Charles Darwin: životopis

Charles Darwin zmenil pohľad na človeka. Dal človeku možnosť vybrať si, či je dielom Božím alebo potomkom opíc, ktoré sa státisíce rokov vyvíjali. Vedec, ktorého zbožňovali materialisti, biológ, ktorý dal poznaniu o našej minulosti myšlienku. Už 150 rokov sa pozeráme na svet okolo nás inými očami - zatiaľ nikto nedokázal vyvrátiť jeho verziu: živé organizmy sa vyvíjajú postupne, nie skokmi. Autor teórie evolúcie už 120 rokov nemôže sledovať, ako sa svet okolo mení. Darwin zomrel 19. apríla 1882.

Charles Darwin sa narodil na začiatku 19. storočia - 12. februára 1809. V tom čase sa začali hromadiť dôkazy, ktoré vyvracali dovtedy neotrasiteľnú predstavu, že svet za sedem dní stvoril Boh. Nič ale nenasvedčovalo, že to bude práve Darwin, kto ponúkne nové riešenie.
O kariére prírodovedca Darwin ani nerozmýšľal. V tom čase mala Británia jediného - lorda Owena. Mladý Darwin sa najskôr vybral cestou medicíny. Po dvoch rokoch štúdií ale zistil, že neznesie pohľad na otvorené ľudské telo. Napriek tomu pre neho roky na medicíne veľa znamenali. Práve tu sa zoznámil s radikálmi, ktorí opovrhovali svetom, ako ho videla cirkev. Hovorili o rozume, a nie o duši, hovorili o prírode a nie len o vyvolenom človeku.

Napriek tomu z medicíny odchádza na teológiu. Je to jediná škola, ktorú dokončil. Prečo práve Darwin sformuloval tézu, ktorá šokovala jeho priateľov z cirkvi? Z dnešného pohľadu sa zdá, že bol objavom teórie evolúcie posadnutý. Akoby ho viedla vyššia moc. Musíme si uvedomiť, že názory podkopávajúce stvorenie sveta Bohom sa v čase jeho mladosti považovali za zločin. Darwin neskôr povedal, že sa cítil, „akoby sa mal priznať k vražde“.

Materiál pre svoj „zločin“ našiel počas plavby na lodi Beagle. Amatérsky biológ bol nadšencom, a to mu umožnilo odpozorovať množstvo vecí. Tu sa začali jeho pochybnosti o nemennosti druhov, tu zistil, ako vznikajú koralové ostrovy, tu sa stretol s kmeňmi v brazílskych dažďových pralesoch.

Na svoje objavy však neprišiel spontánne a rýchlo, ako si ľudia dlho mysleli. Jeho životopisci a biológovia upozorňujú: Darwin nevkročil na súostrovie Galapágy a neskríkol heuréka. V tom čase ani len nezistil, že má pred sebou slávne pinky, ktoré potvrdzovali jeho teóriu evolúcie a prirodzeného výberu. Až ornitológ John Gould mu ozrejmil, že jeho nepoznané vtáky z Galapág sú pinky, ktoré sa dokázali prispôsobiť podmienkam na ostrovoch. Paleontológ Richard Owen mu zasa objasnil, že skameneliny, ktoré doviezol, nie sú vyhynutými druhmi, ale predkami mravčiara, pásavca či lamy. Teda tých zvierat, ktoré žijú v Južnej Amerike aj dnes.

Skutočné bádanie tak prišlo až po návrate domov. Ďalších šesť rokov sa v Londýne intenzívne zaoberal materiálom, ktorý získal počas plavby. Umožnila mu to svadba. Zobral si bohatú sesternicu Emmu Wedgwoodovú. S jej peniazmi a pochopením, mohol postupne dospieť k objavom, ktoré zmenili svet.

Uvedomil si, že materiál z Galapág dokazuje, že svet sa vyvíja. Že medzi dneškom a minulosťou je nejaké prepojenie. Že druhy, ktoré žili kedysi, nemuseli zákonite vymrieť, ale mohli sa prispôsobiť zmeneným podmienkam. Z jeho denníkov a korešpondencie vidno, že nebol radikálom, ktorý by bádal s cieľom zraziť cirkev na kolená. Dobre si uvedomoval, že jeho objavy by neprijali s pochopením.
Stále jasnejšie však dokázal sformulovať svoje myšlienky: „Človek vo svojej arogancii si o sebe myslí, že je niečím výnimočným, dielom hodným božstva, ja si skromne myslím, že stojí za úvahu, že vznikol zo zvierat.“

V roku 1840 mal svoju teóriu takmer kompletnú. Rozhodol sa však, že ešte nie je vhodný čas na jej zverejnenie. Ateistov vtedy zatvárali. Evolučné názory sa považovali za hrozbu celej spoločnosti. Aj preto mu takmer uniklo prvenstvo pri formulovaní teórie evolúcie. Kým Darwin čakal, pracoval na nej aj mladý prírodovedec Wallace, ktorý ju v nadšenom liste oznámil práve Darwinovi. Ten sa rýchlo spamätal a v roku 1858 vychádza prelomové dielo O pôvode druhov. Teória je na prvý pohľad jednoduchá: najlepšie prispôsobení jedinci prežívajú a môžu sa rozmnožiť. Z ich potomstva opäť prírodná selekcia vyberie tých najzdatnejších až napokon dochádza k zmene druhu.

Ďalšie zásadné dielo vydal Darwin v roku 1871: O pôvode človeka.
Presne, ako čakal, spustila sa vlna kritiky. Tá vlastne pokračuje dodnes. Nejde len o cirkev, ktorej sa nepáči jeho teória vzniku človeka, ale aj vedcov. Kritizujú chyby, ktorých sa Darwin dopustil. Naše súčasné poznatky nám totiž hovoria, že nie všetky druhy sa vyvíjali postupne. Pri niektorých druhoch sa dodnes evolúcia nepotvrdila. Vidíme len skoky. Nik však nedokázal Darwinovu teóriu evolúcie vyvrátiť.
Darwin do konca života odmietal diskutovať o religióznych a sociologických dopadoch svojich teórií. To urobili jeho obdivovatelia a pokračovatelia. Darwin tak zostáva bradatým vedcom, ktorý pokorne ohlásil, že všetko mohlo byť inak.