7.2 Vývoj psa od pôrodu do dospelosti

Vývoj psa od pôrodu do dospelosti môžeme rozdeliť do niekoľkých fáz. Po vlastnom pôrode nasleduje fáza vegetatívna, ďalej fáza prechodná, fáza vštiepenia, fáza sociability, fáza sociálneho usporiadania, fáza usporiadania svorky, puberta a dospelosť. Tieto fázy sa vzájomne čiastočne prelínajú.

7.2.1 Pôrod

Pri pôrode je šteňa veľmi málo vyvinuté, najmä čo sa týka zmyslov. Na svet prichádzajú hluché, slepé a neorientujú sa ani čuchom. Rozhodujúcim orientačným zmyslom je pre šteňa hmat. Je vybavené len niekoľkými základnými pohybmi a zvukovými prejavmi. Aktívne vyhľadáva teplo. Ak stratí kontakt s matkou a prípadne súrodencami, protestuje pišťaním. Tento prejav zaktivuje matku, ktorá ho prinesie alebo pristrčí do pelechu.

7.2.2 Vegetatívna fáza (prvé 2 týždne po pôrode)

V tejto dobe šteňa prakticky iba spí, pije a vylučuje. Všetky vrodené vzorce chovania smerujú iba k zachovaniu, nevytvára sociálne vzťahy.

7.2.3 Prechodná fáza (3. týždeň po pôrode)

V tejto dobe dochádza u šteniat k otváraniu očí, postupne začínajú vidieť a počuť a nadväzujú kontakty so súrodencami. Prvý krát môžeme pozorovať záujem o súrodencov a všetka aktivita už nesmeruje iba k nájdení bradavky (šteňatá šplhajú po matke, objavujú sa prvé neobratné pokusy o súboje so súrodencami, skúmajú predmety vložené do pelechu - hračky, ľudskú ruku apod. )

7.2.4 Fáza vštepenia (4. až 7. týždeň po pôrode)

V tejto fáze sa výrazne zlepšuje schopnosť pohybu. Šteňatá nasledujú matku aj mimo pelech.
V tomto veku je žiaduce, aby mali šteňatá dostatočný kontakt s človekom, aby si ho vtlačili ako príslušníka druhu. Pokiaľ sa im ho nedostane v plnej miere, je pravdepodobné, že budú mať neskôr problémy s nadväzovaním kontaktu s človekom. Vštepovanie sa netýka len príslušníkov druhu, ale napríklad aj potravy. Šteňa, ktoré v tomto veku neochutná surové mäso, ho v dospelosti spravidla odmieta. Od 4 týždňov veku šteňatá používajú širokú škálu prejavov sociálneho správania - vrtenie chvostom, ježenie srsti, sklápanie uší, pokusy o vrčanie, podriadené postoje a pod.
Pokiaľ sú šteňatá vo fáze vštepovania v kontakte s dospelými psami tí sa k nim chovajú veľmi zhovievavo.

7.2.5 Fáze sociability (8, až 12. týždeň)

V tejto dobe sú šteňatá veľmi aktívne a zvlášť agresivita medzi súrodencami dosahuje vysoký stupeň. Naopak voči dospelým psom sa učia šteňatá používať podriadené postoje a tlmiť tak agresívne chovanie voči sebe. Dospelí psy sú voči šteňatám trochu razantnejší a šteňatá začínajú byť obmedzované na svojej doterajšej slobode.
V tomto veku šteňatá ochotne prijímajú človeka ako partnera pri hre a uznávajú jeho nadradenosť.
Aj keď sú šteňatá veľmi hravé a podnikavé a mali by už celkom samozrejme dôverovať ľuďom, sú ešte pomerne významne viazané na matku a domáce prostredie.

7.2.6 Fáza sociálneho usporiadania (4. mesiac)

V tejto fáze sa začínajú výrazne prejavovať rozdiely v temperamente a sebavedomí medzi jedincami. Doteraz spoločensky rovnocenné šteňatá si začínajú budovať hierarchiu, najskôr medzi sebou a postupne i v širšej svorke. Aj keď mladí psy mávajú svojím spôsobom výlučné postavenie (a to v skupine ako výhradne psej, tak i v spoločenstve ľudí a psov, zvlášť ak je v takom spoločenstve viac ako jeden pes), na budúce miesto v hierarchii možno usudzovať podľa chovania psa už od 3 až 4 mesiacov veku. Vek od 12 týždňov je vhodný pre výber šteňaťa, zvlášť pokiaľ je určené k výcviku.

7.2.7 Fáza usporiadania skupiny (5 až 6 mesiacov po pôrode)

V tomto veku si pes vytvára pevnú väzbu na svorku (nebo psovoda), upevňuje svoje postavenie a taktiež si overuje a fixuje existujúci poriadok. Skúsenosti nazbierané v tomto období sú dôležitým vkladom do budúceho života psa.
Vlk žijúci v prírode sa v tomto veku učí loviť v spolupráci so svojimi rodičmi a prípadne i staršími súrodencami. Pes sa analogicky v tomto veku učí spolupracovať s človekom a podriaďovať sa jeho vedeniu. Nieje dôležitý obsah výcviku či výchovy ale je nutný úzky kontakt s človekom a prvok spolupráce.
Pokiaľ je pes v tomto veku zanedbávaný a nedostane príležitosť k získavaniu skúseností, bude neskôr veľmi ťažké napraviť to.

7.2.8 Puberta

V období puberty začínajú psy vyvíjať sexuálne aktivity. Nástup puberty je ovplyvňovaný ako individuálnym vývojom psa, tak aj plemennou príslušnosťou. Všeobecne sa začiatok puberty udáva medzi 6. až 7. mesiacom veku psa. Menšie a prešľachtené plemená vstupujú do tohoto obdobia skôr než plemená veľké, primitívne alebo s podielom vlčej krvi.

7.2.9 Dospelosť

V dospelosti sú pomery vo vlčích a psích skupinách z hľadiska sociálneho postavenia, rôzne.
Vo vlčích skupinách je hodnostné postavenie pomerne zložité a vzťahy jednotlivých členov sú pevne stanovené. Vzťahy podriadený - nadriadený vedú v dvoch líniách, zvlášť medzi psami a zvlášť medzi fenkami. Absolútnym vodcom je vlk, tzv. samec alfa, ktorému sú podriadení všetci samce v skupine, tzv. jedinci beta a gama. Samica alfa je podriadená samcovi alfa a jej sú podriadené ostatné samice v skupine. Nadradení alfa jedinci (najmä samec) síce prijímajú prejavy podriadenosti od psov aj fen, ale v zásade ako pes alfa, tak fenka alfa kontrolujú vzťahy najmä medzi príslušníkmi svojho pohlavia. Šteňatá sú podriadené dospelým jedincom alfa, beta i gama. Na najnižšej priečke spoločenského usporiadania sú jedinci omega. Títo jedinci sú prakticky bezprávni (bez ohľadu na pohlavie), napr. sú nemilosrdne odháňaní od kŕmenia v dobe núdze. Samec alfa si stráži svoje postavenie najmä voči jedincom beta, ktorí mu stoja najbližšie, V zárodku tlmí agresívne prejavy nielen voči sebe, ale i voči nižšie postaveným členom skupiny. Fenka alfa kontroluje fenky zvlášť v období rozmnožovania, aby si žiadna z podriadených fen nezaložila rodinu. Pokiaľ k tomu dôjde, nezriedka vrh takej fenky zlikviduje.
Psia skupina je usporiadaná trochu inak a postavenie jednotlivých členov do istej miery ovplyvňuje i človek. Vzťahy podriadený - nadriadený sú v jednej línii bez ohľadu na pohlavie. Alfa jedincom býva často fenka, zvlášť pokiaľ je staršia. Mláďatá sú najnižšie postavenými členy skupiny. Človek máva v psej skupine obvykle pozíciu super alfa, postavenie, ktoré by žiadny pes nemal ohroziť. Zriedka sa nájde pes tak sebavedomý, že sa pokúsi na túto pozíciu zaútočiť. Častejšie sa človek svojim neistým jednaním dostane do pozície tzv. iba alfa a potom môže dôjsť k stretu. Na rozdiel od vlka vekom dospelý pes zostáva duševne nezrelý (čo je znak domestifikácie), a preto sa človeku podriaďuje veľmi ochotne. Vo vlčej skupine by si človek vedúce postavenie nezískal tak ľahko a musel by si ho neustále upevňovať.
Psovod vlastniaci dvoch psov sa ocitá v situácii vodcu skupiny. Pokiaľ nieje jeden zo psov výrazne submisivný, to znamená že nezaujme podriadenú pozíciu prakticky dobrovoľne, budú obaja psy súperiť o pozície a priazeň psovoda; Vhodným prístupom môže psovod docieliť rovnocenného postavenia oboch psov. Naopak nespravedlnosťami alebo striedavým preťažovaním jedného či druhého psa výrazne prispeje k neustálym šarvátkam medzi psami.