Klimatické a vegetačné pásma

Planéta zem je rozčlenená na tzv. klimatické pásma - sú rozložené od najchladnejších území pri póloch až k najteplejším územiam pri rovníku, podľa toho, aké intenzívne je slnečné žiarenie. Teplotnými rozdielmi sú následne spôsobené i odlišnosti v rozdelení a intenzite zrážok, vzdialenosť od oceánu zase určuje odlišné vlhkostné podmienky územia... Smer a intenzita vetrov takisto nie je rovnaká na celom území. Na základe týchto odlišností v klíme sa organizmy zoskupili do skupín - spoločenstiev, ktoré potrebujú určité rovnaké podmienky pre svoju existenciu a našli si svoje špecifické miesto na planéte. Vytvorili vegetačné pásma, ktoré sú v podstate zhodné s klimatickými pásmami. Sú to: tundra a alpínska vegetácia, tajga, ihličnatý les, listnatý les, step a lesostep /na južnej pologuli savana/, púšť a polopúšť.

Polárne oblasti - nie sú špeciálne definovaným vegetačným stupňom, pretože polárne oblasti sú osídlené prevažne vodnými oceánskymi organizmami, prípadne na pobreží žijúcimi živočíchmi - ľadový medveď, vodné druhy vtáctva - alky, berenikle, tučniaky, v oceánoch žije niekoľko druhov chladu odolných rýb a veľrýb. Polárne oblasti sú charakteristické síce malou rozmanitosťou organizmov, ale veľkou početnosťou zástupcov jednotlivých druhov, ktoré okrem polárnych oblastí väčšinou už inde nenájdeme.

Tundra a alpínska vegetácia sa vyznačujú vďaka nepriaznivým podmienkam - nízkym teplotám a silným vetrom - porastom nízkeho vzrastu s prevahou tráv, zo živočíchov tu nájdeme drobnejšie hlodavce, niekoľkých zástupcov hmyzu a vtáctva. Napriek pomernej druhovej chudobnosti sa v týchto oblastiach vyskytuje množstvo chránených a ohrozených druhov.

Oblasť tajgy je oblasťou rozložitých severských ihličnatých či brezových lesov so stádami veľkých cicavcov - sobov, losov, jeleňov a kŕdľami vtákov, ktorých pozostatky ešte nájdeme v Kanade, severných krajinách Európy a Rusku. Význam lesných porastov ako producentov kyslíka a zdroja biodiverzity je jasný, napriek tomu sú ohrozené hlavne ťažbou a zlým zdravotným stavom lesov spôsobeným vplyvmi exhalátov na pôdu, kyslosť zrážok i dreviny samotné.
Ihličnaté i listnaté lesy sa vyznačujú v pôvodnom stave veľkou bohatosťou drevín i živočíchov rôznej veľkosti a spôsobu života. Nezaťažené aktivitami človeka sú jedným z najstabilnejších ekosystémov, pre živočíchy zároveň aj najdôležitejším, lebo sú producentom kyslíka a energie pre heterotrofné organizmy. Pre prírodu je nenahraditeľná aj ich schopnosť zadržiavať vo svojom území vodu, ktorá by inak odtiekla vodným tokom preč a takto je dostupná mnohým organizmom. Okrem dôležitosti svojho pôsobenia na stabilitu krajiny majú listnaté a ihličnaté lesy spoločné i problémy vyrovnať sa so znečistením ovzdušia, rozširujúcimi sa mestskými plochami a ubúdaním lesnej plochy, nadmernou ťažbou a nevhodnými hospodárskymi spôsobmi (pestovanie monokultúr, ktoré sú územiu nepôvodné a sú málo odolné voči škodcom, holorubný spôsob výrubu, po ktorom zostáva miesto lesa zničená neestetická krajina, hoci by bol vhodnejší prebierkový, pri ktorom by sa len les prerieďoval a udržiaval).

Step a lesostep (na južnej pologuli savana) sa vyznačuje opäť nízkym vzrastom vegetácie, ale zapríčineným vyššími teplotami a hlavne nízkou vlhkosťou územia. Je tu veľká rozmanitosť živočíchov- hmyz, plazy, cicavce, vtáky, mnohé z toho exotické, turisticky žiadané druhy, takže mnohé oblasti sú husto nvštevované skupinami turistov či pytliakov. Mnohé územia boli tiež premenené na poľnohospodársku pôdu.

Púšte a polopúšte predstavujú územie špecifické ysokými teplotami počas dňa a nízkými teplotami v noci. Tieto teplotné výkyvy a minimum zrážok vyhradilo toto územie tým rastlinám a živočíchom, ktoré sa dokázali prispôsobiť. Typickým rastlinným predstaviteľom púští sú kaktusy a ďalšie sukulenty, ktoré si vytvárajú zásoby vody vo svojom prispôsobenm tele, živočíchy reprezentujú mnohé plazy a hmyz, ktoré vystačia s malými množstvami vody. Aj niektoré druhy cicavcov dokážu vzdorovať týmto podmienkam, ťava so svojím hrbom je toho dôkazom.

Pri vymenovávaní suchozemských ekosystémov nemôžeme zabudnúť ani na oceány , ktoré vytvárajú na zemskom povrchu špecifický ekosystém. Sú domovom množstva rýb, mäkkýšov, článkonožcov, vodných vtákov i cicavcov, takisto rôznych vodných rastlín. Svetové oceány sú ohrozené podobne ako ostatné biotopy znečistením, nebezpečná pre čistotu oceánu je lodná doprava po mori - nehody tankerov prevážajúcich ropu spôsobili závažné katastrofy na obrovských plochách oceánu. Nadmerný lov rýb, veľrýb i pytliacke lovy exotických druhov živočíchov je ďalším závažným problémom. Klimatické zmeny, ktoré sa prejavujú na všetkých zložkách prostredia, spôsobujú topením ľadovcov zvýšenie hladiny oceánov a záplavy.