|
|
|
Dôležitosť ochrany rozmanitosti biotopov
Rozmanitosť biotopov a spoločenstiev na nich žijúcich je spôsobená rozmanitosťou podmienok na zemi. Rastliny a živočíchy boli schopné osídliť akúkoľvek plochu na zemskom povrchu, a naopak, i živé organizmy sa podieľajú aktívne na tvorbe týchto biotopov - vytvárajú pôdu, napomáhajú zvetrávaniu… Zemský povrch tak tvorí jeden kompaktný a pritom nesmierne rozmanitý celok, ktorý je hodný zachovať a chrániť i pre ďalšie generácie. Ochrana tejto rozmanitosti biotopov, čiže ochrana všetkých typov biotopov, nielen hospodársky či turisticky využiteľných, je dôležitá i kvôli ochrane druhovej. Záchrana ohrozenej rastliny či živočícha je možná len v prípade, že budeme chrániť aj miesto jej výskytu, teda jej biotop, ekosystém, v ktorom sa nachádza. A ochrana ekosystému predstavuje ochranu všetkýcch jeho zložiek - abiotických (materská hornina, pôda, voda, vzduch...) i biotických (rastliny a živočíchy). Nesmieme zabudnúť na dôležitosť oblastí a biotopov pre človeka nie zaujímavých a turisticky využiteľných - z hľadiska zachovania druhovej rozmanitosti a zachovania ekologickej rovnováhy planéty ako obrovskej krajiny s množstvom väzieb, procesov, závislostí sú rovnako dôležitou zložkou prostredia ako ostatné. Nezabudnime, že naše hospodárstvo i existencia samotná je závislá na funkčnosti a stabilite krajiny a všetkých v nej prebiehajúcich procesov.
Ochrana ekosystémov Ekosystémy sú ohrozené: - znečistením zložiek prostredia - vzduchu, vody, pôdy. Toto znečistenie priamo ohrozuje existenciu rastlín a nepriamo - cez potravu i existenciu živočíchov v ekosystéme
- zánikom prírodného prostredia a premenením na kultúrnu či priemyselnú krajinu - to je prípad napr. močiarov, zaplavovaných lúk, mnohých lesov, lúk a pasienkov, rašelinísk.....
- čiastočným premenením na kultúrnu krajinu - ekosystém síce čiastočne zostal zachovaný, ale vplyvom kultúrnej krajiny v jeho blízkosti a hlavne nedostatočnou plochou ekosystému, kde nie sú splnené nároky v ňom žijúcich organizmov, sa stáva nestabilným a zaniká
- zavlečením alebo výsadbou preň nepôvodného druhu rastliny či živočícha (odborný termín introdukcia)- celosvetovo známym príkladom je prenesenie králika do Austrálie, kde nemal prirodzeného nepriateľa a mohol sa neobmedzene množiť, a tak vypásol obrovské územia pasienkov, kde ohrozuje existenciu púvodného bylinožravca - kengury. U nás sa tak po krajine šíria nepôvodné druhy rastlín - napr. borovica čierna Pinus nigra, či reinutria japonská Reinutria japonica, ktorá už osídlila pásy krovín pozdĺž železničných trás a vytláča odtiaľ všetky pôvodné druhy. Zo živočíchov napr. rakúsky poddruh kamzíka vrchovského pomaly vytláča náš pôvodný tatranský poddruh.
- nadmerným turizmom - rušenie mláďat i dospelcov počas obdobia hniezdenia či výchovy mláďat, zberom rastlín a plodov, zošľapávaním pôdy - citlivé sú hlavne vysokohorské územia a ekosystémy strmších svahov
Ako ochraňovať ekosystémy:
Dôležité je obmedziť veľkosť vplyvov na ekosystémy, to znamená znížiť dopady našich aktivít na životné prostredie. Čím bude menšie znečistenie vôd, vzduchu a pôdy, tým bude krajina a ekosystémy lepšie odolávať týmto vplyvom. Každému zásahu do ekosystému -priemyselnému či poľnohospodárskemu, by malo predchádzať dôkladné zhodnotenie možných dopadov, určenie rozsahu zásahu, spôsob, akým ho treba vykonať... Riziká treba znížiť na minimum, len tak zachováme krajinu schopnú plniť všetky jej funkcie - jednou z nich je umožňovať život organizmom. Je potrebná zmena celkového prístupu ku krajine- selektívna ochrana vybraných zachovalých prírodných prostredí a koristnícke využívanie ostatnej krajiny naokolo viedli k takej nebezpečnej situácii, aká je dnes. Izolované ostrovčeky "prírody" nemôžu dostatočne zvrátiť katastrofický trend zmien prostredia. Ochrana ekosystémov a druhov na štátom vyčlnených chránených územiach plní stále svoju funkciu, ale nie je dostatočná. I samotná záchrana druhov i územia v takto chránených oblastiach sa ešte komplikuje negatívnymi vplyvmi okolitého znečisteného prostredia, pretože znečisťujúce látky sú prenášané vetrom a vodou na veľké vzdialenosti a ohrozujú i chránené územie.
Rozšírenie a znovuobnovenie lesných plôch má význam i pre zachytávanie nečistôt z ovzdušia, zlepšuje kvalitu a vlhkosť vzduchu, a preto by s lesné plochy mali vyskytovať i v mestkých či priemyselných priestoroch, popri dopravných komunikáciach, vodných tokoch, poliach. Zabránia tak i erózii pôdy či záplavám.
Ochrana formou zákonom vyhlásených území je vhodná na záchranu akútne ohrozených zriedkavých biotopov - močiarov, mokradí, zaplavovaných lúk, rašelinísk, slanísk, pôvodných druhovo bohatých lesov, lužných lesov, vysokohorských území, v ktorých treba vykonať okamžité zásahy na záchranu aspoň čiastočnej bohatosti a plochy pôvodného ekosystému a kde sa môže nariadeniami vyplývajúcimi zo zákona zakázať vykonávať niektoré činnosti, ktoré územie poškodzujú, či dokonca zamedziť akúkoľvek ľudskú činnosť buď na určité obdobie alebo dlhodobo.
Pri ochrane ekosystémov je dôležitá medzinárodná spolupráca, pretože znečistenie šíriace sa vzduchom alebo vodou hranice nepozná. Štáty celého sveta by mali razantnejšie presadzovať znižovanie negatívnych vplyvov aktivít človeka na krajinu - prijať prísnejšie normy produkcie znečisťujúcich látok, zavádzať šetrnejšie spôsoby výroby, ktoré znížia spotrebu energie i materiálov, ekonomicky podporovať ekologické výrobky, recyklačné strediská. Dôležitá je aj informovanosť ľudí o stave životného prostredia, o tom, čo škodí, ako sa správať, aby sme škodili čo najmenej... Nezabudnime, že v ekosystéme Zeme žijeme i my ľudia, a že sme zraniteľní práve do takej miery, do akej je zraniteľný náš ekosystém. A tomu už húkajú sirény na poplach....
|
|