1. Všeobecný popis územia
Základná charakteristika
V rámci umiestnenia v SR sa okres Žarnovica nachádza v Banskobystrickom kraji.Okres Žarnovica má rozlohu 42 557 ha.Je v ňom 18 obcí,z toho dve najväčšie sú mestá Nová Baňa ležiaca v nadmorskej výške 221 m.n.m. (asi 8500 obyvateľov) a Žarnovica (asi 6 800 obyvateľov).Celkový počet obyvateľov je 29 090.Okres Žarnovica susedí s okresmi Žiar nad Hronom (zo severovýchodu),Banská Štiavnica (z východu), Levice (zo juhu),Zlaté Moravce(zo západu) a Partizánske (zo severu).
2. Prírodné podmienky
Charakteristika územia-reliéf
Záujmové územie je pomerne členitého charakteru s rozdielnou nadmorskou výškou a patrí do Slovenského stredohoriazloženého zo skupiny šiestich pohorí vo forme dvoch oblúkov oddelených Hronom a kotlinami vyúsťujúcimi do jeho údolia.Na pravej strane Hrona sú to Pohronský Inovec,Vtáčnik,Kremnické vrchy.Na ľavej strane: Štiavnické vrchy,Polľana a Javorie.Hlavné geomorfologické jednotky tohto okresu sú Vtáčnik,Štiavnické vrchy,Pohronský Inovec(901 m.n.m.),ktorý sa rozprestiera medzi Tríbečom a Štiavnickými vrchmi a snimi sa stýka v doline Hrona medzi Hronským Beňadikom Žarnovicou,na severovýchode sa končí Vtáčnikom,na juhozápade je ohraničený zlatomoravským výbežkom Podunajskej nížiny.Do okresu zo severu sem údolím Hrona zasahuje Žiarska kotlina.Členitosť terénu má svoj pôvod v činnosti vnútorných geologických síl.Ich pôsobením vznikli na povrchu veľké nerovnosti v podobe vyvýšenín a depresií.Z hľadiska poľnohospodárstva sú dôležité iba tie oblasti v údoliach (orné pôdy)a niektoré odlesnené časti vrcholových plošín,kde sa nachádzajú najrozsiahlejšie horské lúky.Najvyšiu nadmorskú výšku v okrese má vrchol Vtáčnik (1345 m.n.m.)Najnižšie položené miesto je v katastrálnom území Psiare (185 m.n.m.)Najviac zastúpené sú územia s nadmorskou výškou 300 – 700 m.n.m.Údolie Hrona je vo výškach do 300 m.n.m.Oblasti s výškami viac ako 700 m.n.m.sú vrcholové časti Vtáčnika,Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov.
Z nerudných surovín sa v tomto okrese ťažia ryolity v Novej Bani, čadiče na Brehoch,andezity a lomový kameň v Žarnovici a riečne štrkopiesky v koryte rieky Hron.
Z rudných surovín sa nachádzajú polymetalické rudy (Pb, Zn, Cu, Sb, Fe ),antimórové rudy zlatonosné a medonosné rudy .
Klimatické pomery
Údolie Hrona patrí do teplej klimatickej oblasti mierne vlhkej s miernou zimou.Ostatné územia okresu sú v mierne teplej oblasti ,mierne vlhkej vrchovinovej.Najvyššie časti okresu ( Vtáčnik,Štiavnické vrchy ) patria do mierne chladnej oblasti. Na území okresu všeobecne prevažuje horská klíma mierne teplá alebo mierne chladná.
Teplotné pomery
-priemerná ročná teplota je 8,4 °C.
-bezmrazové obdobie má dĺžku 140 až 160 dní a vo vrcholových častiach pohorí menej ako 120 dní.
MesiacI.II.III.IV.V.VI.VII.VIII.IX.X.XI.XII.
Teplota [°C]-3-1,52,88,813,917,51918,2148,43,4-1,1
Zrážkové pomery
-priemerný úhrn zrážok za rok je 853 mm
-priemerný úhrn zrážok v zimnom období ( X.-III.mesiac) je 417 mm
-priemerný úhrn zrážok vo vegetačnom období (IV.-XI.mesiac) je 436 mm
MesiacI.II.III.IV.V.VI.VII.VIII.IX.X.XI.XII.
Zrážky [mm]606357508890787258689079
-hrúbka snehovej pokrývky je v Novej Bani maximálne 27 cm a na Vtáčniku vyše 140 dní.
-Trvanie snehovej pokrývky je v Novej Bani 101 dní a na Vtáčniku vyše 140 dní.
Hydrologická charakteristika územia
Voda sa záčastňuje v pôdotvornom procese tým, že podmieňuje rôzne fyzikálne, fyzikálno-chemické a najmä biologické pochody. Pôsobenie vody sa prejavuje prenášaním pôdnych častíc pri zvetrávaní a ovplyvňovaní súdržnosti pôdy. Zásoba vody podmieňuje jej rôznu konzistenciu, fyzikálno-chemické vlastnosti, tepelný a vzdušný režim.
Všeobecná charakteristika vodstva
Hlavným vodným tokom okresu Žarnovica je rieka Hron. Hron pramení pri Švermove na západnom okraji Slovenského raja v nadmorskej výške približne 980 m.n.m. Celková dĺžka toku je 270 km. Podľa týchto charakteristík je spád rieky medzi prameňom a ústím 875 metrov a sklon 3,24 % . Plocha povodia Hrona od prameňa po ústie je 5464,56 km. Od Banskej Bystrice je tok Hrona širší ako 20 metrov. Časť okresu Žarnovica patrí do povodia rieky Váh, je to malé územie v k.ú. Veľká Lehota a Malá Lehota, kde pramení oblasť rieky Žitava.
Geologicko-litologické pomery
Geologický podklad územia okresu je tvorený riolitmi a andezitmi, ktoré sú čiastočne pevné a čiastočne úlomkovité. Okolie Novej Bane je budované neogénnymi vulkanicko-tektonickými komplexmi. Najviac rozšírenými sú pyroklastiká andezitov prípadne horniny, ktoré vznikli premiestnením pyroklastického materiálu (svahoviny). Charakter týchto hornín bol podmienený spôsobom ich ukladania počas alebo po sopečných erupciách. Andezity sa tu vyskytujú ako zvyšky niekdajších lávových prúdov. Ich dnešný vývoj je podmienený eróznymi procesmi, pri ktorých vznikol dnešný reliéf. V okolí Novej Bane sú aj malé oblasti bazaltov. Podložie mladovulkanického treťohorného komplexu tvoria slabšie druhohorné a prvohorné časti zastúpené krištalickými bridlicami a granitoidnými horninami ktoré sú známe z hĺbkového vrtu v Novej Bani. Svojim tektonickým usporiadaním patrí územie tohto okresu do oblasti stratovulkánov. V bezprostrednom okolí rieky Hron sa nachádzajú riečne sedimenty. V okolí Novej Bane sú plošinové a stráňové sedimenty. Väčšinu územia okresu pokrývajú usadeniny vzniknuté na stratovulkanických horninách. V oblasti Župkova a Horných Hámrov sú oblasti zosunov hornín. Z hľadiska odolnosti sú tu horniny, ktoré sú zaradené do prvého stupňa (výlevné – magmatické horniny) a do tretieho stupňa (úlomkovité – sedimentárne horniny). Z procesov, ktoré najviac ovplyvňujú zemský povrch, prevládajú procesy fluviálne (činnosť tečúcej vody). Len v údolí Hrona sú akumulačno-erózne procesy.
Porast
Zastúpenie stromov v údolí Hrona je stredné a kroviny sú zastúpené riedko, vo vrcholových častiach pohorí sú stromy zastúpené stredne a kroviny veľmi dobre, ostatné oblasti sú lesná plocha. Z drevín sú najrozšírenejšie borovica, smrek, agát, dub, buk a ostatné listnaté stromy. Najväčšie súvislé porasty tvorí buk a jedla. Porasty okresu sú ovplyvnené exhalátmi zo Žiaru nad Hronom a z Hornonitrianskej kotliny. Exhaláty sa prejavujú väčšinou ojedinelými nekrózami (odumieraním) stromov, znížením výskytu lišajníkov.
3. Pedologická charakteristika vybraných pôdnych typov
Pôdy
Prevládajúci pôdny typ v blízkosti Hrona sú nivné pôdy (fluvizem-typická), v kotlinách a v nízkych častiach pohorí pôdy hnedé, vo vyšších častiach pohorí podzoly. Z pôdnych druhov prevažujú pôdy hlinité, menej pôdy piesočnaté. Sú väčšinou bez hrubých častíc (skeletu), na viacerých miestach stredne skeletnaté. Poľnohospodárske pôdy sú veľmi málo produkčné, lesné pôdy sa označujú za menej dobré.
Fluvizem
Patrí do skupiny nivných pôd. Tieto pôdy vznikali na mladých aluviálnych sedimentoch. Sú charakteristické procesom akumulácie humusu, ktorý je alebo bol rušený záplavami alebo akumuláciou v podmienkach so zvýšenou alebo periodicky zvýšenou hladinou podzemnej vody. Do tejto skupiny patrí fluvizem. Fluvizeme majú ochrický nivný A – horizont a spravidla sa prejavujú aj náznaky glejového Gr – horizontu. Nachádzajú sa na recentných fluviálnych uloženinách. Hladina podzemnej vody, ktorá ovplyvňuje pôdotvorné procesy kolíše v závislosti od stavu vody v toku. V jarnom období je hladina bližšie k povrchu pôdy, prípadne je pôda zaplavená. Koncom leta i na jeseň môže byť v hĺbke až dva metre pod povrchom. Ak je pôda zaplavovaná, tak sa na povrchu usadzujú sedimenty rôzneho zloženia. V rámci tohto pôdneho typu rozlišujeme šesť subtypov:
- fluvizem typická (FMm) bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov (s výnimkou možných náznakov Gr – horizontu do 100 cm) na stredne ťažkých uloženinách.
- fluvizem psefitická (FMf) bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov (s výnimkou možných náznakov Gr – horizontu do 100 cm) na psefitických uloženinách s rôznou textúrou jemnozeme (prevláda frakcia väčšia ako 2 mm, v prevažnej časti pedonu do 60 cm od povrchuň).
- fluvizem arenická (Fma) bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov (s výnimkou možných náznakov Gr – horizontu do 100 cm) na piesočnatých uloženinách (frakcia 0,05 – 2 mm nad 70 %, frakcia menšia ako 0,001 mm pod 18% v prevažnej časti pedónu do 60 cm od povrchu).
- fluvizem pelická (FMp) bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov (s výnimkou možných náznakov Gr –horizontu do 100 cm) na ílových uloženinách (frakcia menšia ako 0,001 mm nad 30 % v prevažnej časti pedónu do 60 cm od povrchu).
- fluvizem glejová ( FMg) s oxidačnými znakmi glejového horizontu v A – horizonte a s glejovým diagnostickým Gr – horizontom pod Go – horizontom do 100 cm od povrchu.
- fluvizem slancová (FMc) s náznakmi slancového B – horizontu (štruktúrne znaky – minimálna peptizácia koloidov) a s obsahom výmenného Na+ 5-20 %.
Klasifikácia ďalej vyčleňuje päť typov fluvizeme: nasýtená, kyslá, karbonátová, alkalická, solančáková; a tri formy: akumulovaná, prekrytá, antropogénna
Usporiadanie horizontov je nasledovné: Aon – C (Ao – A/Cc – Cc – Goc).
Z vyčlenených pôdnych subtypov, variet a foriem je zrejmé, že fluvizeme majú rôznorodé vlastnosti a rozdielnu produkčnú schopnosť. Podľa charakteru aluviálneho náplavu môžu byť kyslé ( v humídnejších oblastiach), neutrálne a alkalické, piesočnaté až ílovité, kremičité aj karbonátové. Obsah humusu je nízky, ale aj vysoký (najčastejšie 1,5 až 2,5 %) a často závisí od množstva vodou naplnených humifikovaných organických látok. Na vlastnosti fluvizemí vplýva najmä ich zrnitosť a obsah uhličitanov. Z charakteristiky vyplýva, že tieto pôdy sú buď veľmi úrodné, ale môžu byť aj málo úrodné. Pri zúrodňovaní fluvizemí treba v prvom rade upraviť nivný režim, reguláciou vodných tokov a prípadne i odvodnením. Aktuálne je aj prehlbovanie ornice po poredchádzajúcom podrývaní, hĺbkové kyprenie (na ťažkých substrátoch), vápnenie (najmä kyslých pôd) a hnojenie organickými hnojivami. Ochrický horizont (Ao) je spravidla mladý, plytký, vyvinutý na silikátových a karbonátových materských horninách s mocnosťou do 10 cm, pod ktorým sa nachádza pevná hornina alebo horizont s mocnosťou do 25 cm s obsahom humusu menším ako 1 % na nespevnených sedimentoch. Tieto horizonty sú prítomné na mladých aluviálnych sedimentoch s iniciálnym pôdotvorných procesom (ochrický nivný horizont).
Kambizem
Spolu s andozemou patrí do skupiny hnedých pôd. Majú kambický B – horizont, ktorý vznikol v procese hnednutia, alterácie, oxidického zvetrávania (fyzikálne a chemické premeny prvotných minerálov a tvorba ílových minerálov). Kambizem je charakteristická prítomnosťou kambického B – horizontu, ktorý sa nachádza pod ochrickým až melanickým A – horizontom. Pôdy tohto typu sú veľmi heterogénne, lebo sa nachádzajú na najrozličnejších materských horninách (vyvreté, metamorfované, sedimentárne) rôzneho mechanického (zrnitostného) zloženia. To podmieňuje ich druhovú a subtypovú pestrosť. V procese hnednutia dochádza k zafarbeniu horizontu hydrolízou uvolnenými amorfnými oxidmi a hydroxidmi železa alebo železom v komplexných zlúčeninách – cheláty. K hnednutiu ďalej prispievajú aj procesy tvorby ílu. Vývoj kambizemí je doprevádzaný v závislosti od klími vyluhovaním a acidifikáciou.
V rámci pôdneho typu kambizeme rozoznávame 11 subtypov:
- Kambizem typická (KMm) bez ďalších podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náznakov
- Kambizem psefitická (KMf) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutého na psefitických substrátoch, s rôznou textúrou jemnozeme
- Kambizem arenická (Kma) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutých na piesočnatých substrátoch.
- Kambizem pelická (KMp) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutého na ílovitých substrátoch.
- Kambizem rendzinová (KMv) s alteračnými znakmi v B – horizonte, podmienenými prevažne vyluhovaním karbonátov v časti pedónu pod A – horizontom a s karbonátovým C – horizontom.
- Kambizem eutrická (Kme) s vyvinutým sorpčne nasýteným melanickým A – horizontom, nad kambickým diagnostickým horizontom, na zvetralinách ultrabázických hornín.
- Kambizem dystrická (KMd) s nasýtenosťou sorpčného komplexu minimálne v Br – horizonte menšou ako 30 %, u lesných pôd aj s náznakmi podzolového Bs – horizontu.
- Kambizem andozemná (KMn) s náznakmi andického diagnostického A – horizontu s objemovou hmotnosťou menšou alebo rovnou 0,9 g cm, nad výrazným kambickým B – horizontom (väčšej hrúbky ako A – horizont) s niektorými znakmi kambického andozemného diagnostického B – horizontu.
- Kambizem luvizemná (KMl) s náznakmi luvického diagnostického horizontu v časti B - horizontu.
- Kambizem pseudoglejová (KMg) s náznakmi mramorovaného diagnostického horizontu.
- Kambizem rubifikovaná (KMr) s kambickým B-horizontom na rubifikovaných substrátoch.
Klasifikačný systém ďalej vyčleňuje dve variety kambizeme : nasýtená, kyslá; a dve formy: akumulovaná, antropogénna
Stratigrafia pôdneho profilu je nasledovná: A – Bv – C (Ao – Ao/Bv – Bv – B/C – C – R)
Kambizeme sú najrozšírenejším pôdnym typom v SR. Nachádzajú sa v rôznych nadmorských výškach, podľa čoho rozlišujeme kambizeme nižších polôh 300 – 600 m.n.n. Priemerná ročná teplota 6 – 9 °C, ročný úhrn zrážok 600 – 900 mm a kambizeme vyšších polôh nad 600 m.n.m., priemerná ročná teplota 4 – 7 °C, ročný úhrn zrážok 800 – 1200 mm. V nižších polohách je v dôsledku vyššej mineralizácie nižší obsah humusu 2 – 3 %, ale jeho kvalita je lepšia v porovnaní s vyššími polohami, kde obsah kolíše od 4 – 6 %. Rozdiely sú aj v hodnotách pH. V nižších polohách je slabo kyslé (neutrálne) a vo vyšších polohách kyslé – extrémne. Celková sorpčná kapacita je taktiež rozdielna a závisí hlavne od zrnitostného zloženia. Nasýtenosť sorpčného komplexu je nízka od 30 – 50 % (vyššie hodnoty platia pre kambizeme nižších polôh.) Úrodnosť kambizemí je rôzna, znižuje sa od nižších polôh do horských oblastí a od hlbokých (bezskeletnatých) k plytkým (skeletnatým) pôdam. Väčšina kambizemí sa nachádza vo svahovitých plochách, preto sú ohrozené eróziou. Dôležité je preto správne využívanie a obrábanie pôd (orba vo vrstevniciach, trvalé trávne porasty a i.). Kyslé kambizeme treba systematicky vápniť a chudobné na organické látky výdatne hnojiť organickými hnojivami.
Kambický horizont (Bv) sa všeobecne považuje za horizont, ktorý vzniká zvetrávaním materských hornín, pri ktorom sa tvorí íl a uvolňujú sekundárne formy oxidu (hydroxidov) železa a mangánu. Niekedy sa označuje ako metamorfický. Je charakteristický premenou minerálov bez procesov iluviácie. Tento horizont nie je tmavo sfarbený, nemá vyšší podiel organických látok.
Vyznačuje sa ďalej týmito znakmi:
a)Mechanickým zložením je piesočnato- hlinitý, jemnejší, obsahuje najmenej ílu 8 %
b)Má mocnosť 15 cm a jeho bazálna časť leží najmenej 30 cm od povrchu
c)Má výraznejšiu makroštruktúru (polyedrickú až prizmatickú)
d)Katiónová výmenná kapacita je väčšia ako 160 mmol.kg, má viac ako 10 % zvetratelných minerálov vo frakcii 50 – 20 mm
e)Znaky zvetrávacích premien v oxidačných podmienkach prejavuje v nasledovných spôsoboch:
o má zreteľne červenší odtieň, vyšší podiel ílu ako podložný horizont
o nekarbonátovú jemnozem, znaky dekarbonatizácie ak vzniká premenou karbonátových materských hornín
o nemá znaky cementácie, stvrdnutia, ostro úlomkovitú konzistenciu za mokra
Horizont má andozemnú varietu (Bvu), ktorá má tieto znaky:
mocnosť menšia ako nad ním ležiaceho andického horizontu
vyšší podiel alofánového ílu a organických látok
objemovú hmotnosť 850 kg.m
