Kambizem
Spolu s andozemou patrí do skupiny hnedých pôd. Majú kambický B – horizont, ktorý vznikol v procese hnednutia, alterácie, oxidického zvetrávania (fyzikálne a chemické premeny prvotných minerálov a tvorba ílových minerálov). Kambizem je charakteristická prítomnosťou kambického B – horizontu, ktorý sa nachádza pod ochrickým až melanickým A – horizontom. Pôdy tohto typu sú veľmi heterogénne, lebo sa nachádzajú na najrozličnejších materských horninách (vyvreté, metamorfované, sedimentárne) rôzneho mechanického (zrnitostného) zloženia. To podmieňuje ich druhovú a subtypovú pestrosť. V procese hnednutia dochádza k zafarbeniu horizontu hydrolízou uvolnenými amorfnými oxidmi a hydroxidmi železa alebo železom v komplexných zlúčeninách – cheláty. K hnednutiu ďalej prispievajú aj procesy tvorby ílu. Vývoj kambizemí je doprevádzaný v závislosti od klími vyluhovaním a acidifikáciou.
V rámci pôdneho typu kambizeme rozoznávame 11 subtypov:

• Kambizem typická (KMm) bez ďalších podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náznakov
• Kambizem psefitická (KMf) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutého na psefitických substrátoch, s rôznou textúrou jemnozeme
• Kambizem arenická (Kma) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutých na piesočnatých substrátoch.
• Kambizem pelická (KMp) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutého na ílovitých substrátoch.
• Kambizem rendzinová (KMv) s alteračnými znakmi v B – horizonte, podmienenými prevažne vyluhovaním karbonátov v časti pedónu pod A – horizontom a s karbonátovým C – horizontom.
• Kambizem eutrická (Kme) s vyvinutým sorpčne nasýteným melanickým A – horizontom, nad kambickým diagnostickým horizontom, na zvetralinách ultrabázických hornín.
• Kambizem dystrická (KMd) s nasýtenosťou sorpčného komplexu minimálne v Br – horizonte menšou ako 30 %, u lesných pôd aj s náznakmi podzolového Bs – horizontu.
• Kambizem andozemná (KMn) s náznakmi andického diagnostického A – horizontu s objemovou hmotnosťou menšou alebo rovnou 0,9 g cm, nad výrazným kambickým B – horizontom (väčšej hrúbky ako A – horizont) s niektorými znakmi kambického andozemného diagnostického B – horizontu.
• Kambizem luvizemná (KMl) s náznakmi luvického diagnostického horizontu v časti B - horizontu.
• Kambizem pseudoglejová (KMg) s náznakmi mramorovaného diagnostického horizontu.
• Kambizem rubifikovaná (KMr) s kambickým B-horizontom na rubifikovaných substrátoch.

Klasifikačný systém ďalej vyčleňuje dve variety kambizeme : nasýtená, kyslá; a dve formy: akumulovaná, antropogénna
Stratigrafia pôdneho profilu je nasledovná: A – Bv – C (Ao – Ao/Bv – Bv – B/C – C – R)

Kambizeme sú najrozšírenejším pôdnym typom v SR. Nachádzajú sa v rôznych nadmorských výškach, podľa čoho rozlišujeme kambizeme nižších polôh 300 – 600 m.n.n. Priemerná ročná teplota 6 – 9 °C, ročný úhrn zrážok 600 – 900 mm a kambizeme vyšších polôh nad 600 m.n.m., priemerná ročná teplota 4 – 7 °C, ročný úhrn zrážok 800 – 1200 mm. V nižších polohách je v dôsledku vyššej mineralizácie nižší obsah humusu 2 – 3 %, ale jeho kvalita je lepšia v porovnaní s vyššími polohami, kde obsah kolíše od 4 – 6 %. Rozdiely sú aj v hodnotách pH. V nižších polohách je slabo kyslé (neutrálne) a vo vyšších polohách kyslé – extrémne. Celková sorpčná kapacita je taktiež rozdielna a závisí hlavne od zrnitostného zloženia. Nasýtenosť sorpčného komplexu je nízka od 30 – 50 % (vyššie hodnoty platia pre kambizeme nižších polôh.) Úrodnosť kambizemí je rôzna, znižuje sa od nižších polôh do horských oblastí a od hlbokých (bezskeletnatých) k plytkým (skeletnatým) pôdam. Väčšina kambizemí sa nachádza vo svahovitých plochách, preto sú ohrozené eróziou. Dôležité je preto správne využívanie a obrábanie pôd (orba vo vrstevniciach, trvalé trávne porasty a i.). Kyslé kambizeme treba systematicky vápniť a chudobné na organické látky výdatne hnojiť organickými hnojivami.