6 Naučené správanie živočíchov

Správanie živočíchov je väčšinou vrodené, ale mnohé prejavy sa živočíchy musia naučiť získavaním skúseností a zdokonaľovaním svojej činnosti alebo napodobňovaním dospelých príslušníkov svojho druhu. Napríklad lev púšťový sa až po skúsenostiach naučí, že svoju korisť môže ľahšie získať pri zdroji vody (pri jazere, potoku), kde si chodí pravidelne uhasiť smäd. Takisto napr. kuna hôrna má svoje lovecké správanie vrodené (dosiahnutie koristi a smrteľné zahryznutie), ale presne lokalizovať citlivé miesto na tele koristi sa naučí až po skúsenostiach pri love. Aj vtáky - spevavce majú vrodené pohybové schopnosti na stavbu hniezda v období rozmnožovania, ale musia sa najprv naučiť spoznávať kvalitu vhodného materiálu na stavbu hniezda a pod.

6.1 Obligatórne učenie

Mimoriadne dôležitým typom správania živočíchov je učenie v ranom veku života mláďat - obligatórne učenie. Je to prirodzená prechodná forma medzi vrodenými a naučenými formami správania. Zistilo sa, že obligatórne učenie prebieha vždy práve v ranom veku, v ktorom živočíšny organizmus zvlášť citlivo vníma určitú konkrétnu situáciu alebo prirodzeného rodiča, jeho vzhľad, hlasové prejavy a dotykovú komunikáciu a navždy si ju zapamätá. Každý živočíšny druh má vrodenú dispozíciu, aby si zapamätal tento jednorazový zážitok na celý život.

Tento typ učenia je spojený s podnetovými situáciami, ktoré nemožno zaradiť medzi typické prirodzené kľúčové spúšťacie podnety. V tomto prípade je vrodená iba schopnosť naučiť sa vytvárať väzbu s prvou bytosťou alebo prvým objektom, ktorý sa nachádza v blízkosti mláďaťa ihneď po vyliahnutí (mláďatá vtákov) alebo narodení (mláďatá cicavcov). Tento zvláštny, ale veľmi dôležitý jav sa nazýva vpečatenie. Ide o prvé spoznanie vzhľadu rodičov.

Ak chýba prirodzený objekt vpečatenia - rodič, môže ho nahradiť iný náhradný rodič toho istého alebo iného druhu, prípadne úplne neadekvátny predmet, ktorý má len základné znaky prirodzeného objektu: vydáva charakteristické zvuky, pohybuje sa, má niečo operené alebo osrstené. V pokusoch K. Lorenza s mláďatami kačíc a husí sa náhradným objektom dokonca stal plávajúci čln alebo sám bádateľ, ktorý plával vo vode a mláďatá ho nasledovali.

6.2 Fakultatívne učenie

Fakultatívne učenie prebieha po celý život zvieraťa a nie je obmedzené len na určité vekové obdobie. Môže vyplynúť z hravého správania, z prirodzenej činnosti alebo zo zvedavosti a snahy zvládnuť určité špecifické aktivity.

Môže súvisieť s orientačno-pátracím správaním. Napríklad havran čierny skúma takmer všetky neznáme predmety, ktoré pre neho zdanlivo nemajú význam, ale v období rozmnožovania mnohé z nich použije na stavbu hniezda. V takejto činnosti sa z roka na rok zdokonaľuje. Príkladom inej formy fakultatívneho učenia je tradícia v správaní, odpozorovanie naučeného správania mláďatami alebo inými dospelými živočíchmi v skupine. Typickým príkladom sú aj individuálne naučené činnosti napr. šimpanzov, ktoré sú schopné pod dlhodobým vedením bádateľa v uzavretých laboratórnych podmienkach zdokonaľovať svoje prejavy učením, napr. spoznávať tvary, farby a jednoduché abstraktné pojmy (veľa, málo, guľatý, hranatý) a pod.

6.3 Generalizácia

Medzi dokonalejšie formy schopnosti učenia živočíchov patrí generalizácia - vhľad. Je to schopnosť nájsť určité spoločné znaky v nerovnakých predmetoch alebo situáciách, ktorá pri niektorých druhoch (papagáje, havranovité vtáky, delfíny, kone, slony) umožňuje rozlišovať počet predmetov, pričom ich usporiadanie sa môže meniť. Vhľad je schopnosť živočíchov riešiť situáciu nie metódou pokusu a omylu, ale pochopením súvislostí. Túto schopnosť majú niektoré najvyššie cicavce, napr. delfíny, šimpanzy, gorily, ak spôsob riešenia situácie môže vychádzať z ich prirodzeného vrodeného spôsobu správania.

7 Základy etológie psov

Pes patrí do rodu šeliem psovitých (Canis). Príslušníci tohto rodu žijú v pomerne zložité organizovaných spoločenstvách - svorkách, a preto majú veľmi výrazné sociálne cítenie. Vzťahy vnútri svorky sa riadia určitými pravidlami, hierarchia a postavenie jednotlivých členov je pevne stanovené a je potvrdzované a upevňované pomocou rituálov. Zmena môže nastať iba za určitých podmienok. Preto je u psovitých šeliem vysoko vyvinutá schopnosť komunikácie, ktorá im umožňuje spoluprácu pri získaní potravy (lov na veľké zvieratá, ktoré by jedinec sám neulovil), obrane teritória a starostlivosť o mláďatá.

7.1 Skrotenie a domestifikácia

Vlastnosti typické pre zvieratá žijúce v sociálnom spoločenstve (komunikatívnosť, prispôsobivosť hravosť a učenlivosť) boli dôvodom, pre ktorý človek začal predka dnešného psa odročovať a následne aj domestifikovať.
Skrotenie sa týka jednotlivca. Je to proces, pri ktorom zviera, spravidla mladé, z nejakého dôvodu opustí svoje prirodzené prostredie a žije pohromade s človekom. Skrotené zviera sa vzhľadom ani duševne neodlišuje od príslušníkov svojho druhu.
Domestifikácia je proces týkajúci sa populácie. Domestikované zvieratá v zajatí nielen žijú, ale taktiež sa v ňom rozmnožujú po viacero generácií. Dochádza k zmenám v morfológii a fyziológii zvierat, ktoré sú výsledkom jednak prispôsobenia sa umelým podmienkam a taktiež výsledkom zásahov človeka, najmä pri výbere rodičovských partnerov. Tieto zmeny sú dedičné a upevnené.

7.1.1 Vrodené a získané chovanie psa

Chovanie je najvyššia forma biologickej adaptácie na podmienky vonkajšieho prostredia. Chovanie delíme na vrodené a získané. Chovanie zvierat je možné rozložiť na sled prvkov, tzv. aktivít. Čím je aktivita jednoduchšia a čím jednoduchší je podnet, tým je možné ľahšie rozlíšiť, či sa jedná o aktivitu vrodenú, alebo získanú. Napríklad ucuknutie psa pri prišliapnutí tlapky je jednoznačne reakcia vrodená (tlak vyvolal chybný manéver), usadnutie na povel je reakcia získaná (psovod ju docielil cieľavedomým pôsobením na psa), prenasledovanie a ulovenie koristi, alebo sociálne prejavy sú zmesou reakcií vrodených a získaných (základne schémy sú vrodené a ich intenzita a forma je ovplyvnená získanými skúsenosťami).