Územia s najväčšou rozmanitosťou druhov

Najohrozenejšími oblasťami, kde hrozí vyhynutie mnohým druhom organizmov, sú:

Tropické pralesy - sú to miesta s najväčšou rozmanitosťou - diverzitou - druhov, ako rastlinných, tak aj živočíšnych. Pretože sú len málo preskúmané, ani nevieme, koľko druhov už z nich nenávratne zmizlo a koľko je ohrozených.. V čom je problém tropických pralesov? Každý deň vymizne niekoľko stoviek hektárov pralesa vyrúbaním. Zodpovedné sú za to veľké zahraničné spoločnosti, ktoré na tomto území chovajú v obrovských množstvách hovädzí dobytok a pestujú rôzne plodiny (napr. sóju) a zaberajú čoraz viac územia. Z úrodných polí vytláčajú miestnych obyvateľov - domorodcov, ktorí sú potom prinútení premieňať prales na málo úrodné polia, ktoré sa po krátkom čase menia na neúrodnú púšť. A domorodci musia rúbať ďalej a ďalej, veď im ide o prežitie.... Typickým príkladom je napr. mamutia spoločnosť MacDonald, ktorá chová hovädzí dobytok na hamburgery práve v týchto oblastiach.

Menšie izolované ostrovy - ich dôležitosť spočíva v tom, že ich špeciálnymi podmienkami -izolácia od ostatných území, samostatný izolovaný vývoj organizmov - sa vytvoril vzácny celok s výskytom zaujímavých druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa nevyskytujú nikde inde. To ich však robí zároveň aj extrémne citlivými na akékoľvek zásahy, ak zmizne odtiaľ nejaký druh, nedá sa už nikde inde zachrániť.

Polárne oblasti - oblasť severného a južného pólu neoplýva prílišnou rozmanitosťou druhov, ale druhy, žijúce v týchto extrémnych podmienkach, sa inde nenachádzajú. V oceánoch plávajú obrovské množstvá niekoťkých druhov rýb, odolných voči mrazu, v ovzduší lietajú tisícky vtákov. Po dlhé obdobia neboli rušené žiadnym zásahom človeka, pretože sú tieto oblasti osídlené veľmi málo.
Tieto podmienky sa však začali hodiť pre rôzne pokusy a výskumy mnohých krajín - skúšanie zbraní, bômb, ukladanie rádioaktívnych odpadov, vypúšťanie odpadových látok do mora... Množstvá rýb zase podnietili rybárske spoločnosti k nadmernému lovu rýb, veľrýb... Polárne oblasti sa tak stali časovanou bombou, ktorá mohla ohroziť celý svet.

Našťastie, už v päťdesiatych rokoch štáty takmer celého sveta prijali dohovor o Antarktíde, kde sa zaviazali nepoužívať tieto oblasti k vojenským účelom a k ukladaniu odpadu. Niektoré štáty prijali opatrenia na reguláciu lovu, stanovili sa rozličné pravidlá, ktoré majú zaručiť šetrný spôsob lovenia rýb. Ale nie všetky krajiny sú ochotné tieto nariadenia akceptovať.
Problémom zostáva i topenieľadovcov spôsobené klimatickými zmenami (takisto zapríčinenými človekom), tulene, mrože a ľadové medvede umierajú pri nehodách pri lámaní sa ľadovcov, ubúda im aj životný priestor - pohybom po ľadovcoch sa dostávali na miesta, kde lovili potravu. Okrem toho, ešte vždy sa nájdu pytliaci, ktorí lovia kvôli kožušinám i tieto dnes už chránené živočíchy.

Močiare, slaniská, rašeliniská - a iné zriedkavé biotopy, ktoré sú už dnes ohrozené. Človek tieto lokality buď využíval napr. na ťažbu suroviny (rašeliniská), a tým ich zdevastoval, alebo ich zámerne odstraňoval a menil, aby ich mohol lepšie využívať (močiare - odvodňovali sa, aby sa získala lepšia pôda). Tieto biotopy majú zriedkavejší výskyt, preto i organizmy tam žijúce sú zriedkavé. Takisto sa museli prispôsobiť extrémnym podmienkam - vlhkosť, slanosť, kyslá pôda...

Je dôležité zachovať i tieto biotopy, nezasahovať do nich priemyselnými aktivitami. Patria takisto k prírodnému bohatstvu. Napr. močiare sa odjakživa odvodňovali, aby sa získala pôda vhodná na poľnohospodárstvo alebo výstavbu. A pritom sú bydliskom mnohých druhov vodného vtáctva, rýb, močiarnych rastlín i hmyzu. Odstraňovaním týchto lokalít sa stali všetky druhy žijúce v okolí močiarov zriedkavými a extrémne ohrozenými - volavky, orliaky, bociany, kormorány, potápky... Migrujúce (sťahovavé) vodné vtáky nemajú kde získať potravu a počas preletov hynú od vyčerpania. Význam močiarov konečne odborníci spoznali a močiare sú chránené takzvanou Ramsarskou konvenciou na záchranu vodného vtáctva i ostatných močiarnych organizmov. Štáty, ktoré sa pripojili k tejto dohode, sa zaviazali ochraňovať niektoré zvolené močiare.

Vysokohorské biotopy - sú veľmi citlivé na zásahy z dôvodu extrémnych podmienok. Chladno a sklon svahov spôsobuje, že pôda sa vytvára veľmi pomaly - 1 cm pôdy niekoľko tisíc rokov. Chov tažkého dobytka vo vysokohorských oblastiach či nadmerný turizmus spôsobujú eróziu pôdy, rastlinstvo ustupuje a štíty zostávajú pokryté len štrkom, na ktorom sa zase neuživia vysokohorské živočíchy. Na Slovensku sú takto ohrozené oblasti Tatier a Veľkej a Malej Fatry. Ohrozenými sa stali typickí predstavitelia vysokohorskej fauny - kamzíky, takisto svište, medvede, rys, vtáctvo - napr. vzácny orol kráľovský.

Negatívnym faktorom je i hluk, ktorý spôsobujú turisti a vyrušujú tak zver pri kŕmení, hniezdení, výchove mláďat... Eróziou pôdy i zošľapávaním dobytkom a turistami sú ohrozené vysokohorské rastliny - plesnivec, astra alpínska, horce, vysokohorské druhy zvončekov, prvosienok, i hmyz tam žijúci - napr. chránené chrobáky bystrušky.