Výskyt týchto porúch je Severnej Amerike a západnej Európe takýto:

protanomália: muži 1% ženy 0.02%

deuteranoamália: muži 4.9% ženy 0.4%

protanopia: muži 1.0% ženy 0.02%

deuteranopia: muži 1.1% ženy 0.01%

tritanopia: veľmi zriedkavá

(2., s. 203)

Monochromázia je velmi zriedkavý typ poruchy a vlastne len tí, čo trpia monochromáziou sú naozaj farboslepí a vidia v prostredí iba rozdiely v svetlosti. Pri nej človek nedokáže vnímať dve zo základných farieb. Ani tento stav neumožňuje človeku rozoznávať jednotlivé vlnové dĺžky.

Existujú dva typy monochromázie: 1. tyčinková monochromázia – postihnutý nemá v sietnici vôbec žiadne funkčné čapíky; 2. čapíková monochromázia – postihnutý má iba jeden typ čapíkov, najčastejšie modré. Používa sa aj názov achromatizmus alebo achromatopsia.

U väčšiny foriem farboslepoty sietnca oka má normálny počet čapíkov, avšak oko sa správa akoby malo iba 2 typy čapíkov namiesto troch. Pravdepodobne preto, že niektorý fotopigment chýba alebo je nefunkčný.

Príčinou vrodenej farbosleposti je genetická chyba. Dedí sa cez recesívny gén na X chromozóme, takže ženy môžu rovnako byť postihnuté, ako aj byť prenášačkami génu a mať zároveň normálne videnie, kým muži sú buď “čistí” alebo postihnutí, nemôžu byť prenášačmi. Preto je farbosleposť u mužov omnoho častejšia.

Okrem vrodenej farbosleposti existuje aj získaná. Farebné videnie môžu zmeniť rôzne intraokulárne a cerebrálne choroby, prípadne úrazy. Napr. diabetes môže môže poškodiť modré čapíky alebo spôsobiť iné zmeny na sietnici. Iné abnormality farebného videnia môžu mať pôvod v optickom nerve: napr. alkoholici, ktorí nemajú dostatok vitamínu B12, čo spôsobuje zníženú citlivosť na dlhé vlnové dĺžky, takže červenú vidia ako tmavú a málo sýtu. Takisto niektoré otravy sa prejavujú zmanami vo farebnom videní. Úrazy alebo mozgové príhody, ktoré narušia kôrové centrum pre farebné videnie, môžu spôsobiť zmeny vo farebnom videní.