referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Simona, Šimon
Piatok, 30. októbra 2020
Geologicko-pedologická charakteristika územia Žarnovice
Dátum pridania: 14.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kikulinos
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 112
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 14m 10s
Pomalé čítanie: 21m 15s
 

Kambizem
Spolu s andozemou patrí do skupiny hnedých pôd. Majú kambický B – horizont, ktorý vznikol v procese hnednutia, alterácie, oxidického zvetrávania (fyzikálne a chemické premeny prvotných minerálov a tvorba ílových minerálov). Kambizem je charakteristická prítomnosťou kambického B – horizontu, ktorý sa nachádza pod ochrickým až melanickým A – horizontom. Pôdy tohto typu sú veľmi heterogénne, lebo sa nachádzajú na najrozličnejších materských horninách (vyvreté, metamorfované, sedimentárne) rôzneho mechanického (zrnitostného) zloženia. To podmieňuje ich druhovú a subtypovú pestrosť. V procese hnednutia dochádza k zafarbeniu horizontu hydrolízou uvolnenými amorfnými oxidmi a hydroxidmi železa alebo železom v komplexných zlúčeninách – cheláty. K hnednutiu ďalej prispievajú aj procesy tvorby ílu. Vývoj kambizemí je doprevádzaný v závislosti od klími vyluhovaním a acidifikáciou.
V rámci pôdneho typu kambizeme rozoznávame 11 subtypov:

  • Kambizem typická (KMm) bez ďalších podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náznakov
  • Kambizem psefitická (KMf) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutého na psefitických substrátoch, s rôznou textúrou jemnozeme
  • Kambizem arenická (Kma) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutých na piesočnatých substrátoch.
  • Kambizem pelická (KMp) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutého na ílovitých substrátoch.
  • Kambizem rendzinová (KMv) s alteračnými znakmi v B – horizonte, podmienenými prevažne vyluhovaním karbonátov v časti pedónu pod A – horizontom a s karbonátovým C – horizontom.
  • Kambizem eutrická (Kme) s vyvinutým sorpčne nasýteným melanickým A – horizontom, nad kambickým diagnostickým horizontom, na zvetralinách ultrabázických hornín.
  • Kambizem dystrická (KMd) s nasýtenosťou sorpčného komplexu minimálne v Br – horizonte menšou ako 30 %, u lesných pôd aj s náznakmi podzolového Bs – horizontu.
  • Kambizem andozemná (KMn) s náznakmi andického diagnostického A – horizontu s objemovou hmotnosťou menšou alebo rovnou 0,9 g cm, nad výrazným kambickým B – horizontom (väčšej hrúbky ako A – horizont) s niektorými znakmi kambického andozemného diagnostického B – horizontu.
  • Kambizem luvizemná (KMl) s náznakmi luvického diagnostického horizontu v časti B - horizontu.
  • Kambizem pseudoglejová (KMg) s náznakmi mramorovaného diagnostického horizontu.
  • Kambizem rubifikovaná (KMr) s kambickým B-horizontom na rubifikovaných substrátoch.

Klasifikačný systém ďalej vyčleňuje dve variety kambizeme : nasýtená, kyslá; a dve formy: akumulovaná, antropogénna
Stratigrafia pôdneho profilu je nasledovná: A – Bv – C (Ao – Ao/Bv – Bv – B/C – C – R)

Kambizeme sú najrozšírenejším pôdnym typom v SR. Nachádzajú sa v rôznych nadmorských výškach, podľa čoho rozlišujeme kambizeme nižších polôh 300 – 600 m.n.n. Priemerná ročná teplota 6 – 9 °C, ročný úhrn zrážok 600 – 900 mm a kambizeme vyšších polôh nad 600 m.n.m., priemerná ročná teplota 4 – 7 °C, ročný úhrn zrážok 800 – 1200 mm. V nižších polohách je v dôsledku vyššej mineralizácie nižší obsah humusu 2 – 3 %, ale jeho kvalita je lepšia v porovnaní s vyššími polohami, kde obsah kolíše od 4 – 6 %. Rozdiely sú aj v hodnotách pH. V nižších polohách je slabo kyslé (neutrálne) a vo vyšších polohách kyslé – extrémne. Celková sorpčná kapacita je taktiež rozdielna a závisí hlavne od zrnitostného zloženia. Nasýtenosť sorpčného komplexu je nízka od 30 – 50 % (vyššie hodnoty platia pre kambizeme nižších polôh.) Úrodnosť kambizemí je rôzna, znižuje sa od nižších polôh do horských oblastí a od hlbokých (bezskeletnatých) k plytkým (skeletnatým) pôdam. Väčšina kambizemí sa nachádza vo svahovitých plochách, preto sú ohrozené eróziou. Dôležité je preto správne využívanie a obrábanie pôd (orba vo vrstevniciach, trvalé trávne porasty a i.). Kyslé kambizeme treba systematicky vápniť a chudobné na organické látky výdatne hnojiť organickými hnojivami.

 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.