MINERÁLY

Zlato
Výskyty na Slovensku: Kremnica (Kremnické vrchy), Hodruša-Hámre (Štiavnické vrchy, baňa Rozália), Magurka (Nízke Tatry).

Tvrdosť: 2,5 - 3
Hustota: 19,3
Štiepateľnosť: bez štiepateľnosti
Lom: hákovitý, je ohybné

Kryštály zlata tvoria kocky alebo oktaédre, vyskytujú sa však veľmi zriedkavo. So zlatom sa stretávame skôr v podobe zrniek, šupiniek, nugetov alebo dendritov. Jeho žiarivá, výrazne žltá farba je odolná voči oxidácii. Keďže zlato často obsahuje pomerne veľa striebra, môže mať i bledšiu farbu; vryp je zlatožltý. Zlato patrí k nepriehľadným minerálom s kovovým leskom.

Vznik: Vzniká najmä na hydrotermálnych žilách, často v asociácii s kremeňom a sírnikmi. Vyskytuje sa aj v ryžoviskách nespevneného piesku, v pieskovci a zlepenci. Aluviálne zlato v podobe zrniek a nugetov sa nachádza v riečnych nánosoch. Ryžovanie zlata preosievaním sedimentu patrí k najstarším metódam získavania tohto vzácneho a hodnotného minerálu. Na prvý pohľad si ho možno pomýliť s pyritom a chalkopyritom. Jeho identifikáciu však potvrdzuje niekoľko jednoduchých skúšok.

Poznávanie: Zlato sa nerozpúšťa v jednoduchých kyselinách, je rozpustné iba v lúčavke kráľovskej.

Striebro - Ag
Kryštály striebra v tvare kociek sa vyskytjú veľmi zriedkavo. Vyskytuje sa v podobe vlákien, stromčekovitých útvarov a drôtikov. Niekedy býva celistvé. Farba striebra je striebrobiela, na vzduchu však černie, vryp je takisto striebrobiely. Striebro je nepriehľadné a má kovový lesk.

Vznik: Vzniká na rudných žilách a v oxidačných zónach rudných ložísk (tzv. cementačné stiriebro, vyzrážané z rozložených strieborných minerálov ako stefanit, polybazit atď.). Spolu so zlatom tvorí striebro prirodzenú zliatinu, zvanú elektrum.

Poznávanie: Je rozpustné v kyseline dusičnej a je taviteľné. Je vynikajúcim vodičom elektrického prúdu a tepla.

Výskyty na Slovensku: Banská Štiavnica (Štiavnické vrchy).

Tvrdosť: 2,5 - 3,0
Hustota: 10,5
Štiepateľnosť: bez štiepateľnosti
Lom: hákovitý

Rumelka (cinnabarit) - HgS
Trieda: sulfidy
Kryštálová sústava trojuholníková
Tvrdosť: 2 - 2,5
Hustota: 8,0 - 8,2
Štiepateľnosť: dokonalá
Lom: lastúrovitý

Rumelka vytvára tabuľkovité, romboédrické alebo stĺpcovité kryštály, ktoré sú veľmi často zdvojčatené. Niekedy má celistvý, kôrovitý alebo zrnitý habitus. Tentominerál je charakteristický svojou hnedočervenou alebo šarlátovou farbou. Je priehľadný až nepriesvitnyý a vyznačuje sa diamantovým alebo polokovovým alebo matným leskom.

Vznik: Vzniká v okolí sopečných sopúchov a termálnych prameňov. Sprievodnými minerálmi býva pyrit, kalcit, markazit, niekedy opály a auripigment. Vyskytuje sa aj na hydrotermálnych žilách a v usadených horninách súvisiacich s recentnou sopečnou aktivitou.

Poznávanie: Na rozdiel od podobného realgáru, rumelka na vzduchu ani po dlhom čase farbu nemení.

HORNINY

Čadič
Zloženie a vlastnosti: Čadiče predstavujú veľkú skupinu mladých výlevných hornín, ktoré sa delia do troch skupín: tholeitické čadiče, alkalické čadiče, alkalicko vápenaté čadiče. Farba čadičov je najčastejšie čiernosivá, sivočierna až čierna. Zvetrávaním sa na povrchu vytvára sivá kôra. Štruktúra čadičov býva často porfyrická, jemnozrnná, celistvá až sklovitá. Textúra je všesmerná až prúdovitá. Čadiče sú tvrdé a húževnaté horniny, ich zvetrávanie je v našich podmienkach veľmi pomalé. Mechanický rozpad využíva najmä jestvujúce pukliny a plochy čadičových stĺpov. Čadiče, ktoré obsahujú olivín zvetrávajú rýchlejšie.

Výskyt: Na Slovensku sa čadiče vyskytujú v Cerovej vrchovine, Štiavnických vrchoch a menej aj v ostatných neovulkanických pohoriach. Čadičové výlevy ukončili poslednú etapu vulkanizmu. Zvlášť v Cerovej vrchovine sú dobre zachovalé čadičové sopečné útvary.

Použitie: Hlavne ako lomový kameň, keďže slovenské čadiče sú silne rozpukané

Rohovec, pazúrik
Zloženie a vlastnosti: Rohovce sú kremité konkrécie a hľuzy v sedimentámych hominách, sú celistvé a rôznych farieb. V horninách vznikajú sekundámou cestou, t.j. migráciou a zhlukovaním gélov kyseliny kremičitej. Takéto rohovcové konkrécie a vložky odolávajú zvetrávaniu, preto sa často nachádzajú vo zvetralinách, (napr. vo zvetralinách rohovcových vápencov). Vo flyšových súvrstviach tvoria samostatné polohy uprostred ílovcov (napr. vo vonkajšom flyšovom pásme Karpát). Často bývajú tmavo sfarbené. Hľuznaté rohovce môžu mať vnútri jadro napr. skamenelú živočíšnu schránku ap. Rohovce môžu tvoriť súvislé polohy alebo šmuhy.

Výskyt: Tmavé rohovcové konkrécie (pazúrik - flint) sa vyskytujú v kriedových sedimentoch na anglickom, belgickom, nemeckom pobreží. U nás sú častými vložkami vo vápencoch tatrika, vo flyšových pohoriach a inde.

Použitie: Nemajú osobité použitie.