontu (štruktúrne znaky – minimálna peptizácia koloidov) a s obsahom výmenného Na+ 5-20 %.
Klasifikácia ďalej vyčleňuje päť typov fluvizeme: nasýtená, kyslá, karbonátová, alkalická, solančáková; a tri formy: akumulovaná, prekrytá, antropogénna
Usporiadanie horizontov je nasledovné: Aon – C (Ao – A/Cc – Cc – Goc).
Z vyčlenených pôdnych subtypov, variet a foriem je zrejmé, že fluvizeme majú rôznorodé vlastnosti a rozdielnu produkčnú schopnosť. Podľa charakteru aluviálneho náplavu môžu byť kyslé ( v humídnejších oblastiach), neutrálne a alkalické, piesočnaté až ílovité, kremičité aj karbonátové. Obsah humusu je nízky, ale aj vysoký (najčastejšie 1,5 až 2,5 %) a často závisí od množstva vodou naplnených humifikovaných organických látok. Na vlastnosti fluvizemí vplýva najmä ich zrnitosť a obsah uhličitanov. Z charakteristiky vyplýva, že tieto pôdy sú buď veľmi úrodné, ale môžu byť aj málo úrodné. Pri zúrodňovaní fluvizemí treba v prvom rade upraviť nivný režim, reguláciou vodných tokov a prípadne i odvodnením. Aktuálne je aj prehlbovanie ornice po poredchádzajúcom podrývaní, hĺbkové kyprenie (na ťažkých substrátoch), vápnenie (najmä kyslých pôd) a hnojenie organickými hnojivami. Ochrický horizont (Ao) je spravidla mladý, plytký, vyvinutý na silikátových a karbonátových materských horninách s mocnosťou do 10 cm, pod ktorým sa nachádza pevná hornina alebo horizont s mocnosťou do 25 cm s obsahom humusu menším ako 1 % na nespevnených sedimentoch. Tieto horizonty sú prítomné na mladých aluviálnych sedimentoch s iniciálnym pôdotvorných procesom (ochrický nivný horizont).
